..."Nie si hladná ?" napokon som sa po dlhých chvíľach ticha spýtal.

"Dá sa to vydržať" hodila po mne očkom.

"Poď niečo tu mám" a zosadil som ju z hojdačky.

Očividne sa potešila. Prešiel som až ku lavičke, kde bol položený košík. V ňom deka, ktorú som rozprestrel na trávu. A začal som vyťahovať, všetko čo bolo vo vnútri.

Zostalo mi nejaké ovocie, sladkosti a chipsy. Na pitie som tam mal ešte flašu minerálky a kofoly. Poukladal som to všetko na deku. Pokynom hlavy som zavolal Kristínu sadnúť si.

Prišla a sadla si hneď vedľa mňa.

"Nie je tu toho veľa, takže ak chceš môžem skočiť niečo kúpiť" a venoval som jej svoj pohľad.

"Čosi, vôbec netreba" usmiala sa.

"Tak nech sa páči, ponúkni sa", dvakrát som to už nemusel hovoriť.

"Čo ti nalejem na pitie ? Mám tu ale iba jeden pohár ak ti nevadí že som z neho..."

"Pil ? Ale Jakub, nie som fajnovka. Prosím, nalej mi iba minerálku" a hneď som spravil o čo ma žiadala.

A ja som sa s radosťou zahryzol do šťavnatého jablka a dal si niečo sladké pod zub. Dobre nám to padlo, myslím si že obom. Spoločne sme zvládli zjesť všetko, beriem teda košík domov.

Kristína mi pomohla poskladať deku a to už bolo po pikniku. "Čo však bude teraz ?" pretrhla ma táto otázka.....