...jednu babu z tej bandy. Bola sama. Presne som vedel o akú ide, tá ktorá mi zobrala oblečenie. Tajne nás sledovala spoza múru. Ako sme nastúpili do vlaku rozbehla sa s hnusným úškrnom preč. Určite to rozpovedať ostatným. "Oliver toto ťa teda bude zaujímať" ešte zdiaľky na neho kričí. To čo videla mu aj rozpovedala. Avšak všetci so záujmom počúvali. "Tí k sebe aj pasujú, úbožiaci" ktosi vykríkol. "Som zvedavý, koľko im to spolu vydrží nech si žijú veď sprostí si k sebe nájdu cestu vždy" a štipľavé poznámky neustávali. "Chalan nás dnes obdaril, poďme to ešte zapiť niečo hádam zostalo nie ??" vedúci bandy zaklincoval. S hlasným súhlasom sa pomaly odpratali do najbližšej krčmy. Ale späť k nám dvom. Po nastúpení nám obavy už vyfučali z hlavy. Našli sme si voľné miesta a sadli si. Celý čas bolo ticho, Kristína odpočívala na mojom ramene. Lístky som nekúpil ale ani som na to nemyslel. Sprievodca nechodil ale aj tak... sú predsa zadarmo a nechceme mať zbytočné problémy. Nabudúce nezabudnem ani na to. Tak a dorazili sme, cieľová stanica kde vystupujeme...........