..."Zajtra ?? Ty sa chceš ešte stretnúť ?" až moc spýtavým hlasom okamžite reagovala. "Noo... to len čisto zo zdravotného hladiska" a otočil som sa jej bokom. Potajme som sa usmial. "Heej" drcla do mňa zozadu. "Takže zo zdravotného hladiska... no dobre teda, tak odborníka budem potrebovať nie len zajtra ale ešte aj o ďaľší deň a ďaľší... chápeš, zo zdravotného hladiska sa to bude určite dlllho hojiť" s jemným smiechom na konci dodala. "Vlastne... do pár dní to bude v poriadku" prepichol som jej slová tvrdým tónom hlasu. Ticho. Nikto už nič neodvetil. Akoby odrazu stratila ten zmysel pre humor. Neveril som, že tomu uverila. Nie, jasné že jej chcem len dobre. Aby sa uzdravila. Ale tiež je pravda, že mám na ďaľšie stretnutie s ňou aj iný dôvod. Páči sa mi, moc. Veď som jej povedal... že ju milujem. A ona mne tiež. Čo ak to povedala, len zo súcitu ?? No to by bolo... Čo ak predsa len nie. Ľúbi ma naozaj ? Hlasný vnútorný hlas sám sebe pokladal otázky. Zrazu som sa silno strhol a otočil smerom ku Kristíne, keď som z jej úst počul vychádzať hlasné "Áuu."...............