...Jej purpurové pery chutili ako sladké čerešne, ktoré sa v lete jemne hýbu pri slabučkom vánku. Jej jemné ústa boli pritlačené k tým mojim. Tá chvíla keď sa to stalo, zabudol som na všetko ostatné. Vychutnával som si ju, jej sladké bozky a objatia. Naše srdcia boli v mnohom spojené. Nikdy som si so žiadnym človekom, a už vôbec nie dievčaťom, takto nesadol. Život mi ju poslal do cesty, aby sa moje bôle stratili. Aby som mal ju. A ona mňa. V tých bozkoch bola ukrytá aj naša spoločná bolesť, ťažkosti aj vášne, tá láska a túžba sa pobozkať. Nevedel som čo bude nasledovať. A čo jej na to poviem ? Pomaličky sme sa od seba odtiahli. Rovnako pomaly sme otvárali oči. Ja tie hnedé a ona tie modré. Popri tom sa však nepozerala na mňa. Ja na ňu áno. Zosmutnela. Svoje ruky si pritlačila na ranu. Žeby ju to bolí ? Spýtam sa prvý ? Netušil som, akú reakciu mám zvoliť. Myšlienky v hlave sa mi rozsypovali jedna za druhou. Ústa ako by skameneli. Mozog sa prebúdzal z najkrajšieho sna, ktorý bol však realitou.....................