..."Pozri" povedal som kludne " báť sa nemusiš. Ja si to zle nevysvetlím, chcem ti len pomôcť. A vôbec mi to nebude vadiť, vidieť ťa aj bez košely. Ale nech to hlavne neprekáža tebe. Ak chceš aby ti to radšej spravil doktor, kludne ťa tam odpreva...." "Len to nie prosím ťa. Nie, nevadí mi to a dôverujem ti. Neviem prečo, ale proste to cítim. Hanblivá nie som a problém s tým nemám." zakončila už ona. Bol som rád, že všetko sme si vysvetlili. Žiadny ľudia okolo a tu by nás aj nikto nevidel. Začala si rozopinať aj košielku. Prišlo mi to prirodzené a otočil som sa. Prekvapilo ma čo spravila. Zobrala drevený konárik a hodila mi ho do chrbta. "Prestaň sa otáčať, sústreď sa" už dodala so smiechom. Priznám sa, ani ja som ho v sebe neudržal. A už som sa otočil smerom k nej. Páčila sa mi viac a viac. Stále akoby bola krajšia a krajšia. Aj teraz bez nej bola prekrásna. Pravdu povediac, nevedel som na vynadívať. Tiež mi prišlo sympatické, že sa ma nehanbí. Čo ak som sa predsa len zaľúb...Moje myšlienkové pochody prerušil..............