"Vypadni už, lebo ešte uvidíš" od toho slizkého Olivera. Zvrtol som sa na päte a vykročil vonku. Už len sám pre seba som si precedil pomedzi zubi: "Sú to ale chladnokrvné beštie, banda obyčajných hlupákov". Tieto myšlienky ma prešli keď zafúkal silný vietor. Veď som v krátkom tričku, okamžite mi prebehlo hlavou. Ak tomu celý spotený. Chvíľu som zostal stáť na mieste a premietal si všetko čo sa stalo. To však rýchlo odišlo, keď som zbadal ľudí ako nado mnou krútia hlavami. Rozbehol som sa do parku skryť sa medzi stromi. Musím sa ísť prezliecť, v taške mám telesnú, tak do nej. Aspoň niečo. Mráz ma štípal po celom tele. Hneď som si vyzliekol spotené tričko a v taške hľadal náhradné. "Ty si hlupáák, zabudol si si tričko, čo ešte" hneval som sa na seba. A to poriadne. Mikinu som tam ale mal. Tak som si obliekol iba tú. Mrzol som. Chcel som chvíľu počkať, kým mi to tričko aspoň trochu vyschne. Sadol som si teda na zem a oprel si hlavu o strom. "Čas !!" skríkol som poriadne nahlas, keď som si uvedomil, že nemám žiadny pojem koľko je hodín. Okamžite som pozrel na mobil. Bolo skoro osem. Vlak mal príchod o 6:50. Takže som sa zdržal viac ako hodinu. Paráda. "Na prvú hodinu určite nejdem, veď ledva kráčam, nie sa ešte učiť, nejakú výhovorku už vymyslím", hovorím si v mysli."Keby som len vedel čo sa deje v tej starej nemocnici" zahundral som si.Prsty som mal už úplne ľadové, tak som si z tašky vytiahol čaj, že si dám aspoň ten. Ale toto, som už skutočne nečakal.............................