○•..•  860 slov, spomienky, trochu že "hot" a samozrejme taekook •..•○

„Pamätáš sa?" opýtal sa ticho chlapec s hlavou opretou o hruď druhého chlapca.

„Akože na čo?" opýtal sa rovnako potichu Taehyung.

Na krku ho pošteklili vlasy, keď sa mladší zamrvil a hneď potom sa mu dlaňou silno oprel o hruď, aby sa mohol zdvihnúť a vidieť mu do očí.

„Ešte pred pár rokmi by si mi toto nedovolil," usmial sa.

Taehyung sa naňho dlho len tíško pozeral. Pamätal si to, samozrejme, že hej. Jungkook bol mladší brat jeho najlepšieho kamaráta, Jimina, a keď k nemu prvýkrát prišiel, zoznámil sa aj s Jungkookom. Nevedel prečo, ale ten malý zasran sa naňho nalepil ako žuvačka, stále sa chcel s nimi hrať a stálechcel s nimi chodiť von.

Taehyungovi to najprv nevadilo, mal deti rád, ale ako Jungkook rástol do najhoršej puberty, bol neznesiteľný. Predvádzal sa, aký je skvelý vo všetkom, čo robí. Chcel sa vyrovnať starším chlapcom, a preto im vyhadzoval na oči všetko, čo on vedel a oni nie.

A potom začal byť až veľmi prítulný. Len tak, zo dňa na deň, sa z Taehyunga stalo niečo ako Jungkookova plyšová hračka a mladší chlapec ho stále obchytkával, objímal, snažil sa mu dať pusu na tvár a plno ďalších absolútne neprijateľných vecí, ktoré Taehyungovi prišli choré a úplne teplé.

„Prestaň po mne loziť ako opica!" kričal naňho často, aby ho od seba odohnal.

„Opica," zaškeril sa naňho.

„Opica," zopakoval po ňom Jungkook a zasmial sa. „No hej, bol som otravný, ale uznaj, že mi to za to stálo. Nakoniec si sa mi podvolil."

„Podvolil," zopakoval tentokrát Taehyung so zdvihnutým obočím.

„Hej," povedal len Jungkook.

Taehyung si veľmi dobre pamätal ten deň, keď sa to prvýkrát stalo. Nikdy nad Jungkookom nepremýšľal ako nad chlapcom, ktorý by sa mu mohol páčiť. Ani nikdy nepremýšľal nad tým, že by sa mu mohol páčiť akýkoľvek chlapec a keď sa dvaja chlapci mojkali alebo čokoľvek také, chcelo sa mu z nich vracať, aké mu to prišlo hnusné.

Ale Jungkook jeho pohľad na vec zmenil rýchlejšie, než by si bol Taehyung ochotný pripustiť. Keď sa Jungkook dostal do veku, keď sa chlapci vyvíjajú na mužov, získal zdravé sebavedomie a atraktivitu, ktorú nemohol ignorovať nikto, aj Taehyung si všimol. A Jungkook si všimol, že Taehyung si všimol. A vtedy sa to všetko posralo. Alebo... ako sa to vezme.

Jungkook ho rád provokoval a rád sa ho pokúšal zvádzať. Taehyung bol zo začiatku znechutený a nasratý, pretože Jungkook bol o dva roky mladší fagan, ktorý ešte chodil na strednú, zatiaľ čo Taehyung už mal za sebou prvý semester na univerzite. Prišiel si ako niečo viac a nepáčilo sa mu, že sa oňho Jungkook, ten malý zasranko, ktorého poznal od jeho trinástich rokov, pokúšal ako o nejakú dievčinu, ktorá by mu mala padať k nohám.

Keby vtedy vedel, ako ochotne mu k tým nohám padne, vysmial by sám seba.

„Nad čím premýšľaš?" opýtal sa Jungkook a prerušil tak jeho myšlienky na minulosť.

„Nad tým, ako si to pamätám..." odpovedal Taehyung.

„A ako si to pamätáš?" smial sa Jungkook.

„Ako hon na jelene..." zaškeril sa Taehyung.

„Akože... honil som ťa často..." rozosmial sa Jungkook a Taehyung skryl, ako sa červená, tým, že pleskol Jungkookovi vankúš do tváre.

„Ty jeden...!"

Taehyung sa ocitol v pevnom zovretí za zápästia a Jungkook sa nad ním týčil ako nejaký boh pomsty. Sexy boh pomsty, pomyslel si neochotne Taehyung. Nebolo to zas tak dávno, čo sa dali dokopy. Nebolo to ani tak dávno, čo si Taehyung odmietal priznať, že je v riti a že ho ten sopliak dostal.

Dych mu zakolísal, keď si spomenul na ich prvý bozk.

Jungkook vtedy prišiel k nemu na internát, pretože... to už si nepamätal. Vlastne si nepamätal skoro nič okrem toho bozku.

„Prestaňme sa už hrať," povedal vtedy a pritiahol si ho k sebe za pás.

Než sa Taehyung spamätal, Jungkook ho dávno bozkával, a než si uvedomil, čo to pre boha vyvádza, bozky mu začal opätovať. Nechápal vtedy sám seba a keď ich bozkanie skončilo, vpálil Jungkookovi takú facku, že ho ešte niekoľko hodín potom pálila dlaň.

S Jungkookom vtedy neprehovoril dva dni, dokiaľ sa nestretli u Jungkooka doma, pretože tam Taehyung prišiel za Jiminom.

„Pamätáš sa?" opýtal sa Jungkook znovu. „Presne takto sme spolu ležali u mňa doma, keď si vtedy prišiel."

Ako mohol mať rovnaké myšlienky ako Taehyung? To mu ich čítal, alebo čo? Ale áno, pamätal si na to, ako by to bolo včera.

Jungkook ho vtedy vtiahol k sebe do izby a opäť bol rýchlejší než Taehyungové reakcie. Než sa nazdal, ležal presne takto isto na jeho posteli a Jungkook ho presne takto isto držal za zápästia. A Taehyung sa presne takto isto cítil aj predtým. Ako lovená zver, ktorú práve chytili. K jeho zdeseniu sa mu to páčilo. Keď ho potom Jungkook po druhýkrát pobozkal, nedokázal sa viac pretvarovať a klamať sám seba, že toto nie je v poriadku.

„Stále si opica," povedal Taehyung v pokuse odľahčiť atmosféru, ktorá mu roztriasala celé telo. Pretože Jungkook presne vedel, ako naňho. Presne vedel, ako sa naňho pozerať, ako sa usmiať a ako sa dotknúť, aby z toho starší chlapec šalel.

„A ty si stále moja prvá láska," povedal Jungkook a Taehyunga pobozkal.

Veď prečo nie, pomyslel si Taehyung napol omámený tým dokonalým pocitom.

Pamätal si, aké to je, mať prvú lásku. Bol ňou Jungkook.

..•○.○.○.○•..

Ahoj!

Tento krátky príbeh mal byť najprv dlhším nápadom na nejakú samostatnú knihu, ale prišiel mi až veľmi klišé na to, aby dokázal zaujať čitateľov.

Ako jednorázovka sa mi to páči, je to také oddychové a jemné.

Dúfam, že sa vám páčil!

Vaša _xoxo_kiki_