Toľko myšlienok a slov, čo by chceli vyjsť zo mňa von a kričať. Mlčím. Možno práve toto je jeden z dôvodov, prečo píšem. Chcem ukázať svetu časť seba. Toto nebude príbeh, budú to práve tie myšlienky, čo neviem vysloviť. Ak nemáš rád/a básne, tak možno zmeníš názor. Dúfam, že ťa to zaujme, možno inšpiruje. Vitaj v mojom svete.…
Poznáte ten pocit keď nemôžete zaspať? Keď cítite, že sa niekto na vás pozerá. Počujete čosi ako šuchot, škrípanie a desíte sa spánku? Viete, že niečo je ukryté vo vašej izbe ale nikto vám neverí? Lenže čo ak skutočne nie ste v izbe sami? Čo ak je tam niekto kto sa vám snaží znepríjemniť každú noc dostať vás do úplného šialenstva? Čo ak je niekto, kto sa vám dostane do snov a snaží sa vás zlomiť z vnútra?Niečo vám poviem. Za každou skriňou i tou najmenšou sú dvierka, niekedy však obrovská brána do nášho sveta. Sveta prezývaného Razihel. Nikdy tam nesvieti slnko a živého tvora v ňom nenájdete, je to mesto plné strachu, ticha a bolesti, pretože sme tam my. Niekedy nás nazývajú Strašidlá, inokedy Démoni, no najčastejšie to sú Nočné mory. Moje meno je Batan a toto je príbeh skrine z čerešňového dreva.…
Chcela by som vopred poďakovať každému, čo si prečíta môj príbeh, vlastne Ivonin. Ivon je dievča, ktoré vie ako chutí samota či bolesť zo straty milovanej osoby. Nemá to ľahké aj keď nie je filmová hviezda či známa osobnosť. Nenosí kabelku Gucci a nezaujíma ju kto,čo a s kým. Je to príbeh jedného neobyčajného dievčaťa v obyčajnom svete.…