Keď som sa prebudil, moje horné končatiny boli znovu celé pokryté perím. To som si neschopný si od toho pomôcť poriadne preťahoval zobákom, aby som ho očistil a narovnal po nočných preležaninách.

"Možno by ťa mohla milovať nejaká z tých elfiek na jazere..," vkročil Luis znovu do tej istej rieky, v ktorej sme boli už v noci. S povzdychom som odvrátil zrak od rybiek vyskakujúcich na slniečko, ktoré teraz už veľmi vysoko a príjemne hrialo. Elfovia zakliatí do labutí prevažne pospávali, nesúc sa na pokojnej hladine. 

Asi by som mu to predsa len mal povedať... 

Zatrepal som krkom, aby som si ho ponaťahoval. "Luis... ja som ti včera nepovedal tak úplne pravdu," vystúpil som si na breh a ľahol si hneď k teplokrvnému stvoreniu, aby ma hrialo. "Niekto by tu bol lenže... taká rozprávka nie je možná," pokúsil som sa mu to vysvetliť. 

"Akoby nebola? Naopak... v rozprávkach je možné všetko..," zmietol mi to ihneď zo stola. 

"Iste... iste... lenže mojou láskou nie je žiadne dievča, ani princezná alebo víla..," nechcel som mu to takto priamo hovoriť... Lenže... Luisovi to pálilo až príliš dobre. 

"Pokiaľ myslíš toho princa," začal so svojou typickou pomaly až drzou odvahou, že som naň vytreštil oči. "Láska je láska  nech vyzerá akokoľvek, Jimin." 

Stihol nás vidieť... isteže stihol - povzdychol som si celkom s úľavou. To je na mne tak vidieť, že sa pri ňom chovám tak... inak? 

"Všakže vyzerá ako princ?" zapýril som sa a na chvíľku si schoval hlavu pod krídlo. "Ale nie je... dokonca je vo všetkom omnoho lepší než tento náš princ... ide o to, že si nemyslím, že ma Jungkook vidí tak ako ja jeho... to je ten problém, Luis," povzdychol som si znovu, keď som sa vrátil do krutej reality.

"Ale má ťa rád..," povedal na istotu. Ako to len môže všetko tak ľahko čítať a vypustiť... z pysku?

"To sa vie," natiahol som si krk k slnku. Ale to zrejme nestačí... 

"Tak je to teda jasné - večer naň musíš zapôsobiť... Elfovia ti pripravia nejaké krásne oblečenie a zbytok už bude iba na tebe," povedal neoblomne. 

"Ah Luis," zaúpel som. Jasné, predstavoval som si aké by to bolo, keby som si dnes večer s Jungkookom mohol ozaj zatancovať, ale nepočítal som s tým. Maximálne ma nechá vystúpiť pred princom a bude sa chechtať niekde za kráľovským trónom. Alebo ma pozve ku stolu s jedlom a vínom... ale žiadne vyznania som neočakával a ani ten tanec. 

"To zvládneš... musíme to aspoň skúsiť," dohováral mi naďalej. Nebolo to tak, že by som to nikdy nechcel skúsiť. Ale teraz? Tak zrazu? Na to som nebol vôbec pripravený... a už vôbec nie, že naň budem musieť hrať nejaké divadlo. "Hlavne buď sám sebou... ale čo najviac sám sebou, aby videl, aký si okúzľujúci," to už znelo trochu ako výsmech. 

Zatrepal som rozrušene krídlami, "hahaha! S červenými lícami nebudem príliš atraktívny," zvýšil som pobúrene hlas. Aj by som ho normálne kvakol tým zobákom do zadku! 

"No... kto vie, čo sa mu páči," očividne sa mu doberanie veľmi zaľúbilo. Možno až príliš na to, že chce, aby som zachraňoval jeho svet. Vyskočil som mu s mávnutím krídel na chrbát a začal ho zobákom ťahať všelijako za hrivu. Luis sa ma snažil všemožne zhodiť z chrbta, avšak objavil som silu svojich krídel a po každý krát sa mi podarilo začať to rodeo od začiatku. 

A takto sme sa doberali v podstate až do tej chvíle, keď sa slnko začalo opierať o kopce za hradom. Luis si už dávno dohodol to rande s elfmi. Len čo mi západ slnka znovu nežne sprelámal kosti, už boli okolo mňa a venovali mi pozornosť, ktorej by bol hodný dokonca aj samotný náš pán kráľ. 

Stál som v posledných lúčoch slnka zatiaľ čo okolo mňa pobehovali elfky drobného vzrastu a s neskutočne dokonalou pleťou. Na odev, ktorý mi celkom pekne rysoval postavu, som sa díval absolútne ohúrene. Nikdy som netušil, že by som práve ja mohol skončiť v tak vznešenej a vážnej farbe ako je čierna. To nebolo tak úplne prirodzené. Košeľa bola rozhodne zo saténu a zdobená množstvom čierneho peria pod dekoltom. Nohavice mi boli oveľa tesnejšie než kedykoľvek predtým, no boli ľahké a nebránili mi v pohybe, určite v nich zvládnem tancovať. 

Ak niečo nešlo prehliadnuť, bol to práve Luisov očarený pohľad, keď mi jedna z elfiek do dokonale sčesaných vlasov pripla ako čerešničku na torte strieborne trblietavú sponu, zdobenú ďalšou treticou čiernych pierok.

Hanblivo som nohami prehmatával steblá trávy, do ktorých som upieral svoj pohľad, snažiac sa vyhnúť svojmu odrazu v jazere. Keď sa mu takto ukážem... ešte si pomyslí, že som sa zbláznil...

"To určite zaberie," vyriekol sebaisto Luis a preskakoval si z jednej prednej nohy na druhú. 

"Veď sa mi vysmeje," usmial som sa pobavene a otrel si čelo, z ktorého som si následne odfúkol posledný pár stratených vlasov. 

"To si len namýšľaš... Tak si naskoč, vezmem ťa k hradu a tam si už poradíš..," nastavil sa ku mne. 

"U-už?" vypleštil som naň vzápätí oči. "A nebude zvláštne ak nebudem ako jediný mať topánky?" pozastavil som sa nad tým. Je to ples... samozrejme bez nejakých dedinčanov... Rozhodne budem za blázna.

"Myslím si, že všetkých očaríš... tak šup," postrkoval ma slovne. 

"Si príliš priamočiary," zakrútil som hlavou, chytil sa ho okolo krku a vyskočil si na jeho chrbát. "Mohol by si byť milší... hlavne k svojmu spasiteľovi," posnažil som sa tiež o provokáciu so sladkým tónom v hlase. 

"Ó, tak zrazu spasiteľ!" zaerdžal nahlas. Chvíľku som sa chechtal než som radšej prestal, aby som sa ho za jazdy mohol poriadne držať. Cválal pomerne rýchlo, ale za to akurát na to, aby mi úplne nerozhádzal účes a náhodou ma niekde nevytratil, pretože tie nohavice po jeho krátkej srsti ozaj dobre kĺzali až som sa čudoval, že som stresom to oblečenie neprepotil. To by nebolo bohviečo napriek tomu, že je čierne a zrejme by to cez lesklú látku nebolo vidieť. Avšak bolo by fajn si zachovať sviežosť... 

Prepána, nemal som v podstate dohodnutú žiadnu romantickú schôdzku, pôvodne som nič neočakával, no i tak sa to z toho vykľulo a kto vie, čo sa dnes večer ešte stane... 

Len nech neskončím ako chalan zakliaty do labute a ešte k tomu so zlomeným srdcom... Tak znelo v tú chvíľu moje najväčšie prianie.