Lujza

"Už dlho sme spolu nikde neboli. Naše dámske jazdy sme v poslednom čase dosť zanedbávali," prehovorí Tyly počas lízania točenej jahodovej zmrzliny.

"A väčší podiel viny za to nesiem ja," ospravedlňujúco jej odpoviem a som si vedomá, že za naším nestýkaním sa stojí vina hlavne na mojich pleciach.

"Nemusíš sa tak smutne tváriť, len žartujem, viem, že v súčasnej dobe máš dôležitejšie veci na práci," uškrnie sa a štuchne ma do pleca.

"Je to trochu hektickejšie obdobie, ale je pravda, že som svoju najúžasnejšiu mladšiu sestričku zanedbávala. Vážne mi je to ľúto. Pokúsim sa ti to vynahradiť."

"Som ochotná na to zabudnúť, keď zo mňa urobíš svoju svedkyňu a hlavnú družičku." Nasadí na tvár vážny výraz a chce pôsobiť nekompromisne, ale príliš sa jej to nedarí, pretože sa z celej sily premáha, aby sa nerozosmiala.

"To je podmienka? To miesto máš isté už od svojho narodenia! Nielenže si moja sestra, ale si aj moja úplne najlepšia kamarátka, nedokážem si predstaviť lepšiu osobu, ktorá by počas môjho veľkého dňa mala stáť pri mojej strane počas obradu."

"Pamätáš, ako sme sa stále hrávali na nevesty? Obdivovali sme mamkine svadobné šaty a predstavovali si, že jedného dňa sa oblečieme do podobných. Do dnešného dňa ma prinášajú jej svadobné šaty do úžasu. Sú nadčasové. Aj napriek tomu, že pochádzajú z doby spred tridsiatich rokov, nepôsobia zastaralo, je to jeden z takých tých kúskov, ktoré nevyjdú nikdy z módy. Mala by si si ich obliecť na svoju svadbu s Félixom."

"To nemôžem. Máme na ne obe právo..."

"Rozprávala som sa o tom s mamkou. Aj ona si myslí, že by si ich mala mať. Okrem toho, moja svadba je ešte v nedohľadne a ja viem, ako veľmi si po nich vždy túžila."

"Ja... nemám slov. Som dojatá, ďakujem ti veľmi pekne. Ani nevieš, čo to pre mňa znamená. Tie šaty symbolizujú najčistejšiu lásku našich rodičov. Oni dvaja sú vzorom oddanosti, lojality a vernosti. Dúfala som, že sa mi podarí jedného dňa nájsť niečo podobné, čo by sa priblížilo k ich veľkej láske. A našla som. Je to ako žiť vo fantázii, ktorá je úplne reálna a skutočná. Vzťah s Félixom ma napĺňa. Je ľahšie v seba veriť, keď vo mňa verí on. Je presvedčený o tom, že na mňa čaká veľká kariéra a stojí si za tým, že uspejem. Neviem... bez neho by som asi do toho nešla. Nestavila by som na svoj sen."

"Vie, o čom hovorí. Máš výnimočný talent. Každý sa obzrie sa tvojimi topánkami. Či už je to z dobrého alebo zlého úmyslu, nikto popri tebe neprejde bez toho, aby im nevenoval svoju pozornosť. Tvoja kolekcia zožaje úspech. A mala by si veriť v samú seba, pretože je to pravda a nielen kvôli tomu, že ti to niekto povedal. Okej?" spýta sa milo a spojí si so mnou hlavu dokopy.

"A ako pokračuješ v prípravách na maturitu?"

"C'est dur..." vysloví so svojím perfektným francúzskym prízvukom a prevráti očami. "Toto oteplenie je vábivé pokušenie, ale robím si rôzne testy a Tomáš ma preskúšava. Tuším je ešte prísnejší ako mamka. Kým mu neodpoviem na všetky otázky, stojí pri dverách a zatarasuje mi cestu von. Ale na druhú stranu je to strašne rozkošné, keďže mi venuje všetok svoj voľný čas a niekedy sa učíme aj spolu. Ocko postavil do zadnej záhrady hojdačku, takže pred zotmením sa na nej k sebe túlime a pôsobí to romanticky. Chová sa ako ten najväčší gavalier, vieš... my dvaja sme to ešte nerobili. A hoci viem, že on by už aj chcel, aby medzi nami došlo aj k niečomu intímnejšiemu, povedal, že mi dopraje čas a že sa nemusíme do ničoho náhliť. Keď mám byť úprimná, podľa mňa je správna doba na to, aby sme náš vzťah posunuli na ďalšiu úroveň. Dôverujem mu a som presvedčená o tom, že s ním chcem zažiť svoje po prvé," zdôverí sa mi a nesmelo si zahryzne do spodnej pery. Priznám sa, je zľahka trápne a zároveň zvláštne rozprávať sa so svojou mladšou sestrou o strate panenstva, keď ste s ňou strávili celý svoj život a vždy sa na ňu pozerali len ako na svoju mladšiu a nevinnú sestričku, ale tieto veci k vzťahu dvoch ľudí patria. To len mne prekáža o nich hovoriť.

"Si si na sto percent istá, že si pripravená? Myslím tým, že by si sa nemala cítiť povinná len preto, že mu chceš vyhovieť..."

"Lulu, som už prakticky dospelá a cítim, že je na to správny čas. Chápem, že tebe je nepríjemné o tom hovoriť, prepáč, ak som ťa uviedla do rozpakov. Vôbec to nemusíme ďalej rozoberať. Len som považovala za vhodné zdôveriť sa ti s tým, čo sa práve deje v mojom živote."

"Vždy si ťa rada vypočujem! Teší ma, že si s tým za mnou prišla a je mi vskutku ľúto, ak to vyznelo tak, že ťa od toho odhováram. Je to tvoje telo, tvoje rozhodnutie, si slobodná a dospelá žena, mne ide iba o to, aby si si dala pozor. Poznám ťa, nie je to len také urýchlené rozhodnutie, keď hovoríš, že si pripravená, potom je všetko v poriadku. Ale použite..." nedopoviem vetu, pretože nech sa snažím ako snažím, neviem to slovo vykotúľať zo svojho jazyku.

"Ochranu, čiže kondóm?" znovu sa uškrnie a zastrčí mi do vlasov odtrhnutý narcis z parkovej záhrady.

"Áno... to," odpoviem len krátko a rozpaky ma stále neopúšťajú.

"Táto téma naozaj nie je nič pre teba. Aj po toľkých rokoch si zatváraš pri intímnych scénach oči. Už sa o tom ďalej nemusíme rozprávať, dobre?"

"Som na smiech, však? Budem sa vydávať a nedokážem sa rozprávať o tých záležitostiach."

"Nie je to tvoja chyba, nemaj si to za zlé. Mamka je úžasná a milujem ju z celého svojho srdca, ale možno preto je pre teba také náročné odvážiť sa k takým diskusiám. Zakazovala nám pozerať sa pri bozkávacích scénach, nahé telá boli neprístupná cenzúra, boli sme naučené odvracať od nich zrak."

"Áno, ale pre teba platilo to isté. Nemohli sme sa pozerať obe. A ty sa o takých veciach dokážeš zhovárať... chyba je jasne vo mne."

"Sestrička, ja som bola omnoho neposlušnejšie dieťa ako ty. Zo začiatku som možno dodržiavala mamkin príkaz, ale neskôr som nakúkala spoza rozostretých prstov. Priložila som si ruky na oči a cez medzery medzi prstami som tajne obdivovala vtedy ešte vychudnutý hrudník Leonarda di Capria," usmeje sa a ja neskrývam prekvapenie. "Som skazenejšia, v tom je chyba. Ty si v absolútnom poriadku, nerob si zbytočné starosti."

"Znovu sa staráš o to, aby som sa cítila lepšie. Hoci som staršia, pre mňa si bola odmalička tou najväčšou morálnou podporou."

"Od čoho sú potom sestry?"

"Dúfam, že zažiješ ten najromantickejší a najkrajší večer. Tomáš je slušný chlapec... určite bude dbať aj na tvoje potreby."

"Vlastne sa už nemôžem dočkať. Prenajal nám po maturitách izbu v hoteli. Povedal, že to musí byť špeciálny večer. Asi som trochu nervózna, ale zväčša som len natešená z toho, čo sa bude diať."

"Vážim si, že si sa mi s tým zdôverila. Som rada, že aj keď sa v súčasnosti príliš nestýkame, prezradila si mi takú dôležitú informáciu. Keď Félixa pustia z nemocnice, sľubujem, že sa všetko vráti naspäť do starých koľají. Zažijeme dámske večery presne ako v minulosti a bez pánskej spoločnosti! Len my dve!"

"Nezazlievam ti, že si pri ňom. Urobila by som na tvojom mieste to isté. Teraz ťa pri sebe potrebuje. Chudák chlapec, tráviť celý svoj život za transparentnou stenou v izolácii, v ktorej sa musí strániť každého. Dúfam, že ho pustia domov čo najskôr."

"Vykazuje progresívne výsledky. Doktori hovoria prakticky o zázraku. Počet jeho bielych krviniek sa približuje k normálu a sú plne funkčné. Je len otázkou času, kedy ho z tej izolácie prepustia."

"To sú perfektné správy! Dokázal to. Ešte raz sa ti ospravedlňujem za svoje hlúpe poznámky o tom, aby si sa do neho nezamilovala, pretože ťa s ním nečaká život. Nesprávala som sa ako podporujúca sestra. Teraz ho už lepšie poznám a viem, že som sa abnormálne mýlila. Keď vás dvoch vidím spolu, lietate v oblakoch. Hoci si nemôžete prejavovať náklonnosti, úplne si vystačíte s pohľadmi a neverbálnymi gestami. Ste námetom pre napísanie knihy. Vaša láska je fakticky to najpodstatnejšie, čo pre svoj vzťah potrebujete. Snívali sme o tom, ako si každá nájdeme svojich princov, ktorí nás zachránia svojím jediným bozkom a o niekoľko rokov na to sme ich dostali. Splnil sa nám sen, Lulu. Pre teba len jeden z mnohých. Na teba čaká ešte mnoho ďalších splnených snov."

"Na nás obe, Tyly. Nezabúdaj na seba."

"Dobrý deň, dámy. Dúfam, že vás neruším, idem nevhod, všakže?" pristaví sa pri nás Tomáš s neistým výrazom a jeho úsmev smeruje k Tyly v mojom objatí.

"Nie, práve sme sa o tebe rozprávali."

"Dúfam, že len v dobrom."

"Urobil si niečo, prečo by to malo byť v zlom?" spýtam sa záludne a vyskočím na nohy ku svojmu zaparkovanému bicyklu. Nevedela som dočkať toho, kedy ho budem môcť konečne prevetrať. Zima bola dlhá a mne sa po ňom začínalo cnieť. Vzduch je konečne natoľko teplý, že je bezpečné na neho vysadnúť a neprechladnúť pri tom.

"Nie, samozrejme, že nie," odpovie rýchlo a čaká na reakciu od Tyly, ktorá by mu presne určila, či sa niečím neprehrešil.

"Upokoj sa, láska, Lulu ťa len trochu skúša. O tebe hovoríme zaručene len v dobrom."

"To mi odľahlo."

"Dobre, tak sa zatiaľ majte. Prajem vám pekný deň. A ešte raz ďakujem za rozhovor."

"Nápodobne. Aj mne už chýbalo klebetenie s mojou najobľúbenejšou sestrou."

"Lulu, kľudne ťa odveziem do nemocnice, máme to po ceste," ponúkne sa.

"Ďakujem, ale budem musieť odmietnuť. Je to už doba, čo sme boli s mojím dvojkolesovým kamarátom na cestách."

"V poriadku. Ale keď budeš hocikedy potrebovať odvoz, len mi zavolaj alebo napíš Tyly."

"Určite, ďakujem!" zahlásim a rozpohybujem pedále. Ten pocit voľnosti sa ku mne opätovne vracia. Je odľahčujúce nechať sa unášať ľahkým vánkom pohládzajúcim ma na pokožke.

Je to už nejaký ten čas čo som na čerstvom vzduchu. Nehla som sa pri Félixovi z miesta. Sledujeme spolu naše dva obľúbené filmové žánre, niekedy len tak ležíme a hovoríme si o tom, čo bude prvá vec, ktorú po jeho odchode z nemocnice urobíme. Preberáme aj našu svadbu. Čím viac sa o nej rozprávame, tým väčšmi sa moja urgencia stať sa jeho manželkou znásobuje. Stane sa z nás manžel a manželka. Len samotné pomenovanie vyvoláva absolútnu eufóriu. Z prvého chlapa, ktorého som kedy milovala, bude môj manžel. Zasvätím sa mu svojou doživotnou vernosťou. Stále nemôžem uveriť tomu, aké šťastie som mala. Ako keby ma niekto tam hore odmenil tou najväčšou možnou výhrou.

On bude mojím prvým. Obdivujem Tyly, že sa o tom dokáže rozprávať bez zábran. Možno vyzniem prudérne. Nemám toľko odvahy. Keď sa však zamýšľam nad našou spoločnou nocou, nemám z nej obavy. Síce je to ešte v nedohľadne, som si úplne istá, že bude jemný a nežný a že sa bude jednať o najdokonalejšiu noc v našich životoch. Strávime ju spoločne. Nie je mi príjemné hovoriť o tých veciach s druhým človekom, avšak milovanie s Félixom ma neuvádza do pomykova. Len prostá myšlienka ma donucuje k úsmevu a vyvoláva zimomriavky na celom tele. Prajem si patriť mu. Je mojím princom.

"Dobrý deň, láska."

"Dobrý deň, aký si mala deň?"

"Stretla som sa s Tyly v parku, trochu sme poklebetili."

"Priniesla si mi sem slnko. Ani si nedokážeš predstaviť, ako tvoj príchod rozjasnil túto neosobnú izbu. Ten žltý narcis vo vlasoch ti nesmierne svedčí," zalichotí mi a ja si až teraz uvedomujem, že som si ho zabudla vybrať z vlasov.

"Mám dobrú správu. Myslím, že som našla dokonalé svadobné šaty."

"Môžem ich vidieť?"

"Nie! Ženích nemôže vidieť nevestine šaty pred svadbou, nosí to nešťastie."

"Tým pádom umriem od nedočkavosti. Som ale ochotný to vydržať, ak mi od toho oltára neujdeš."

"Neujdem. Práve naopak, umieram túžbou vziať si ťa."

"Dobre vedieť, že sme na rovnakej strane, Rojková," mrkne na mňa a mne sa roztrasú kolená.