Félix

Nachádzam sa v siedmom nebi. Ani keby som si tento večer milionkrát vysníval v hlave, ani vtedy by sa nevyrovnal realite. Teraz som úplne presvedčený o tom, že ju - Lujzu Rojkovú, bezpodmienečne milujem. Bolo mi zaťažko priznať sám sebe, že som zamilovaný, hlavne z obavy, ktorá bola viac ako pravdepodobná. Predpokladal som, že tá zrodená a novoobjavená láska nebude opätovaná. Veď sa len na ňu pozrite. Má všetko. Kompletný balík. Mal som výčitky z čo i len myšlienky, že by mi jedného dňa mohla patriť. Dnešným večerom mi dala oprávnenie na jej milovanie. Opätovala mi bozk a jej srdce bije rovnakým zbesilým tempom. Obaja to cítime rovnako. Chápeme, o aký prelomový zážitok sa to v našich doterajších životoch jedná. Nemám potuchy o tom, ako sa náš vzťah bude vyvíjať, akým tempom a či sa vôbec odrazíme od tohto začiatku, ale túžim sa s ňou posúvať ďalej.

Nie som plánovač. Nemám dopodrobna naplánovaný a nalinkovaný kalendár s presnými dátumami a povinnosťami, ktoré by som si z neho mohol rad za radom vyškrtávať, ale keď sa pozriem do nasledujúcich dní, týždňov, mesiacov a takpovediac aj rokov, nevidím sa v nich sám. Stojí po mojom boku a spríjemňuje mi tento nedobrovoľný pobyt. Ona je mojou budúcnosťou. Nie je tu žiadny paralelný vesmír, v ktorom sú naše cesty oddelené. Nedokážem sa viac vnímať ako len prostá samostatná jednotka, pretože Lujza Rojková sa nachádza na samostatnom a čestnom mieste mojej pomyselnej pyramídy. My dvaja sme tím. Neviem, ako to je so vzájomným doplňovaním, ale s najväčšou istotou môžem povedať, že ona zo mňa robí lepšieho človeka. Prebúdza vo mne to svetlo, ktoré som načas zatiahol závesmi a kovovými roletami. A to je koniec koncov základ úspešného vzťahu, nie? Chcete, aby sa z vás stal pre vašu polovičku dôstojný partner, ktorý je hodný tej lásky.

"Vyzeráš nádherne, nemôžem z teba spustiť oči, Rojková. Si prenádherná," hovorím s hlavou zaborenou v jej voňavých vlasoch a túlim sa k nej. Ruky má položené na mojej hrudi a prisunie sa ku mne ešte bližšie. Je to úplne po prvýkrát, čo sa ženy takto dotýkam. Nie som zvyknutý na takúto intimitu, ale za nič by som ju nevymenil. Strávil by som v jej objatí každú sekundu svojho života až do posledného dychu.

"Ďakujem, je veľmi milé, že mi to hovoríš."

"Je to pravda, krása sa musí chváliť. Máš talent na vynikanie. Si vynikajúca vo všetkom, do čoho sa pustíš. Nemáš rada komplimenty?"

"Nepovedala by som, že ich nemám rada... len je proste trochu zvláštne počuť lichôtky z mužských úst. A k tomu všetkému ešte z tých tvojich."

"Mala by si dostávať komplimenty od mužov minimálne stokrát za deň. Je kolosálna hlúposť, že ti ich tí neupovedomení tupci neskladajú, ale zapíšte si za uši, mladá slečna Rojková, že ja sa od dnešného dňa ubezpečím, aby vám boli doručené ovácie na zlatom podnose na dennom poriadku. Chcem sa ale teraz vrátiť k tvojmu snu, uvažovala si už nad tým, že sa zdôveríš svojim rodičom? Milujem tvoje šaty, nemôžem ti dovoliť, aby si premrhala týmto neuveriteľným nadaním a pokračovala v kariére, ktorá k tebe vôbec nesedí. Niektorí ľudia majú predurčené zapadnúť do priemeru a živiť sa nejakou nudnou prácou za minimálnu mzdu, ale ty nie. Pred tebou sa otvára celý svet a ja sa nechcem len nečinne prizerať, ako zahadzuješ svoju vysnívanú kariéru."

"Máš pravdu, ale ockove srdce je stále slabé a ja ho nemôžem trápiť. Mamka s ockom vedia, ako milujem módu a predovšetkým topánky, ale považujú to len za môj koníček. Konkurencia je na trhu obrovská a ja... ja si proste len nemyslím, že by som mohla preraziť."

"A ja si zas myslím, že áno. Kvôli tebe sa ľudia chcú zmeniť a polepšiť sa. Chcem, aby si vedela, že som tvojím fanúšikom čísla jedna a neprestanem v teba veriť. Ty len musíš nájsť to sebavedomie, ktoré si mala, keď si sem po prvýkrát nastúpila. Nie pre teba nebola odpoveď. Dobiedzala si dovtedy, kým si mi načisto nepobláznila hlavu a tou svojou nevinnou dušou ma kompletne neopantala. Máš to v sebe. Netvrdím, že to bude prechádzka ružovým sadom, ale stojí to aspoň za to, aby si tomu dala šancu. Dovoľ tomu vonkajšiemu svetu oboznámiť sa s mimoriadnosťou topánok Lujzy Rojkovej. Dokázali ohúriť mňa, toho najväčšieho ignoranta a cynika, máš zaručené, že nadchnú aj ďalšie masy. Ale nestačí len to, že v teba verím ja, musíš veriť aj ty v seba."

"Z tvojich slov sa budem červenať, Félix. Cením si tvojej podpory. Neviem, prečo si neverím. Vždy to tak bolo. Nepamätám si ani, kedy to presne začalo, ale po odvedení nejakej práce som so svojím výkonom nemohla byť plne spokojná. Nepripadalo mi príliš dobré, stále som nachádzala veci a detaily, ktoré som mohla urobiť inak."

"A to bola obrovská chyba. Pomáhaš všetkým a na seba zabúdaš. To je tvoj najväčší nedostatok. Kladieš potreby druhých pred tie svoje. Nie je to správne, Lujza. Na tvojom šťastí záleží. Túžim ti splniť všetky tvoje sny a preto som si nebol istý, či bude toto rande dobrým nápadom, keďže sme stále zavretí v tejto mojej antibakteriálnej bubline, ale za pokus som nič nedal. Vlastne som dostal, pretože si mi dala kladnú odpoveď. Prajem si len, aby si bola šťastná."

"Som, páči sa mi táto bublina a nevymenila by som ju za nič na svete, pretože je naša. Kým sme v nej obaja, potom na ničom inom nezáleží, Félix."

"Niečo na tomto rande predsa len chýba, nemyslíš?" prekvapím ju otázkou a ona dvíha obočím. Pošteklím ju nosom na čele a zdvíham sa z deky položenej na zemi.

"Ako to myslíš?"

"Bez čoho sa nezaobíde žiadna rozprávková romantická scéna princeznej s princom?"

"Tancujú."

"Správne, tancujú. Takže, veľavážená Lujza Rojková, smiem prosiť?" Galantne sa pokloním a pobozkám jej ruku. Snažím sa pritom vyzerať čo najurodzenejšie, a nie len ako nejaký trápny truľo, ktorý si v posledných dňoch obkukal všetky preslávené tanečné scény.

"Hovoril si, že nevieš tancovať." Vstáva a chytá sa mojej predloženej ruky.

"Vzal som si pár tanečných lekcií." Mávnem rukou a čakám, kým sa jej od samej radosti nerozšíria zreničky a srdečne sa usmeje.

"To kvôli mne?"

"Nie, Rojková, len tak som si povedal, že svoje lemravé nohy naučím zopár tanečných krokov, aby sa nepovedalo, že nemám žiadny pohyb." Mrknem na ňu a položím jej ruku tesne pod lopatku. Trochu sa zarazí, ale reaguje na moje dotyky a tú svoju mi položí na plece.

"Nemusíš mi to dosvedčiť, aj tak poznám pravdu."

"Áno, a tá je aká?"

"Chcel si ma dostať do kolien."

"A podarilo sa mi to?"

"Na sto percent."

"Bože môj, si taká drobná! Koľko meriaš?" Narážam na náš výškový deficit, ktorý sa v tomto momente akoby navýšil. Aj so svojimi opätkami mi siaha len po hruď. Vyzerá ako taká krehká a porcelánová bábika. Nemám nadváhu, ani si nepripadám nejako extra robustne, ale bojím sa, že pri silnejšom stisku by som jej mohol spôsobiť na jej jemnej pokožke nebodaj modriny.

"Mám meter päťdesiat. Pri školskom fotení som stále sedávala vpredu a čo najďalej od tej tabule so školským rokom, aby ma bolo vidieť. V skutočnosti ešte aj dnes si mnohí myslia, že sme s Tyly v rovnakom veku alebo dokonca, že som od nej mladšia."

"Si nevinná, nežná a nádherná. Milujem, že si takáto drobná, môžem mať aspoň na malú chvíľu dojem, že sme v normálnom svete a ja ťa dokážem ochrániť pre všetkým. Milujem ťa, Rojková."

"Milujem ťa, Félix," zašepká a hlavou sa mi oprie o hruď.

Anna sa ma pokúšala naučiť tancovať, respektíve mi ukázala tie najzákladnejšie kroky, ktoré by sa naozaj mohol naučiť každý, ale dokážem si aj sám priznať, že to nie je priveľká sláva. Naša tanečná scéna nevyzerá ako vystrihnutá z dokonalého princeznovského bálu, ale nemyslím si, že na tom záleží. Pôsobí spokojne a keď vidím, že je spokojná ona, nič viac nepotrebujem. Ani raz som jej nestúpil na nohu, to je pomerne obstojný úspech. Na začiatočníka určite. Ešte donedávna som totižto ani len nepoznal slovo rytmus. Ak máme byť ale spravodliví, ešte donedávna som nepoznal mnoho vecí. Bol som nevedomý. Aj na psa prišiel mráz. Stal som sa tým, čím som pohŕdal. Zaľúbeným truľom, ktorý sa neštíti organizovania rozprávkového rande pre svoju vyvolenú. Chápem, prečo si tá naša ľudská rasa praje zamilovať sa do niekoho a byť milovaná. Nie je to len z čistej sebeckosti plynúcej z požiadavky mať niekoho pri sebe. Práve naopak, človek sa stáva otvorený voči novým príležitostiam a búra svoje predošlé bariéry. Za jej jediný úsmev by som bol ochotný položiť svoju hlavu pod ostrú gilotínu a neľutoval by som to. Neviem, či som len natoľko zaslepený láskou alebo som načisto potratil rozum, ale nie je tu nič, čo by som pre toto pojašené dievča neurobil. Stala sa mojou druhou polovicou. Moja samostatná jednotka sa vyparila. Dotvára môj celok. Nie som si istý tým, ako je to s tými osudovými stretnutiami, ale ak aj niečo také existuje, potom ona je tým mojím.

"Som v tom príšerný, prepáč, sľubujem, že nabudúce to už bude lepšie."

"Vôbec nie si príšerný. Ale keď sme už pri tom, bude tu aj nabudúce?"

"To závisí čisto len od teba. Ty rozhodni, či si ochotná pretrpieť moje ohavné tanečné kroky."

"Nie sú ohavné. Možno len potrebujú trošilinku viac praxe."

"Len trošilinku? Kľudne to povedz, neurazím sa. Som jedno veľké drevené poleno."

"Stačí ti, keď poviem, že si neprajem tancovať s nikým iným, okrem teba, do konca svojho života? O tomto som stále hovorila. Zamilovanie je zázračné a stane sa, keď ho najmenej čakáme. Spoznala som ťa len toto leto, ale bola by som pre teba schopná urobiť čokoľvek. Moja láska k tebe rastie enormným tempom zo dňa na deň. Nechcem vyznieť otrepane, avšak zaslúžiš si vedieť, čo naozaj cítim."

"Si ale naozaj ochotná pustiť sa do života so mnou? Lujza, hocijako už budeme odpútavať pozornosť od mojej choroby, je mojou súčasťou. V najbližšej dobe sa na tom nič nezmení. Som odkázaný na život za múrmi tohto domu, pokiaľ chcem ostať nažive. Milujem ťa a to je hlavne dôvod, pre ktorý ti nechcem byť na príťaž. To posledné, čo by som si kedy prial, je obmedzovať ťa v tvojom voľnomyšlienkárskom živote. Nechcem byť tým, kvôli ktorému budeš nútená sa zmeniť."

"Na príťaž? To je nezmysel, Félix! Zakazujem ti hovoriť takto. Áno, uznávam, mohlo by to byť náročnejšie, to však ešte nie je dôvodom, pre ktorý by ma mal tvoj zdravotný stav obmedzovať. Sama som si to vybrala. Som pri zmysloch a som si vedomá všetkého, čo sa okolo mňa deje. Priala som si stať sa pre teba vhodným darcom, aby si mohol vidieť krásy nášho vonkajšieho sveta, ale nevyšlo to. Mrzí ma, že som ti nemohla pomôcť, ale my dvaja máme právo na lásku. Pozri sa na dnešný deň. Nie sme v botanickej záhrade, okolo nás nepoletujú živé motýle a aj napriek tomu je to najkúzelnejší večer v mojom živote. Postaráme sa o to, aby nám to fungovalo. Ľudia sú väčšinou takí šťastní, akí chcú byť. Všetci túžime byť šťastní. A čo vám v tom bráni? Možno máte obavy z budúcnosti alebo sa nedokážete odpútať od minulosti, alebo sú vo vašom živote veci, ktoré sa vám nepáčia a ktoré by ste chceli zmeniť. Radosť a utrpenie sú plody správneho či chybného konania a myslenia."

"Poznáš tie motivačné prednesy z knižky už naspamäť, čo? Fajn, takže mi chceš nahovoriť, že si skalopevne presvedčená o tom, že nás dvoch čaká budúcnosť?"

"Samozrejme, že som. Si moja spriaznená duša. Nič iné neprichádza v úvahu."

"Nemôžeme si voliť svoj osud, ani zmeniť prichádzajúce udalosti, ale máme to výsadné právo zvoliť si ľudí, ktorí nás na tej ceste osudom budú sprevádzať. Ty si jednou z nich. Moje číslo jedna. Základná jednotka všetkých sústav. Používa sa na označenie podstaty a trúfam si povedať, že moja podstata bez teba už viac neexistuje. Ďakujem za tento nádherný večer a teraz nám už len ostáva dúfať, že mi ich venuješ viacej."