Lujza

Je to ako sen. Bozkávam ho. Moje pery sa ho nechcú vzdať a lipnú na ňom. Najlepší bozk vôbec! Nemám ich za sebou veľa, ale tento patrí rozhodne na samotný vrchol. Hladí ma po vlasoch a je nežný. Ovieva ma z jeho teplých rúk horúčava a jediné šťastie mám, že ležím, inak by som už dávno klesala k zemi. Nachádzam sa vo svojej vlastnej rozprávke a všetko okolo mňa sa točí v spomalených pohyboch. Počujem hvizd vtákov a ponad našu hlavu poletujú púpavové biele obláčiky. Som schopná vnímať len tento zázračný okamih a mojím telom prebiehajú príjemné zimomriavky. Intuitívne som privrela oči, keď sa ku mne naklonil a čakala, či sa k tomu odhodlá. Neváhal a jeho pery pristáli na tých mojich. V tomto momente pracujú súbežne a moja myseľ sa ocitla v tranze. Nechcem ho opustiť. Želám si žiť v tejto chvíli ďalších dvadsať rokov alebo nebodaj aj úplne celú večnosť. Nemám šajnu, ako dlho to už trvá, či päť minút alebo päť hodín, pretože som kompletne stratila pojem o realite. Alebo sa mojou novou realitou stal on. Mojím vychádzajúcim slnkom a princom na bielom koni. Tento večer začal a ja už teraz môžem s absolútnou istotou povedať, že je to najromantickejší večer v mojom živote. Vyznie to správne. Byť v jeho náručí a bozkávať ho. Moje srdce bije ako splašené, nedokáže byť pokojné a po prejdení rukou po jeho hrudníku dostávam odpoveď, že je to obojstranné. Nie je to len veľký okamih v mojom živote, ale aj v tom jeho. Cíti to isté, čo ja, o tom som skalopevne presvedčená. Nepúšťa ma. Neodťahuje sa. Ani jeden sa svojich pier nechceme vzdať, pravdepodobne kvôli možnosti, že už na niečo podobné nebudeme mať v budúcnosti príležitosť.

Otváram oči a vidím ho pred sebou. Usmieva sa cez bozky, ktoré mu udeľujem, až doteraz som sa bála pozrieť sa mu do očí, pretože som mala trému a pri mužoch nemám väčšinou veľa sebavedomia, ale naraz mi dochádza, že on je môj Félix. Pozná ma a veľmi dobre vie, že nie som skúsená a v randení som rovnaký začiatočník, ako je on sám. Nemáme si čo vyčítať. Naučíme sa to spoločne. Budeme sa navzájom dopĺňať. Nemienim ho opustiť. Máme túto čarokrásnu prítomnosť, v ktorej som pri ňom, na ničom inom mi nezáleží. Milujem ho celým svojím srdcom, všetkými bunkami svojho tela a patrím mu kompletne. Félix Šmid je mojím romantickým zaľúbeným príbehom a spriaznenou dušou, ktorá na mňa čakala. Konečne rozumiem tomu, prečo som ho mala stretnúť. Bolo to znamenie od vesmíru. Mal v určitom bode preťať moju cestu. Je mi súdené stáť po jeho boku.

"Milujem ťa, Lujza Rojková. Nútiš ma cítiť veci, ktoré boli v minulosti nepredstaviteľné. Nemôžem ti sľúbiť nič viac, ako to, že ťa budem milovať tou najhlbšou láskou tak dlho, ako sa to len bude dať. Mám hendikep, nie som normálny, ale normálne veci sú často preceňované. Nechcem ťa držať skrátka a brániť ti v rozširovaní obzorov, ale musel som vyjadriť, aké sú moje pocity k tebe. Si svetlou stránkou v tmavých dňoch, slnkom na zamračenej oblohe, poletujúcim motýľom oživujúcim zanedbávanú záhradu. Celá tvoja osobnosť je obdivuhodná a zakaždým ma dokážeš priviesť do nemého úžasu. Dovoľ mi len povedať ti, že som požehnaný už len tým, že mi dávaš kúsok zo svojho času. Nepoznal som lásku, dokým som nepoznal teba. Pomáhaš ľuďom nachádzať ich dobré stránky. Znie to možno sebecky, ale neviem si bez teba predstaviť svoje dni. Zomrel by som na prasknutie srdca. Prelomilo by sa na dve polky a tú záťaž by neprežilo. Nikto nevie, čo má pre nás budúcnosť v zálohe, ja ti nebudem môcť dať prechádzky lesom a lúkou, všetky vonkajšie veci sú pre mňa tabu a bez ohľadu na to, ako veľmi by som to práve teraz túžil zmeniť, nie je to v mojich rukách. Ale keď si ochotná preniesť sa cez tieto veci, mám len jednu otázku a odpusť mi, ak na to idem prirýchlo, ale naozaj neviem, ako to chodí a konám inštinktívne a bez zdĺhavého premýšľania. Lujza Rojková, staneš sa, prosím, mojím dievčaťom?" spýta sa ma a rukou mi prechádza po líci. Prisuniem sa mu intuitívne na hruď a prepletiem si s ním prsty.

"Nezaujíma ma vonkajší svet, keď som s tebou. Ty si všetko, čo potrebujem, Félix. Milujem ťa. Z toľkej tej lásky sa mi krúti hlava a stále sa spamätávam z nášho bozku. Cítiš moje srdce?" spýtam sa a priložím mu ruku na svoju hruď. "Bije len pre teba. Rozpoznalo ťa. Takýmto zbesilým tempom reaguje iba na tvoj hlas. Nepozerám sa na teba ako na chorého. Pre mňa si normálny. Nenormálnosť neexistuje, to len ľudia si to slovo vymysleli, pretože im vadí, keď sa niečo vymyká z ich zaužívanej predstavy. Azdaže nebudeme nikdy konvenčným párom, ale mne na tom nezáleží a nezaujíma ma to. Pravdaže sa stanem tvojou priateľkou. Si moja spriaznená duša. Dvadsaťdva rokov sme sa obchádzali a našli sa. A ďakujem za túto nádheru, ktorú si pre mňa zorganizoval. Akoby si sa dostal do mojej hlavy a preniesol tú vymyslenú predstavu do reálnosti. Nič tu nechýba. Pripadám si ako vo svojej vlastnej rozprávke. A to len kvôli tebe. Venoval si mi najkrajšie rande a najdokonalejší bozk v živote."

"Ale nebol to tvoj prvý, však?"

"Nie, v prvom ročníku mi môj prvý ukradol Peťko Mrkvička. Bolo to sekundové a letmé, ale umývala som si ústa prinajmenšom hodinu. Pripadalo mi to slizké a na taký prejav som nebola pripravená. Predovšetkým najmä preto, že nebol ten pravý a pobozkal ma nedovolene."

"To je ale nevychovanec. Obral ťa o tvoj perfektný prvý bozk."

"Nie, neobral, pretože si mi ho dal ty. Môj prvý skutočný sa konal s tebou."

"Vysvetli mi, ako je možné, že tvoja jediná spomienková situácia s bozkom je ešte z čias, keď si navštevovala školské lavice? Nie je to uveriteľné a nejde mi to do hlavy. Môj rozum nepoberá tú slepotu všetkých mužov, ktorí ti neboli ochotní priniesť k nohám siedme nebo. Ak mám vyjadriť svoj názor, boli to poriadni trkvasi a ignoranti. Si hodná miliónov."

"Takže keby netrpíš poruchou imunity a my by sme sa stretli za normálnych okolností, všimol by si si ma? Nezahral by si sa na zlého chlapca, ktorý letí len na sexi dievčatá s vyzývavým oblečením a drahým parfémom?"

"Všimol by som si ťa a žiadna by v porovnaní s tebou nemala ani tú sebamenšiu šancu. Totižto tebe žiadna nikdy nebude siahať ani len po členky, Rojková. Si výnimočný človek, a výnimočným sa ľudia nestávajú, proste sa takými už narodia. Kvôli tebe verím na osud. Zdráhal som sa uveriť konceptu predurčenosti, ale dnes už viem, že kedykoľvek a kdekoľvek by som už na teba narazil, neprehliadol by som ťa. Nedokázal by som okolo teba prejsť bez povšimnutia. A nie, nebolo by to len tvojimi farebnými variáciami outfitov a motýlími topánkami. Vyžaruješ pozitívnu energiu. Tvoj úsmev je solárnym panelom, ktorý dodáva energiu do celého domu. Nikdy som neveril na účinky lásky a zamilovanosti pre organizmus. Videl som svojich rodičov, ktorí si z času na čas prejavovali náklonnosti a vyzerali byť šťastnými v prítomnosti toho druhého, avšak vždy som to považoval len za zveličený prejav, ktorým dávajú ľudia najavo svoju relevantnosť. S tebou prichádzam na to, že všetko, o čom si utvoril názor, nehraničilo s pravdou. Bol som len osamelý a hľadal som výhovorky, pretože som bol na smrť vystrašený zo zblíženia. Bál som sa zlomeného srdca, ktoré by mi zakaždým pripomínalo, ako neschopne a amatérsky som naletel tomu druhému. Nemal som za potreby solidaritu zaplatenú z peňazí mojej matky. Mýlil som sa. Nedá sa žiť večne len so strachom zo slova čo ak by. Kým to nevyskúšam, nemám príležitosť zistiť nič. Nebudem ťa obmedzovať, Lujza. Keď ťa omrzím a ty budeš cítiť, že ma máš už dosť a túžiš odtiaľto odísť, vedz, že ti to nebudem mať nikdy za zlé. Si krásna, mladá, zdravá a slobodná. Nič ti nebráni v tom, aby si išla za svojím cieľom. Ani ja ti nebudem. Budem ti len vďačný, že si mi dala tento jeden deň a možnosť ťa milovať. Naučila si ma, že ľudia môžu konať dobré skutky a byť nezištnými bez toho, aby za to na oplátku žiadali niečo späť."

"Ja ťa neopustím. Neprežila by som to odlúčenie. Čoraz častejšie je pre mňa náročnejšie opúšťať ťa, najradšej by som pri tebe trávila celučičký deň od rána až do noci. Nepremýšľajme o veciach, nad ktorými nemáme kontrolu. Poďme si len užiť dnešný deň a túto nádheru rozprestierajúcu sa pred našimi očami. Tie čerešňové stromy vyzerajú ako skutočné."

"Bola si pod nimi pobozkaná, si zásobená láskou na celý rok."

"Čerešňové kvety sú národnými symbolom Japonska. Predstavujú nádej a nazývajú sa sakurami. Sú často využívané v japonskom umení, manga komiksoch a sú inšpiráciou pre umelcov. Dokonca majú pre ne vyhradený aj špeciálny sviatok hanami, počas ktorého piknikujú pod rozkvitnutým stromami a zhromažďujú sa tak s celou rodinou, aby si spoločne mohli vychutnať výhľad na to romantické prostredie, ktoré ružovo-biele kvietky vytvárajú. Ono-no Komači napísala krásnu báseň, ktorá stelesňuje pocity ohľadom nádhery sakúr:

Ach, už vybledla,

farba kvetu sakury!

Kým som hľadela,

ako moja mladosť mi,

spŕcha dažďom márnosti.

"Urobila si si dokonalý prieskum."

"Prepáč, asi ťa musím nudiť týmto svojím bľabotaním do vetra."

"Vôbec nie. Môžeš hovoriť o čom sa ti len zachce, a ja budem každé jedno slovo hltať plnými dúškami. Milujem tvoj hlas, nikdy ho nezunujem. Ale myslím, že nám tu ešte niečo chýba, zatiaľ som nesplnil všetky požiadavky zo zoznamu." Jemne sa odo mňa odtiahne a postaví sa.

"Ako to myslíš?" Zdvihnem hlavu hore a poobzerám sa po zaplnenom priestore plnom kvetov.

"Nebola by si to ty, keby ťa nesprevádzali motýle, Rojková. Sú tvojou značkou a v skutočnosti by to ani nemohlo byť splnené rande, keby som ti ich sem nepriniesol. Dopredu sa ospravedlňujem, nie sú živé, neochutnávajú nektár svojimi nohami, ale letia a majú rôzne farby. Dúfam, že ťa potešia," prehovorí a zatiahne závesy, aby sa priestor stal tmavým. S niečím šramoce a o malú chvíľu sa na prázdnych stenách začínajú objavovať moje najobľúbenejšie pestrofarebné tvory. Nevyzerajú umelo. Sú prenádherné a ja mám pocit, že som sa fakticky ocitla v rovnakej botanickej záhrade spred niekoľkých rokov. Až na to, že som omnoho šťastnejšia, pretože mám pri sebe lásku svojho života.

"Félix, ja... ja nemám slov. Je to prekrásne. Všetko. Ďakujem, že si to pre mňa urobil. Som najšťastnejšia žena na tejto zemeguli."

"To je dobre, pretože nič iné si ani nezaslúžiš. Potreboval som, aby bol tento deň perfektný. Pre nás oboch. Je to začiatok jednej éry. Podarili sa ti zázraky, akým človekom by som bol, keby som ťa za to ani len neodmenil?" Ľahne si späť ku mne a ja sa znovu hlavou uložím na jeho hruď.

"Ten bozk..." ozvem sa váhavo a zmocňujú sa ma opätovné obavy.

"Bol nádherný," dokončí za mňa a stiahne moju ruku k svojím perám, aby ju mohol pobozkať.

"Myslela som si, že mám zakázané dotýkať sa ťa a bozkávať..."

"Si dekontaminovaná. Nemohol som sa ťa dotýkať, pretože som sa bál, že sa neovládnem a urobím nejakú hlúposť, ktorou by som mohol všetko pokaziť. Nebál som sa teba, skôr len svojej reakcie, ktorú mi tvoj dotyk privedie."

"Ale je tu stále riziko. Neodpustila by som si, keby som ti ublížila. Vôbec som nad tým nepremýšľala, ale nebolo to odo mňa ohľaduplné..."

"Prestaň sa umárať takýmito myšlienkami. Keby som zomrel rovno dnes, umrel by som ako najšťastnejší muž na svete. No vážne! Nepreháňam! Ubezpečujem ťa však, že mi nič nehrozí, naložím sa do dezinfekčného kúpeľa prinajmenšom na štyri hodiny, platí?"

"Ja som sa rovnako pred príchodom ponorila na niekoľko hodín do toho dezinfekčného prípravku."

"No vidíš! Pozri sa na nás! Jeden deň vo vzťahu a už robíme kompromisy! Si tak čistá, že je prakticky nemožné, aby sa na teba nalepil nejaký vírus alebo baktéria. Budem v poriadku. My budeme v poriadku."

Neodpovedala som naspäť. Jeho slová sú dostačujúce na to, aby som sa upokojila. Akoby nastal celosvetový mier. Som spokojná a prežívam nesmiernu eufóriu. Sme živí a spolu. Počujem jeho srdce pravidelne bubnovať a narážať na hrudný kôš a to je všetko, čo pre svoju vnútornú stabilitu musím mať. Láska k nemu kvitla. Rodila sa po štádiách. Z vajíčka na húsenicu, kuklu a následne na dospelého motýľa. Prešla si procesom vyvíjania a časom bude len silnieť. Rozprávky existujú aj v reálnom svete. Jedna taká sa mi rodí pred vlastnými očami. Môj pán Dokonalý ma drží v náručí v obklopení lietajúcich motýľov, čerešňových stromov a kvetinovej záhrady.