Félix

Teraz už áno. Haha. Vážne som to povedal? Ja? Ja? Najväčší cynik a pesimista v celom okolí? Pripadám si ako nadrogovaný. Nikdy som žiadne omamné látky nebral, nemám teda presnú predstavu, ako sa človek v takom stave cíti, ale neznie to ako niečo, čo by dokázalo vyjsť z mojich úst. Možno ona je tou omamnou látkou. Lujza Rojková je opiátom, ktorý ma núti vyslovovať takéto ošúchané nezmysly. Neverím na lásku. Alebo by som mal skôr použiť minulý čas? Preplo mi. Keby mi niekto pred piatimi mesiacmi bol povedal, že ja vyslovím niečo podobné nahlas, len by som ho vysmial a obvinil sám z toho, že sa asi musel zblázniť, keď si myslí, že by som mohol veriť na ten výmysel pozostávajúci z piatich písmen. Tomu šialenému dievčaťu sa to podarilo. To len kvôli nej som zo seba vydal takú odpoveď. Bola smerovaná jej. Od niekoho som raz počul, že keď do teba narazí amorov šíp, jednoducho to budeš vedieť. Aj napriek tomu, že si nikdy predtým žiadnu ženu nemiloval. Pocítiš niečo nepoznané, ale zároveň to dokážeš odlíšiť a pochopíš, že je to tá povestná láska. Samozrejme, že som nad takými rečami len pokrútil hlavou a vysmial sa im, a teraz mám dojem, že vysmiatie si zaslúžim ja sám. Všetko, čím som kedy pohŕdal a uťahoval si z toho, sa stalo realitou. Mám niekoho rád a jej šťastie ma napĺňa. V živote by som si nepomyslel, ako môže mať druhý človek taký veľký vplyv na toho druhého, až kým som nespoznal ju. Rúca moje bariéry, názory, domnienky a teraz už aj moje zabarikádované srdce uzatvorené na dva zámky a reťaz. A najhoršie na tom je, že si to ani neuvedomuje.

Chcela mi niečo povedať a mal som taký pocit, že to bolo niečo dôležité, ale nedopovedala to. Tvárila sa, že zabudla, ale podľa mňa si to na poslednú chvíľu rozmyslela. S čím to súviselo? Povedala mi, že by som mal byť zvedavý, čo sa týka postavy nalepenej na mojom čele, ktorý som si z neho zhodou okolností stále neodlepil, ale omnoho viacej ma zaujíma, čo za vetu sa mi to chystala oznámiť. Tiež by som jej chcel niečo povedať. Alebo sa skôr niečo opýtať. To jej však neurobím. Nemôžem ju zahnať do kúta. Len ju so sebou stiahnem. Na ňu čaká pestrofarebná a veselá budúcnosť. So mnou ju žiadny život nečaká. Bol by som sebecký, pretože by ju čakalo množstvo prispôsobovania a jednostranných kompromisov. Vtiahol by som ju do svojej osamelej ríše a pripravil ju o všetky tie krásy vonkajšieho sveta, ktoré si ona tak náramne a plnými dúškami užíva. Keď niekoho milujete, musíte dbať na ich šťastie a nemyslieť pri tom na svoj vlastný zisk. Vážne som to vyslovil, však? Milujete. Hádam je to skutočne oficiálne. To pojašené dievča ma prinútilo tou svojou ľahkou naivitou, večným optimizmom a veselou náladou sa do nej zamilovať. A hoci viem, že mi nikdy nebude patriť a nebudem ju môcť nazývať svojou, neľutujem to. Nezmenil by som tie city, ktoré sa z čista jasna objavili v mojom vnútri. Už aspoň viem, aké to je niekoho milovať tým druhom lásky, že by ste sa pre neho bez slova a mihnutím oka obetovali. Za ten úsmev na jej perách by som sa nestránil ničoho. Dokonca by som vyletel von tými dvermi, ak by to malo znamenať, že nebude nikdy smutná. Riskoval by som pre ňu bez sebamenšieho problému. Jedného dňa to prísť muselo. Asi je naozaj pravda, čo všetci hovoria a každý raz nájde toho svojho človeka.

Možno keby sme sa stretli za iných podmienok a ja by som nebol tým, kým som, odhodlal by som sa pozvať ju niekam von. Na rande. Na to skutočné a rozprávkové, ktoré má vo svojej hlave presne naplánované bod po bode. Snažil by som sa o to, aby na neho nezabudla do konca svojho života. Urobil by som ho pre ňu nezabudnuteľným. Avšak to je len utvorená fantázia nezakladajúca sa na reálnych skutočnostiach. Dovolil som si zasnívať sa. Trochu nezvyčajné. Trochu? Viac ako len trochu. Zem volá Félixa, vráť sa späť do reality! Tu dole si len nepobozkaný čudák s nulovými skúsenosťami so ženami a poruchou imunity. Ibaže by sa tým vychýreným výskumníkom s drahými mikroskopmi podarilo zázračne nájsť liek pre nás neborákov. Alebo tu existuje aj ďalšia možnosť - svet sa zmení na nepriestrelnú bublinu zabraňujúcu prístupu baktérií a vírusov. A keďže ani jedna z tých možností nie je v najbližšej dobe pravdepodobná, nezostáva mi nič iné, ako zmieriť sa so svojím osudom a nechať Rojkovú na pokoji. Tak to bude najlepšie. Pre všetkých.

"To veľmi rada počujem. A teší ma, že si to s tou knihou nevzdal."

"Ver mi, že som chcel! Ale potom som si spomenul, ako si sa prekonala ty a zotrvala pri mojom negatívnom zadku, tak som tomu dal šancu. Nehovorím, že všetko, čo sa tam píše, je pravda, ale väčšina z tých dobre znejúcich slov dáva význam. Ovečky sa kŕmia, ale ani bača nie je hladný. Ale teraz ťa už vážne poprosím, aby si sa dala na odchod. Určite sa už nemôžeš dočkať toho, že sa svojmu otcovi vrhneš do náručia. Ten ťa teraz potrebuje pri sebe viac, ako ja."

"Máš pravdu, mala by som už ísť. Dobrú noc. A ďakujem za dnešný deň. Za tvoj motivačný prednes, prehovorenie do duše a..."

"Chápem, nemusíš mi ďakovať. Ale keď už na tom trváš, tak ti len odpoviem, že potešenie je na mojej strane. Buď opatrná a nezabudni si nasadiť prilbu. Prišla si sem len v tom tričku?" komentujem jej sporo odetú osobnosť a v žiadnom prípade nehrozí, že by som ju takto pustil von.

"Ráno bolo teplo, celý deň svietilo slniečko, máme tu babie leto..." bráni sa.

"Zober si na seba toto. Áno, ja viem, nie je práve farebná, nemá to na sebe šialené geometrické tvary a krikľavé kvety, ale zahreje ťa a vystačí ti na cestu domov."

"Požičiaš mi svoju mikinu?"

"Nie, ja ti ju darujem. Môžeš si ju nechať. Zdá sa mi, že tebe bude sedieť omnoho viacej, ako mne."

Pristúpim k nej a svoju obľúbenú mikinu jej prehodím cez plecia. Ani sa len nepohne, pozorne počká, kým ju má uloženú na svojich útlych pleciach a popritom ma po celý čas sleduje. Miestami sa tie jej oči zdajú byť v rovnakom odtieni ako jej zreničky. Tmavé ako čokoláda. Miluje sladkosti, zrejme to bude tým. Len žartujem. Ale istá prepojitosť tam byť musí, nie? Jej nohy zdobia tyrkysovo-biele tenisky s ručne vyšívanou potlačou. Dokážem si predstaviť, že pri ich zhotovovaní strávila večnosť. Je neuveriteľne talentovaná. Práve v tejto chvíli mi je len ľúto, že viacero ľudí nemá príležitosť spoznať tento jej obrovský talent. Isteže som rád, že mám to výsadné právo prezerať si ich s obdivom deň za dňom, ale takéto výstavné kúsky patria pred oči veľkej masy ľudí, ktorí by jej skladali právom zaslúženú poklonu. Zaslúži si potlesky, ovácie a skandovanie druhých počas toho, ako sa v nich bude prechádzať po móle.

"Nechcem ťa pripraviť o tvoju obľúbenú mikinu." Číta mi myšlienky alebo som naozaj až taký transparentný?

"Nájdem si novú obľúbenú. Nemaj strach, na veci sa neupínam."

"Ďakujem," odvetí a prevlečie si rukávy na vyťahanej a vyšedivenej voľnej mikine na zips. Pláva na nej. Presne ako mamine nohavice. Je taká drobná. Možno keby som ju nepoznal a videl len z diaľky, netipoval by som, že má viac ako pätnásť. Nielenže má detskú dušu, ešte má k tomu aj dievčenský výzor ako bonus.

"Vyžaduje si to trochu menšie úpravy, ale podľa mňa ti úplne sedí," doberám si ju a zdvihnem jej ruku, aby som jej na nej mohol podohnúť vytŕčajúci rukáv. Znovu len stojí a pozoruje ma. Je to ako keby sa jej páčilo, že sa jej dotýkam. Páči sa jej? Ale nie. Možno sa len hanbí a nechce ma uraziť. Presahujem týmto svojím správaním medze? Najprv som sa jej bez dovolenia dotkol, upravil jej pramene vlasov a teraz jej drzo poskytujem svoj kúsok oblečenia. Ale radšej budem drzý, ako riskovať, že by ochorela a ja by som ju nemohol vidieť. To je príliš veľké riziko, ktoré nehodlám podstúpiť. Musím ju mať tu. Zniem posadnuto. Ako keby som bol nejaký maniak. A k tomu všetkému si ešte aj protirečím, pretože pri jej príchode som hovoril niečo úplne iné. Ale mohol som ja vedieť, že mi učaruje a získa si ma? Nemal som to odkiaľ tušiť. Sám som prekvapený z toho, čo sa so mnou deje. Nebol som pripravený zaľúbiť sa. Nuž, stalo sa. Čo s tým urobím? Vôbec nič.

"Naozaj ti ju nemám vrátiť? Nemáme doma sterilizačné prístroje, ale..."

"Naozaj chcem, aby si si ju nechala. Keď zomriem, aspoň budeš mať na mňa nejakú spomienku," podpichujem ju, ale zrejme som šliapol touto vetou dosť vedľa, keďže zvraští čelo a zlostne odfúkne.

"Už nikdy predo mnou nič podobné nevyslovuj! Zakazujem ti to vo svojej prítomnosti a ak ma aspoň trochu rešpektuješ, splníš, o čo ťa žiadam." Nadvihuje varovne prst a sklamane krúti hlavou. Dopekla, toto som v pláne nemal. Kvôli mne je smutná. Si ty ale idiot, Félix!

"Som pako. Prepáč, nemal som to hovoriť. Isteže ťa rešpektujem. Si môj motýľ. Predstavuješ pre mňa kompletnosť a úplnosť. Nemal som v úmysle ťa raniť. Môžeme na to zabudnúť?"

"Nič som nepočula. Dobrú noc, Félix. A sladké sny."

"Dobrú, Rojková. Dávaj na seba pozor. A zaopatri si autobusovú kartu, je načase uložiť svoj bicykel na spánok. Slnko zachádza skôr, nechcem aby si jazdila v tme."

"Rozkaz kapitán!" Zasalutuje a zazipsuje si mikinu až ku krku. Je jej veľká, ale aspoň ju zahreje. Bláznivé dievča, radšej sa bude ponevierať na chlade na svojom bicykli, akoby mala nasadnúť za volant auta. Neholduje jednoduchým veciam. Omnoho radšej si volí tie náročnejšie a zdĺhavejšie. Jedna z mnohých čŕt, ktoré z nej robia výnimočnú osobu. Chcel by som mať jej statočnosť. Prajem si prejsť na druhú stranu. Unavuje ma sledovať ju a všetkých len z okna. S jej príchodom sa zmenilo mnoho. Aj moja túžba ukázať sa na verejnosti. V kútiku duše som z toho vonkajšieho diania stále vystrašený, ale znovu sa objavil záujem. Záujem, ktorý vyhasol a naraz vzplanul. Čo z toho, aj tak sa mi to nevyplní. Nech je už tá túžba akokoľvek veľká, môj život sa bude nachádzať navždy len za múrmi nášho domu.

Ráno sa posadím k oknu a vyzerám, kto z tých dvoch sa tu objaví skôr. Zvyčajne prichádzajú v tesnom časovom intervale s odstupom niekoľkých minút. Sú presní a predstavujú začiatky každého môjho nového dňa. Žijem v obohranom kolobehu. Element nového a neodžitého prináša len ona. Tými svojimi topánkami, bláznivými outfitmi a účesmi, témami a všelijakými hrami. A inokedy zas spolu sledujeme filmy mojej a jej obľúbenej tvorby. Jeden deň sú to horory, z ktorých sa prevracia žalúdok jej, na ten druhý animované rozprávky a zamilované filmy, ktoré prevracajú vnútornosti pre zmenu u mňa. Prekonávam sa a neprevraciam nad nimi očami, pretože jej sa to páči a ona moje vyvražďovačky akceptuje tiež. Kým mám čas, zoberiem si zo stolíka knižku a otváram náhodne na strane devätnásť.

Dnešný deň. Zapamätajte si, že každý deň je ten najlepší - Ralph Waldo Emerson. Privítajte dnešok ako najlepší deň svojho života. Každý deň je NOVÝ ZAČIATOK a prináša vám nové príležitosti a možnosti. Neznačí to, že každý deň musíte urobiť niečo veľkolepé, odvážne či úplne nové. Znamená to len prežiť dnešný deň, ako najlepšie viete a bez zvyšku.

"Ale, niekto nám tu zmäkol a číta motivačné citácie," vyruší ma Hugo a skladá si svoje pomôcky na stôl pri vysokej stoličke.

"Mal by som si obstarať na tie dvere nejaký zámok, aby si nemal taký slobodný prístup. Takto sem kedykoľvek vtrhneš bez zaklopania."

"A slúžil by ten zámok pre všetkých, alebo by bola slečna Lulu výnimkou?"

"Nemusíš ju zakaždým spomínať."

"Och, ale áno, musím. Nemysli si, že som si nevšimol tvoje zálaskované oči."

"Nemám tušenie, o čom to trepeš, ty pako."

"Nemusí sa hanbiť, kreténko. To dievča len čaká na to, kým ti to konečne docvakne a rozhýbeš sa."

"Naozaj? Vravela ti niečo?"

"Ha! Takže mám pravdu!" zakričí víťazoslávne.

"Fajn, priznávam, máš pravdu. Mám ju rád."

"Tak načo čakáš? Pozvi ju na rande!"

"Si v poriadku? Zabudol si, s kým sa to rozprávaš? Na aké rande, keď jediný priestor, po ktorom sa môžem bezpečne pohybovať, je tento dom! Tuším ti naozaj prepína."

"Máte obrovský dom, rande dokážeš zorganizovať aj tu, v tom problém nebude. A keď potrebuješ inšpiráciu, Anka ti ju s radosťou ponúkne. Keď pomáhala Lulu Pavlovi s organizovaním, pýtala sa jej na jej predstavu, určite sa zdôverila aj ona. Teraz už len potrebuješ dostať kladnú odpoveď od slečny Lulu."

"Po prvýkrát vo svojom živote ťa počúvnem a dám na tvoje slová. Urobím to. Pozvem to pojašené dievča na rande a pokúsim sa ním priblížiť čo najbližšie k tej jej vysnívanej predstave. Bude mať svoje rozprávkové rande. Teda len v tom prípade, keď na neho pristúpi."