Lujza

"Už by si mala ísť, tvoja pracovná doba sa skončila pred desiatimi minútami."

"Nevšimla som si," odpoviem a uvedomujem si, že má pravdu. Čas s ním plynie rýchlo a čoraz častejšie sa mi stáva, že sa mi odchádza zakaždým s ťažším srdcom.

"Si voľná. Môžeš vyjsť konečne von na vzduch. Zatiaľ si nevyžadujem nadčasy."

"Nikdy som nepomýšľala o tom, že keď som tu, nie som voľná. Nedržíš ma tu násilím, trávim s tebou čas dobrovoľne. Nepremýšľam o tebe ako o svojej práci."

"Ako o mne teda premýšľaš?"

"Sme dvaja ľudia budujúci si vzťah na kamarátskej úrovni."

"A ty za to dostávaš zaplatené."

"Áno, ale nechodím sem len kvôli peniazom. Navštevovala by som ťa aj v prípade, že by ma tvoja matka prepustila."

"Tomu neverím. Máš rada slnko, nebo, kvety a motýle. Nič z toho sa na mojom území nenachádza. Pobytom stráveným v mojej blízkosti o všetky tieto veci prichádzaš. Ukrátim ťa o ne."

"Ale mám rada aj teba. Tým sa to vyrovnáva. A svoju ponuku som myslela vážne. Dám sa testovať. Pekný zvyšok dňa a dobrú noc. Uvidíme sa zajtra," zahlásim pri odchode a strácam sa za dverami. Neviem, kde sa vo mne nabralo toľko odvahy, aby som to vyslovila nahlas. Avšak je to pravda. Obľúbila som si Félixa a bolo by mi ľúto, keby som ho viac nemohla stretávať. Samozrejme, že by sa mi omnoho viac páčilo, keby sme mali povolené vychádzky a trávili by sme čas spoločne na lúke alebo pri jazierku, ale občas sa musíme uspokojiť s tým, čo máme. Pre mňa je v tomto momente dostačujúce, že sa stretávame. Naše priateľstvo môže kvitnúť. Zasadili sme semienka, teraz sa už len o ten zrod novej rastlinky musíme postarať. Zavlažovať, okopávať, zbavovať neškodného hmyzu. Nejde to len tak ľahko, preto je nesmierne dôležité nezanedbávať to a nezaspať na vavrínoch.

"Dovidenia, Anka a Pavol! Pekný deň!" rozlúčim sa a vychádzam von pred dom. Môj bicykel už na mňa čaká. Vysadnem na neho a cez bránu prechádzam na opustenú cestu. Slnko páli, aktuálne naše územie postretli teplotné rekordy a horúčavy pretrvávajú až do neskorých hodín. Menší chládok nastáva až večer, keď doma pootvárame všetky okná, vzniká prievan a vzduch v dome je naraz priedušnejší a dýcha sa ľahšie.

Vyšiel zo svojich dverí a prisadol si ku mne na druhú stranu. Horlivo som na tento deň čakala, verila som, že jedného dňa to príde. Hugo mi spomínal, že mu musím dopriať čas, pozná ho lepšie ako ja. I keď, ak mám byť úplne úprimná, stále mám strach z toho, že by som mu mohla ublížiť. Prešla som na antibakteriálne kúpele, v poslednom čase sa vyhýbam príliš preplneným miestam a okrem rodičov a Tyly sa s nikým iným nestýkam. Neodpustila by som si, ak by kvôli mne ochorel. Ich dom je moderný a vybavený špičkovými technológiami, ale z nejakého dôvodu sa toho pocitu v jeho prítomnosti nedokážem zbaviť. Stál tak blízko pri mne. Naozaj má krásne oči. Nezvyčajné. Dokážu upútať pozornosť a na jeho tvári vynikajú. Čítala som, že ľudia s hnedými očami hovoria spravidla vždy to, čo si myslia a hoci sa dokážu zaľúbiť, neprichádza to až tak rýchlo. Zelenookí majú na druhú stranu radi samotu a trpia neistotou. On má zeleno-hnedé oči. Nachádzajú sa u neho presne tieto opísané črty. Jeho pokožka je bezchybná. Hladká a bez väčšieho strniska. Kučeravé vlasy mu zjemňujú obrysy tváre a dodávajú taký ten chlapčenský šmrnc, dokáže vás svojím pohľadom ku sebe vtiahnuť. Z blízka vyzerá ešte očarujúcejšie. Dokážem si predstaviť, že by ho ihneď s okamžitou platnosťou obsadili do rozprávky, kde by stvárňoval hlavnú úlohu princa. Neidealizujem si ho. Skutočne je taký krásny, ako ho opisujem. Žiadna žena by nemala problém sa do neho zamilovať. Ja som človek, ktorý oceňuje krásy naokolo a Félix Šmid k ním jednoznačne patrí.

Prechádzam cez pole slnečníc a vystupujem na vysoký kopec, po ktorom sa následne spúšťam dole. Cesta autom by k ich domu trvala pravdepodobne do desať minút, ja ju dávam na bicykli za polhodinu. Ale je to iné, ako jazdiť v stiesnenom priestore. Ten čerstvý vzduch vám pomáha prečistiť hlavu, dodáva duševnú pohodu a nával energie. Vždy bol ako môj metaforický zmizík na všetky starosti a problémy. V detstve som na neho jednoducho vysadla a akýkoľvek problém som už mala, počas pedálovania sa vytratil a viac po ňom nebolo. Privádzal ma na iné myšlienky a bol mojím osobným životabudičom. Niečo podobné, ako je pre iných káva. Niekto si nedokáže predstaviť svoje ranné zobúdzanie bez šálky kofeínovej kávy, ja zas svoje dni bez jazdenia na bicykli.

V diaľke sa predo mnou vynára pohľad na náš ružový dom s bielymi oknami. Som doma. Tu som sa cítila najbezpečnejšie. Najpríjemnejšie. Neviem, či by som dokázala žiť niekde inde. V inom meste alebo štáte a hlavne odlúčená od všetkých tu doma, ktorých nadovšetko milujem. Viem, že jedného dňa si založím vlastnú rodinu, s ktorou sa presťahujem do svojho vlastného domu, ale nateraz je pre mňa táto predstava trošilinku strašidelná. Nebola som zamilovaná. Nemôžem sa dočkať toho, kedy objavím svoju osudovú lásku, ale Félix sa nemýlil. Z istého uhla pohľadu sa obávam pripustiť si niekoho k telu. Na jednej strane chcem zažiť svoj romantický príbeh a na tej druhej pred ním podvedome unikám. Hovorí sa, že keď nájdete toho správneho, budete to vedieť. Že to jednoducho príde samo od seba a vy si uvedomíte, že s daným človekom chcete prežiť večnosť. Nevyhýbam sa láske, túžim nájsť svojho vyvoleného, ale nie som skúsená. Poznám všetky tie klasické romantické filmy, ale v tej našej realite je to možno trochu iné. Moja myseľ je však prednastavená a dopredu pripravená. Nepochybujem o tom, že nájdem tú správnu a dokonalú polovičku. Zvládli to aj naši rodičia. Pravá láska existuje. Oni dvaja sú skutočné charaktery, muž a žena z mäsa a kostí a poznám ich. Aj príbeh ich lásky. Naozaj sa stala. Nie je vymyslená. Oni dvaja si prežili svoj príbeh a stále ho žijú. To ma privádza k presvedčeniu, že šťastné konce sú tiež skutočné. Nie sú len výmyslom režisérov.

"Znovu meškáš, Lulu," upozorní ma Tyly po mojom príchode a vyťahuje si z uší slúchadlá. Tento týždeň má rannú zmenu a domov zo zmrzlinárne chodí na obed.

"Trochu som sa zdržala a zabudla na čas."

"Všimla som si. V posledných dňoch nejak veľmi často strácaš pojem o čase," komentuje so záludným výrazom a zákerne na mňa mrkne.

"Vyšiel von zo svojich dverí, Tyly! Po prvýkrát sme naozaj sedeli vedľa seba!" zdôverím sa jej, pretože v skutočnosti som sa už nemohla dočkať, kým niekomu rozpoviem o svojom dnešnom úspechu.

"Znieš ešte nadšenejšie, ako obvykle. Mám za teba veľkú radosť. Nehovorila som, že si pre neho ten správny človek? Moja najkrajšia sestrička je tým najlepším liekom pre osamelých ľudí. Tvoja energia by vyliečila každého." Usmeje sa a pobozká ma na líce. Zdedila oči po starom otcovi, má ich jedinečne sivé. Je prvým človekom, u ktorého som mala príležitosť vidieť takúto farbu. Výzorovo sa však podľa názorov ostatných na seba dosť podobáme, že vraj v detstve si mysleli, že sme dvojičky, pretože hoci som od Tyly o tri roky staršia, vzrastovo ma prerástla a vždy bola z nás dvoch väčšia. Povahovo sme trochu odlišné, aj ona je zasnená romantička, ale azda by sa dalo povedať, že ja som väčším snílkom. Ona sa pozerá na svet z obidvoch hľadísk, nesnaží sa byť prílišným pesimistom, ale zachováva si aj triezvu hlavu. V niektorých momentoch dokáže tvrdo zakročiť a používať tvrdú lásku, keď je to nevyhnutné.

"Obľúbila som si ho. Samozrejme, že som šťastím bez seba, keď sa mi začína postupne otvárať a stáva sa prístupnejším. Nevidela si ho na začiatku, v porovnaní so štartovou čiarou spred takmer mesiaca je to obrovský pokrok. Ale teraz mi povedz o tvojom rande. Správal sa k tebe ten chlapec pekne?"

"Tomáš je ukážkový priateľ. Kúpali sme sa v našom obľúbenom jazierku, pripravil pre nás dvoch piknik a neskôr sme si hovorili historky z čias, keď sme boli malí. Presťahovali sa sem len toto leto, pretože nastupuje na veterinu. Netlačí na mňa a je ukážkovým džentlemanom. Dokonca ma priviezol domov pred večierkou, aj na ocka zapôsobil, samozrejme si neodpustil desaťminútový monológ o tom, aby si ho neprial, ak mi ublíži, pretože nechce vedieť, čo mu potom urobí, ale myslím si, že mu je tiež sympatický. Neviem... možno ho už aj začínam mať viac, ako len rada," zahlási nesmelo a hlavu si položí do môjho lona na rozprestretej deke.

"To je senzačné! Moja mladšia sestrička si zaslúži len to najlepšie pod slnkom. Kedy ho budeme môcť všetci stretnúť? Mohla by si ho v sobotu pozvať na večeru, mamka by pripravila svoje jedinečné bryndzové pirohy a ocko zemiakové pagáčiky so sezamom. Aspoň by sme mali príležitosť ho privítať do rodiny."

"Nebude to prirýchle? Nechcem vyznieť zúfalo alebo sa mu vnucovať."

"Ak ťa má naozaj rád, potom pre neho nebude stretnutie s tvojou rodinou predstavovať žiaden problém."

"Fajn, tak sa ho na to spýtam. Len budem musieť nájsť ten správny moment, aby to nevyznelo lacno a úboho."

"Nebude. Práveže by mal byť šťastný, že ho máš natoľko rada, aby si ho predstavila aj svojej rodine."

"Áno, máš pravdu. Ale teraz sa vráťme k tebe, si presvedčená o tom, že sa chceš dať testovať? Chápem, že si si toho chlapca obľúbila, ale ani ho prakticky nepoznáš. Mohli by sa naskytnúť nejaké komplikácie a my by sme neprežili, keby sa ti niečo stalo."

"Nie je to nebezpečné a keď to znamená, že by som mu tým mohla zachrániť život, musím to urobiť. Mám ho rada a on si zaslúži vidieť náš vonkajší svet, chcem mu ho ukázať."

"Nezamilovala si sa do neho, všakže?"

"Čože? Nie, nie. Mám ho rada, ale len ako kamaráta."

"Fajn, takže je načase, aby sme aj pre teba našli l'amour de ta vie," povie a ja sa na ňu pozriem s nechápavým výrazom. Prevráti očami a preloží mi to. "Lásku tvojho života, milá Lulu."

"Tá si nájde mňa. Aj ty si sa stretla s Tomášom náhodne."

"To je síce pravda, zlatko, ale ja som sa s ním aspoň mala kde stretnúť, predpokladám, že v tom obrovskom dome sa nepremávajú chrumkaví chlapci ako na bežiacom páse. Nikam nechodíš. Nemôžeš čakať, že láske príde k tebe, musíš jej ísť v ústrety."

"Idem pomôcť ockovi a mamke do pekárne, ideš so mnou?" zmením tému a staviam sa z deky.

"Nechcela som ťa dostať do nepríjemnej situácie. Nehovorím ti to kvôli tomu, aby som ti ublížila, len proste viem, ako miluješ naše romantické filmy a želám si, aby sa ti jeden taký tiež jedného dňa stal."

"A aj sa stane. Jedného dňa sa zamilujem a prežijem svoj zamilovaný príbeh. Nemaj o mňa strach, Tyly. Poradím si."

"Úsmev! Povedz syr!" nakáže mi a z kabelky sa jej nejakým spôsobom podarilo vytiahnuť mi mobil, čo som si sprvu vôbec nevšimla. Mieri na mňa fotoaparátom zabudovaným na zadnej strane krytu a cúva dozadu, zatiaľ čo sa snaží nájsť to správne svetlo.

"Čo to robíš?"

"Zhotovujem ti profilovú fotku k tvojmu účtu na zoznamke. Musíš si rozšíriť obzory, sestrička. Úsmev, poprosím," ešte raz zopakuje a ukazováky na jej rukách smerujú k jej ústam, ktorými naznačuje široký smiech. Povolím a usmejem sa. Nie som stotožnená s celou tou predstavou o mojej fotografii vystavenej na očiach pred ostatnými chlapmi, ale keď jej to urobí radosť. Možno má naozaj pravdu a niekde medzi tými prihlásenými chlapcami na mňa čaká moja spriaznená duša.

"Dobrý večer," pozdravím sa rodičom, ktorí už na bielej pracovnej doske vypracúvajú bochníky cesta.

"Dobrý večer, miláčik. Aký si mala deň?"

"Félix sa odhodlal vyjsť von ku mne a rozprávali sme sa o tom, že sa dám testovať, aby som zistila, či som vhodný darca na transplantáciu kostnej drene."

"Miláčik, si ochotná riskovať svoje zdravie, aby si zachránila toho cudzieho chlapca?" spýta sa ocko s ustarosteným výrazom a zastane si bližšie ku mne.

"Nie je cudzí a ja mu chcem pomôcť."

"Asi sa za to na teba nemôžeme hnevať. Vychovávali sme vás s myšlienkou, že ľuďom je treba pomáhať," ozve sa aj mamka a chytí ocka za rameno, čím mu neverbálne dáva najavo, aby sa ma nepokúšal presvedčiť o zmene názoru. Ďalšia z vecí, ktorú na ich vzťahu milujem, dokážu sa rozprávať bez toho, aby museli svoje slová aj v skutočnosti vysloviť nahlas. Poznajú svoju mimiku a nepotrebujú hovoriť, aby si rozumeli.

"Nie, to naozaj nemôžeme. Naše nežné dievčatko odmala rado pomáhalo. Nebudeme ti v tom brániť. Si dospelá žena a máš právo rozhodovať sa sama," odvetí ocko a vezme ma do pevného zovretia. Na bielom mundúre má zvyšky múky, ktoré sa otlačili aj na moje oblečenie, ale neprekáža mi to. Pripája sa k nám aj mamka s Tyly a naše objatie sa stáva skupinovým.