WILL

Celú cestu sme boli ticho. Len sme sedeli na koňoch a neprehovorili vôbec nič. Claire už neprotestovala, pretože vedela, že nám neujde. Zmierila sa so svojím osudom a aj keď som s ním nebol zmierený sám, aj tak som ju viedol po hlavnej ceste až na úplný koniec. Až do hradu.

„Ešte nikdy predtým si hrad nevidela?" spýtal sa jej Adar počas cesty a ja som jej pozrel do očí. Boli užasnuté a s otvorenými ústami mala hlavu zaklonenú, aby tak hrad dokázala vidieť.

„Nie," povedala a pokrútila hlavou. „Nikdy som v tomto meste nebola."

„Nezháňala si informácie aj tu?" spýtal som sa a ona sa usmiala.

„Nemohla som sem ísť," priznala sa. „Keby sa niekto niečo pýtal v hlavnom meste, hneď by ste si to všimli a nenechali to len tak."

„To je pravda," súhlasil Adar a ja som sa zasmial.

Pred nami som už videl hlavnú bránu. Na vrchu hradieb som videl strážcov a keď sa mi pozreli od očí, pokynuli, aby sa tak brána otvorila. Bez ďalšieho slova sme vošli na nádvorie a ja som doslova vytreštil oči na to, čo som tam uvidel.

Pred nami, celé nádvorie, bolo plné rytierov. Nikdy predtým som nevidel všetkých rytierov pohromade a keď som ich uvidel teraz, bol som prešťastný, že patrím medzi nich. Pozrel som sa aj na Adara a ten sa rovnako užasnuto pozeral na každého rytiera, ktorý stál okolo nás. Stáli v celej zbroji a ja som sa chcel postaviť k nim.

Keď sme prišli až k hlavnému vchodu, kočiš nám vzal naše kone a išiel s nimi do stajne. Ja som chytil Claire za rameno a spolu sme vyšli po schodoch až na samý vrch.

„Kam ideme?" spýtala sa a ja som sa na ňu pozrel.

„Za kráľom," povedal som jej a pred nami sa otvorili veľké dvojité dvere. Hneď zdvihla hlavu a s úžasom sa na všetko pozerala. Musel som sa tomu usmiať, pretože sa mi páčilo čo to s ňou robí.

Na chodbách boli samí šľachtici a ja som premýšľal nad tým, čo sa vlastne stalo. Aj tak sme však kráčali až do trónnej sály. Dvere sa pred nami s veľkým rachotom otvorili a následne na to sme stáli v obrovskej sále, v ktorej sa dosť často konajú plesy, bály a iné slávnosti. Skoro nikto v miestnosti nebol, až na pár ľudí, ktorí stáli pri trónoch, na ktorých sedel náš kráľ.

Keď sa dvere zatvorili, jeho pohľad okamžite smeroval k dverám. Ako náhle nás uvidel, hneď sa postavil a všetci sa tak obzreli. To sme už kráčali smerom k nim a aj kvôli tomu sa mi srdce rozbúšilo ako nikdy predtým. Zacítil som strach a nevedel som, ako sa ho zbaviť. Čím viac sme sa blížili, tým viac som videl v kráľových očiach nádej. Nemal som to srdce mu povedať, že som všetko pokazil a ešte na vrch nechtiac aj vyhlásil vojnu.

Pár krokov od trónu sme obaja klesli na kolená a ja som stiahol Claire so mnou, i keď o to vôbec nestála.

„Will, Adar, už som vás čakal," povedal kráľ a my sme sa postavili. Vymenil som si pohľady s Adarom a hneď na to sme sa na nich znova pozreli. Stál tam kráľ, jeho radca Charles, veliteľ rytierov Walter, môj veliteľ Adamaris a ešte traja kráľovi radcovia. Všetci sa pozerali na nás a podľa ich pohľadov som veril, že chcú len dobré správy.

„Kto to je?" spýtal sa veliteľ Adamaris a Claire sa zamračila.

„To je Claire. Je z Dračích hôr," povedal som a kráľ sa zamračil. Pristúpil k nám a prezrel si ju.

„Ale nie je to dračia dcéra," povedal a všimol si, že má ruky zviazané za chrbtom. „Prečo je tu?!" spýtal sa a cítil som v jeho hlase hnev.

„No my sme ju..." začal som a nevedel to dokončiť.

„Má dôležité informácie o Eldraxovi, no aj o dračej dcére," povedal Adar a Claire po ňom zazrela.

„Aké informácie?" spýtal sa kráľ a sledoval jej tvár. „Odpovedz mi!"

„Nie!" skríkla tiež a mračila sa. „Vy nie ste môj kráľ, nemusím nič!"

„Vieš vôbec s kým sa to zhováraš?" skričal aj veliteľ Walter. „Toto je kráľ Thylion a ty si v jeho kráľovstve!"

„No nedobrovoľne," povedala a zazrela po mne.

„Vy ste ju uniesli?" spýtal sa šokovane radca Charles. „A priamo z krajiny dračej dcéry?"

„Na čo ste mysleli?" skričal Walter.

„Je to pravá ruka dračej dcéry. Vie úplne všetko o Eldraxovi, mysleli sme, že nám pomôže," povedal som zúfalo, no nevyzeralo na to, že by mi to odpustili.

„Vieš vôbec, čo si urobil, Will?" spýtal sa Adamaris. „Ak je pravda čo hovoríš a je naozaj pod priamou ochranou dračej dcéry, vieš čo urobí, keď sa to dozvie?" hovoril to takmer súcitne. Okamžite som sklonil hlavu a neprehovoril. Vedel som úplne presne čo sa stane.

„Will," oslovil ma kráľ a ja som k nemu zdvihol pohľad. „Aká je jej odpoveď?" spýtal sa a ja som si vzdychol. Pozrel som na Adara a ten prikývol.

„Prepáčte, vaše veličenstvo, no nepomôže nám," povedal som smutne a on sa zhlboka nadýchol. Všetci sa na seba pozreli a ja som vedel, že všetku nádej som im vzal.

„Môžem sa teda vrátiť domov?" spýtala sa zrazu Claire.

„Nie," povedal kráľ a ja som sa na neho prekvapene pozrel. „Ty nikam nepôjdeš!" povedal a videl som, že je nahnevaný. Nevedel som však posúdiť prečo.

„Vaše veličenstvo, nemyslím si..." začal Charles, no kráľ ho rukou umlčal.

„Ak je pravda, že je pravou rukou dračej dcéry, znamená to, že pre ňu niečo znamená. Môžeme toho využiť," povedal a mne padla sánka.

„Ako?" spýtal sa Walter.

„Budeme ju vydierať," povedal a Claire zanadávala.

„Prosím?" skríkla a odtrhla sa odo mňa. „Chcete ma využiť, aby spolupracovala? Čo ste vy za kráľa!" skríkla zas a ja som nebol schopný nič urobiť. Bol som v šoku. „A vy máte byť ten silný a ušľachtilý kráľ, o ktorom Will dračej dcére básnil? Vy ste ten, komu nejde o moc a pýchu?" kričala a znechutene sa na neho pozerala. „Nie ste o nič lepší ako Eldrax," povedala a kráľ zavolal strážcov.

„Zatvorte ju do väznice!" prikázal a rytieri ju už brali so sebou. Vykročil som k nej a zmätene sa pozrel na Adara, ktorý nechápal rovnako ako aj ja.

„Pane, toto nebol náš plán," povedal som mu a pozrel mu do očí. Hnev pominul a videl som iba starosť.

„Ja viem, že nie, Will, ale neviem čo iné mám robiť. Eldraxovi muži a aj čarodejnice nás včera napadli a vyhladili jednu celú dedinu," povedal a mne padla sánka. „Napadli ich v noci, nemali sme šancu ísť im na pomoc. Keď sa tam ráno dostavili, boli všetci mŕtvi. Len zopár ľudí prežilo," povedal smutne a šiel si sadnúť späť na trón.

„Silu dračej dcéry potrebujeme viac ako predtým," povedal Charles. „Ak kvôli tomu budeme musieť byť krutí, nech. Ale bez nej túto vojnu nikdy nevyhráme. Sme príliš slabí."

„Ale dračia dcéra nám nijako nepomôže!" skríkol som a všetci sa na nás pozreli. „Mrzí ma to, ale s ňou nebola vôbec reč. Zaujímala sa len o to čo je jej a nijako ju netrápil fakt, že všetci v tejto krajine trpia. Ona nám nikdy nepomôže, nemá na to žiadne dôvody! Vzal som jej pravú ruku v zlomku zlosti a hnevu. Nepremyslel som to a ak sa to dozvie, zničí nás všetkých. Myslíte, že keď ju budete vydierať, že sa tým niečo zmení? Nie! Iba to zhoršíte. Ona nám nikdy nepomôže," kričal som a nezaujímal sa o to, že predo mnou stojí kráľ. Proste som to nevydržal a keď som si spomenul, že som sa jej vyhrážal smrťou, prišlo mi zle ešte viac.

Smutne som sklonil hlavu a pretrel si tvár rukami. Bolo toho priveľa a vedomie, že Eldrax zničil jednu celú dedinu, ma mrzelo ešte viac.

„Máš pravdu, Will," povedal kráľ a ja som sa na neho pozrel. „Vydieranie nám nepomôže a budú z toho len problémy, no ver mi, nerobil by som to, keby som nebol veľmi zúfalý."

„Ak vás to poteší, Eldraxa odmietla tiež," povedal zrazu Adar a všetci sme na neho pozreli. „Bol tam za ňou osobne a skoro sme sa minuli. Povedala nám, že ho odmietla."

„Je to pravda?" spýtal sa nadšene a postavil sa. „Možno nám nepomôže, som rád, že nebude proti nám. To by sme sa už mohli rovno vzdať. Aspoň to, keď nič iné."

„Ale čo budeme robiť ďalej, vaše veličenstvo," spýtal sa Walter. „Počítali sme s tým, že sa k nám dračia dcéra pridá, no keďže to nebude možné, čo bude ďalej. Sme oslabení a ani rytieri nie sú dosť dobre vycvičení, aby čelili jeho ľuďom. Je pravda, že máme na svojej strane Adara, no hlavne Willa," pozrel na mňa. „Nič tento fakt bohužiaľ nemení."

„Viem čo urobíme najprv. To dievča pošleme domov a budeme dúfať, že s tým dračia dcéra nič neurobí. A pokiaľ ide o Eldraxa," vzdychol si, „to bude trošku väčší problém. Naši rytieri nie sú dosť dobrí a ani vy dvaja na nich nestačíte," pozrel sa na nás. „Myslím si, že sme týmto vojnu prehrali."

„Nesmiete sa tak rýchlo vzdávať," povedal som. „Možno máme ešte nádej," on však pokrútil hlavou a ani ostatní sa netvárili inak.

„Nie, Will. Pri každej bitke strácame veľa rytierov a nových je ťažké hľadať. Ona bola našou nádejou, s ňou by sme to dokázali."

„S ňou alebo s drakmi," spýtal som sa a on ku mne zdvihol hlavu.

„Čo tým myslíš?"

„V jednom okamihu sa rozčúlila hlavne kvôli tomu, že vlastne nechcete jej moc, ale moc jej drakov. Je to pravda?" spýtal som sa, pretože ma to dosť ťažilo. On sa však usmial a pozrel mi do očí.

„Ak ti mám pravdu povedať, jej draky by všetko zmenili. Neboli by úmrtia, ani žiadne straty v tomto kraji. Lenže ja som legendy počúval o nej a nie o drakoch," povedal a mne sa rozbúchalo srdce. „Mne ľudia nehovorili o mocných drakoch, ktorí vedia všetkých poraziť, ale o dračej dcére, ktorá vie sama všetkých poraziť. O drakoch takmer nikto nič nevie, človek si vie domyslieť, čo asi tak dokážu. Mne od začiatku išlo o ňu a nie o draky. Tie by iba mohli pomôcť, no ona bola mojou prioritou, ale aj tá už bohužiaľ zmizla," povedal a sklonil hlavu. Možno nádej zmizla, bol som rád, že som svojmu kráľovi neukrivdil.

V tom sa prudko otvorili dvere a my sme sa všetci obzreli. Po sále bežal rytier a bol veľmi zadychčaný.

„Vaše veličenstvo, niečo sa stalo!" povedal a kráľ sa postavil.

„Čo sa deje?" spýtal sa.

„Vonku je nejaká osoba a hovorí, že je posol dračej dcéry!" povedal a mne padla sánka.

SAPPHIRE

Nechcela som nad ničím premýšľať a ani vymyslieť plány. Nechcela som a ani nemala na to chuť. Bola som nahnevaná, priam som zúrila a nedokázala som sa len tak ľahko zastaviť. Chcela som sa pomstiť a bola som rozhodnutá to aj urobiť.

Sapphire, čo sa stalo? Odkedy si prišla, si s nami nič neprehovorila. Čo sa vonku stalo? Spýtala sa ma Valinor a ja som sa na nich všetkých pozrela. Sledovali ma dosť prekvapene a ja som usúdila, že ešte vonku neboli.

„Eldrax napadol dedinu," povedala som a v tom začula obrovský rev. „Jeho muži zabili mnohých dedinčanov. Zabil aj Kaia," povedala som a sklonila hlavu.

To asi bola odpoveď na tvoju zápornú odpoveď povedala Shea a ja som prikývla. Toto však robiť nemal. Za toto bude pykať!

„Zabijem ho," povedala som a Shea ku mne zdvihla hlavu. „No ešte predtým potrebujem ísť do hradu kráľa Thyliona."

A prečo tam chceš ísť? Chceš sa k nemu nebodaj pridať? To ti nemôžeme dovoliť zavrčala, no ja som pokrútila hlavou.

„Nejdem sa k nemu pridať. Jeho dvaja rytieri uniesli Claire, som si istá, že bude tam. Musím ísť po ňu a potom po Eldraxovi."

Chceš ukázať tvoju tvár? spýtal sa Unuk a ja som sa na neho pozrela.

„Tu už nejde o to zistiť kto som, Unuk. Eldrax napadol moju krajinu, zabil mojich ľudí a aj Kaia. Zabijem ho a bude mi úplne jedno komu svoju tvár a identitu pritom prezradím. Už sa viac skrývať nebudem," povedala som a založila si dva meče na chrbát, nože pripevnila o opasok a do ruky vzala šípy a luk.

Pôjdem s tebou povedala Shea a ja som prikývla. Vyliezla som jej hneď na chrbát a ona sa rozbehla z jaskyne von. Vyrazili sme do tmy a vysoko nad oblaky.

Bola som rozhodnutá ukázať svoju tvár, pretože už viac nebol dôvod ju skrývať. Doteraz ma nikto ešte nikdy nenapadol a nezabil mojich najbližších. Eldrax si týmto predpísal rozsudok smrti a ja som bola rozhodnutá ho poslať aj do samotných pekiel. Bola chyba keď to urobil, ale bude už dávno po smrti, aby si to vôbec stihol uvedomiť. Ak niekedy legendy o mne hovorili ako o nemilosrdnej bojovníčke, s veľkou radosťou im to predvediem.

Shea uháňala krídlami ponad krajinu a keby sme neboli v tak vážnej situácii, ten pohľad by som si aj užívala.

Čo sa vlastne s Eldraxom stalo, že takto reagoval. Čo si mu povedala?

„Nič také," povedala som a oprela si líce o jej chrbát. „Len som mu povedala nie. Samozrejme čo najkrajšie som vedela, no on sa naštval a povedal, že to budem hlboko ľutovať. Odpovedal mi na to dosť rýchlo," zamrmlala som sa zatvorila oči.

Urobil vôbec chybu, že prišiel osobne. Keby som to bola vedela, zabila by som ho na mieste. Teraz si to odniesol malý Kai. Nech zhynie v pekle.

„Začneme svoju vlastnú vojnu, Shea. Pôjdete do nej so mnou?"

Napadol našu zem, Sapphire. Napadol našich ľudí. To dlho nezostane bez odpovede. Zomrie a všetci tak pochopia, že s nami sa neradno zahrávať.

Súhlasila som a ďalej sa s ňou nerozprávala. Bude mi jedno koho budem musieť zabiť, aby som sa k nemu dostala. Bude mi jedno zničiť všetko okolo seba, len aby som sa k nemu dostala. Za to čo spravil je na prvom mieste v mojom zozname tých, kto zomrú. Je tam napísaný a ako jediný na celej stránke. Nedám si pokoja dokým ho nezabijem a aj keby mi to malo zabrať celý život, nebudem mať pokoja dokým on neprestane dýchať.

Ak chcel vojnu, bude ju mať. A každý kto sa mi v nej postaví do cesty, zomrie. Kto si ma chce poštvať proti sebe, bude toho ľutovať.