Ostala som stáť na kraji, neistá, či môžem s mojim postavením podísť bližšie. Moje zmysly stále nedokázali spracovať, že Darien je tu. Najnenávidenejší upír sedí priamo predo mnou, úplne bezbranný a vydaný na milosť vlkom.

Keď som ho videla naposledy, pomohol nám utiecť z najstráženejšieho väzenia upírov. Jeho posledné slova boli prísľub smrti za to, že som využila jeho malú sestričku. A teraz?

Po toľkých príbehoch o jeho sile a obetiach bolo až neuveriteľné, že prišiel sem a dobrovoľne sa nechal zajať.

Prišiel dočista o rozum?

Vlci ho rozdrvia na prach po tom všetkom, čo im urobil. Alebo to som si aspoň myslela.

„Prečo ešte stále dýcha?" zopakoval svoju otázku Axel a pozrel na otca, ktorý sedel za svojím stolom, akoby toto bol len ďalší obyčajný deň.

„Sám prešiel hlavnou bránou v takomto stave. Odmietal čokoľvek povedať okrem tejto ponuky. Informácie za ochranu."

„Dobre vieš, že na to som sa nepýtal. Nemôžeš ani spočítať, koľko obetí má na svedomí, koľkých z nás zabil." Axel preniesol pohľad na zviazaného Dariena.

Kráľ si povzdyhcol, Axelov hnev sa ho vôbec nedotkol. „Nemusíš mi to stále opakovať, viem presne, kto to je a čo všetko urobil. Nie je to však jediná vec, ktorú treba brať do úvahy. Keby ťa nezaslepovala pomsta, videl by si, aká je to skvelá príležitosť."

„Teba zase zaslepuje túžba po moci. Zaslúži si zomrieť. Nie. On si zaslúži trpieť, tak ako sme kvôli nemu trpeli my. Nemôžeš mu ani veriť, tak prečo uvažuješ o tom, že ho necháš nažive?"

Prepálil Axela mrazivým pohľadom. „Nezabúdaj s kým hovoríš. Nie som hlúpy, nemienim mu len tak bez dôkazu veriť, ale tiež ho nechcem zabiť kvôli vlastnej pomste, keď to môže ukončiť vojnu."

Povzdychol si. „Tak na čo som tu ja? Vedel si, aký budem mať názor, tak prečo si ma nechal zavolať?"

„Chce hovoriť iba s tebou."

Axel sa trpko zasmial a pozrel na Dariena. „Samozrejme, že áno."

„Mal by si sa cítiť poctený," prvýkrát prehovoril upír s posmešným úškrnom na perách.

„Pri pohľade na teba sa cítim všelijako, ale nie poctený," zašomral. „Čo odo mňa chceš? Alebo skôr od nás?"

„Nejde skôr o to, čo chcete vy odo mňa?" opýtal sa s nadvihnutým obočím.

Axel prevrátil očami. Videla som na ňom, ako sa snaží predstierať pokoj. Môjmu pohľadu však neunikli jeho ruky zaťaté do pästí a napnuté plecia.

„Ty si prišiel za nami. Prečo by sme ti vlastne mali veriť? Si náš nepriateľ, celé toto môže byť len fraška, aby ste nás mohli poraziť."

„To nie je otázka, ktorú by ste sa mali pýtať mňa. Ja som vám dal návrh, je na vás, či ho prijmete alebo nie."

Mlčky som sledovala, ako mu Axel kladie ďalšie a ďalšie otázky. Vypočúvanie Dariena však bolo ako začarovaný kruh. Hovoril v hádankách a ani po hodine strávenej v kráľovej kancelárii sme neboli k odpovediam bližšie ako na začiatku. Celá jeho prítomnosť bola záhadou. Najskôr chcel hovoriť iba s Axelom, no nedal mu žiadne nové odpovede.

Čím ďalej tým viac som mala pocit, že tu chcel mať Axela iba kvôli tomu, aby ho mohol naštvať a rozhodiť.

„Prečo ťa upíri vyhnali?" Pokračoval Axel s otázkami.

„Kvôli tomu, že sa vám chystám prezradiť ich tajné informácie."

Axel sa nadýchol a ruky zaťal do pästí. „A prečo by si nám zrovna ty niečo také hovoril?"

Uškrnul sa. „Nie je to očividné? Predsa kvôli tomu, lebo ma upíri vyhnali."

„Nezahrávaj sa so mnou," varoval ho Axel. Postavil sa nad neho a zvrchu na neho pozrel. „Som tu ja, kto má v rukách moc, stačí jedno moje slovo a si mŕtvy."

„Pokiaľ viem, tak tvoje slovo stále nič neznamená. Nie si kráľ, ešte nie. Môžeš sa tu urážať koľko chceš, ale tvoj otecko s tebou súhlasiť nebude."

„Neskúšaj moju trpezlivosť tým, že ma ponižuješ," zavrčal.

„Vážne?" opýtal sa úplne pokojne a nadvihol obočie. „Podľa mňa na to stačíš aj sám, tým že sa tu nedokážeš ovládať. Nakráča k vám taká úžasná príležitosť a ty sa ju snažíš zahodiť kvôli čomu? Preto, že sa tvoje srdiečko nezahojilo po tom ako som zabil tvoju milovanú Katiu?" Provokačne sa uškrnul.

To bolo už na Axela moc príliš.

„Neopovažuj sa ani len vysloviť jej meno," vyštekol na neho nenávistne.

Schytil ho za tričko a vrazil mu. Nie raz, nie dvakrát, opakovanie ho udieral, pokiaľ jeho hánky neboli pokryté krvou a Darien v bezvedomí nesedel na stoličke s rukami zviazanými za chrbtom.

„Čo si, sakra, myslíš, že robíš?" spýtal sa Axela pomaly jeho otec. Z jeho hlasu sršal ľadový hnev, ktorý paralyzoval dokonca aj mňa.

„Odneste ho!" rozkázal vlkom, ktorým sa na tvári zračili rozporuplné emócie. „Dajte ho do izby vo východnom krídle a nespúšťajte ho ani na sekundu z očí, pokiaľ nedorazí čarodejnica a nezabezpečí dvere!"

Mlčky som sledovala ako ho pomaly odvliekli. Bola som presvedčená, že ho zdvihli iba kvôli tomu, aby nezašpinili podlahu. Ostala som tam už iba ja a Axel, ktorý sa tváril, akoby ho otec zradil.

„Čo tým myslíš, aby ho dali do izby? Uvedomuješ si, kto to je? Mal by si ho dať do najtemnejšieho kúta väznice!" vyštekol na svojho otca, ruky pokryté krvou sa mu stále triasli.

„Ty chceš poučovať mňa?" opýtal sa s nadvihnutým obočím a postavil sa, aby na neho Axel nepozeral zvrchu. „Nauč sa ovládať! Každým tvojím nevraživým pohľadom bude menej ochotný nám povedať niečo užitočné!"

„Nikdy vám nič neprezradí! So mnou či bezo mňa je to odporná beštia, z jeho úst nevyjde nič iné ako čisté klamstvá!"

Vybehol z kráľovej pracovne a zatresol za sebou dvere. Ostala som tam sama s kráľom.

„Ešte neodchádzaj." Zastavil ma skôr, ako som stihla spraviť čo i len krok ku dverám. Pohľad sa mi znova vrátil teraz ku prázdnej zakrvavenej stoličke a povzdychla som si. Asi toľko k tomu, že tu teraz bude pokoj.

„Vzhľadom na informácie od Axela som ochotný ťa tu nechať, ale nič nerobím zadarmo. Axel potrebuje silnú skrotenú, akou bola Katia a skrotení zase dobrého vodcu. Ty zatiaľ nie si ani jedno z toho." Spokojne sa usmial. „Ale máš veľký potenciál, preto som ochotný počkať. Nickolas ma bude priebežne informovať o tvojom pokroku."

Mlčky som čakala, kým konečne dostanem povolenie odísť, aby som mohla nájsť Axela. Po stretnutí s Darienom určite nebude v poriadku.

„Je tu ešte jedna vec," prehovoril pomaly a veľavravne sa na mňa pozrel. „Dávam ti na starosť Dariena. Ber to ako.. cvičnú úlohu. Ak od neho zvládneš získať užitočné informácie, môžeš tu ostať a nebudem mať proti tebe už žiadne námietky."

„Ale..." začala som. Zmätene som potriasla hlavou. „Ešte nie som ani hlavná skrotená, tak prečo to nedáte niekomu, kto je na to viacej pripravený?"

„Ak tu chceš prežiť, mala by si sa naučiť premýšľať. Videla si predsa ako dopadol Axelov výsluch. Nedozvedel sa nič nové a ešte tá pijavica bola dokonca schopná vyprovokovať ho, aby ho zosmiešnila. Vlkom by nič nepovedal. Medzi nami je príliš veľká nenávisť, aby sme mohli takto spolupracovať, preto potrebujeme prostredníka."

„Prečo ja? Myslíte si, že ja ho tiež rovnako nenenávidím? Zabil mi kamaráta a väčšinu Akadémie, využíval moju kamarátku, aby ma špehovala, dokonca mám tušenie, že to on z nejakého dôvodu môže za smrť mojej rodiny!"

Nadvihol kútiky úst. „Si tu moc krátko na to, aby si to mohla pochopiť. Ale teraz tu na tvojich pocitoch nezáleží, kľudne sa môžeš tváriť, že mu chceš pomôcť, ak to z neho dostane nejaké informácie. Na spôsobe mi nezáleží, chcem len vedieť, ako ich môžeme raz a navždy zničiť."

„On mi nikdy nebude veriť. Vie, že by som s tými informáciami bežala hneď za vami."

„Čo si ma nepočúvala? Presvedč ho, že si na jeho strane," zopakoval pomaly. „Medzi Darienom a Axelom je minulosť, ktorú ani ja sám nechápem. Vždy to bolo medzi nimi osobnejšie ako medzi ostatnými, preto sa Darien špeciálne zaujímal o Axelove skrotené."

Ostala som ticho. Nechápala som, na čo naráža. Špeciálny záujem?

„Netvár sa, že nevieš o čom hovorím. Viem, o tom, ako si sa niekoľkokrát stretla s Darienom, keď si ešte bola v Akadémii. Dal si tu námahu, aby ťa osobne vyhľadal a ja sa teraz chcem chopiť tejto príležitosti. Zaujíma sa o teba, tak to využi proti nemu."

„To bolo možno pred tým, no teraz silne pochybujem. Využila som jeho sestru, aby som zachránila Axela. Neverím, že ma za to teraz tiež nenávidí."

Nadvihol obočie. „Nepotvrdzuje to presne to, čo som povedal? Iba ty to z neho môžeš dostať."

Už som chcela odísť preč, keď ma zvedavosť zastavila.

„Môžem sa ešte na niečo spýtať? Ak to mám urobiť správne, rada by som mala, čo najviac informácii."

Prikývol. „Pýtaj sa."

„Prečo ste ho nezabili?" Zaváhala som. „Axel mal pravdu. Spravil predsa také odporné veci a vy mu ešte dáte izbu?"

„Aj teba zaslepila nenávisť ako Axela? Je to náš najväčší nepriateľ? Samozrejme, ale je tu šanca, že nám pomôže vyhrať túto vojnu. Ak ho presvedčíme, že mu naozaj dáme azyl, povie nám čo potrebujeme. Potom ho môžeme konečne ukončiť tieto krvavé boje."

„Neplánujete, že by odtiaľto ešte niekedy odišiel živý," povedala som prekvapene, keď som si to uvedomila.

Usmial sa. „Konečne začínaš rozmýšľať, ako jedna z nás. Možno nebudeš až taká beznádejná, ako sa zdalo."