Aj keď som si to nemyslela, aj tento deň ubehol dosť rýchlo.

Pár vecí nám vysvetlila a všetci sme porozprávali o tom, čo sme robili cez prázdniny, okrem mňa, samozrejme, a mohli sme ísť bez učenia domov.

Tak načo sa tí šprti učili?

Na nič som nečakala a chcela vybehnúť z triedy ako všetci ostatní, ale zastavil ma jej prenikavý hlas.

,,Pán Suxk, zato, že ste prišli neskoro, môžete ukázať tuto slečne Naomi školu, čo poviete?"

,,Rád." usmial sa na ňu a mne tak niečo nedochádzalo.

Určite mal niečo v pláne.

Chytil ma za ruku a celkom násilne ťahal z triedy, až ku nejakému skladu, kde ma strčil. Chválabohu ma tam nezamkol, aj keď by som za to bola radšej, než aby tu vošiel so mnou.

,,Čo si myslíš, že robíš?" opýtal sa a po jeho "sladkom" úsmeve nebolo ani posratej stopy.

,,Čo robím ja? Ty si ma tu násilne strčil a len Boh vie, čo chceš so mnou robiť.. To by asi nebolo dobré, keby sa to dozvedela triedna, že?"

Usmial sa a pekne pomaly sa ku mne približoval. A ani si nevšimol, že sa otvorili dvere.

,,Asi si myslíš, že je to sexy, že? Bohužiaľ.." Pri dverách nebola nejaká upratovačka ani školník, ale ten chlapec v mikine, ktorý sa netváril veľmi prekvapene.

Nadvihla som obočie smerom k hajzlovi a pekne som odkráčala preč.

Mala som pocit, že som oveľa staršia ako ostatné decká tu. A asi som aj bola. Nebavia ma tie sračky, ktoré všetci riešia. Chcela som si nájsť ľudí, ktorých by som mohla oslovovať "moji" ľudia.

Tu asi takí nebudú, čo?

,,No čo, ukážeš mi to tu ty, keď on myslí asi len na jedno?" spýtala som sa mikinového chlapca, ktorý sa ešte stále tváril nezaujato a asi chcel odtiaľto odísť čo najskôr.

Hajzel prekrútil očami, ale, chválabohu, nijakú sračku nepovedal a odišiel.

,,So štetkami sa nebavím."

Mikinový chlapec sa na mňa ani nepozrel a otočil sa mi chrbtom.

Neprekvapilo ma to, skôr to bolo ešte slabé. Ale nič som si z toho nerobila. Len som pokrútila hlavou a oprášila si sukňu, lebo som ich mala špinavé od prachu v tom sklade.

,,Deti." odvrkla som si, ale vedela som, že ma počul, no nič na to nepovedal.

Hajzel a mikinový chlapec.

Zdá sa, že tu bude zábava.

***

,,Ahoj," pozdravil ma otec "sladko", ktorého som už nevidela asi mesiac, ale aj tak som sa mu neozvala.

Myslí si, že mu prejde to, že mi klamal?
Od nej by som to ešte zniesla, ale on bol lepší ako ona.

Iba v hovorení pravdy.

Tak asi nie.

,,Neozývaš sa ku mne?"

Vravela som na mikinového chlapca, že je decko, ale aj ja som sa tak teraz správala.

,,Dík, že si mi klamal. Celý život som žila v tom, že tá posratá ženská je moja matka a teraz mi len tak z ničoho nič povie, že to nie je pravda a ešte k tomu ma dá na inú školu, kde sú samé deti a ani nepovie dôvod." vyčítala som mu a pozrela sa mu do jeho očí, ktoré vôbec nežiarili vinou.

,,Mala by si mi byť vďačná, že som ťa nechal pod mojou strechou, lebo som ťa mohol pokojne vyhodiť niekde na ulicu, kde by si robila štetku, aby si prežila. To by si sa našla." Nemohla som uveriť slovám, ktoré povedal.

Najviac také veci zabolia, keď sú od vlastného otca.

,,Nechaj si tie kecy, otec! Oh, alebo nie si môj otec? Teraz by ma to ani neprekvapilo. A možno by mi bolo lepšie tam ako tu!" zakričala som a nezabudla som s veľkým dupaním vyjsť hore do mojej izby skôr, než by mi stihol niečo urobiť.

Aj keby ma zbil, bolo by mi to teraz jedno.

,,Čo tu chceš?" spýtala som sa mojej "sestry", o ktorej som zistila, že nie je vlastne moja sestra, za čo som bola aj tak rada. Nenávidela som ju už od detstva a teraz, keď sa robí veľká a nemá záujem o nič len o to, čo všetci, som ju znenávidela ešte viac. A nádej, že sa staneme sestry ako vo filmoch, sa rozplynula.

Áno, mám sestru. Vlastne už nie.
A mám aj brata, áno? Síce neviem, ani kde býva, a nevidela som ho asi rok, bol to môj brat. A on bol oveľa lepší ako ona.

Nie, nechcem mať s touto " rodinou" nič spoločné. Pretrpela som si dosť s tými bitkami a slovnými urážkami.

Vravela som, že je môj otec lepší? Tak áno, je, narozdiel od "matky", ale to on ma v detstve bil a možno preto som teraz psychický labilná osoba.

Ďalšia vec, čo ste nevedeli.

,,Beriem si nejaké veci." oznámila s tým jej nezaujatým postojom.

,,Nie, nič si neberieš. Vypadni!"

,,Zato, že ťa naši neznášajú, si nemusíš vylievať nervy na mne."

A potom zmizla.

Nie, nie, mám toho dosť.