,,Och, mne sa to tak sakramentsky nechce! Chcem sa ísť previesť na motorke a nie sa tu učiť nejaké posraté.." kričala som po celom dome.

Presne to som potrebovala. Z toho učenia mi išla prasknúť hlava, a aj keď som tu bola úplne sama, mala som pocit, že som na nejakej posratej párty, kde je hluk, a mne to píli uši.

Ale pravda bola tá, že tu bolo také ticho, že som počula vlastný tok krvi.

,,Čo tu kričíš?" Zjavil sa.

S pobaveným úsmevom na tvári.

S ružami, ktoré mal v rukách.

S taškou, v ktorej mal učebnice.

A to znamenalo len jediné.

Ďalšie učenie.

,,Už som sa tu učila sama asi tri hodiny a už mám pocit, že som po smrti. A niežeby sme mali teraz dobrý sex, ale ty si tu prídeš s učebnicami a chceš sa učiť." zakňučala som a sadla si na posteľ.

,,A ty si namiesto ruží všimneš učebnice." uchechtol sa.

Zavrel za sebou dvere a zvalil sa na posteľ ku mne.

,,Načo mi tu nosíš ruže?"

,,Lebo som si chcel vyskúšať byť romantický ako vo filmoch a išiel som okolo, tak.."

Zasmiala som sa a buchla ho do brucha.

Ale jasné, že to s ním nič neurobilo.

,,Spomínala si, že by sme mali mať sex?"

,,Teraz potrebujem čokoládu." vzdychla som.

,,Ešte šťastie, že som ju priniesol." povedal a s jeho, vieme akým úsmevom, mi podal čokoládu, ktorú kúpil.

,,Posraté chmary, to je také dobré." rozplývala som sa.

,,Aj ja som dobrý."

,,Čokoláda je lepšia." rýpla som si a potľapkala ho po pleci. Áno, to patrí k mojej posratosti.

Urazene sa na mňa pozrel a potom mi ju zobral.

Ale mne to ani nevadilo.

,,Vieš..." začala som a ľahla si na jeho ruku. ,,Tak som rozmýšľala, že o sebe ani nič nevieme. Teda ty o mne vlastne áno. Ale ja nie. Sme vo vzťahu a mal byť iný, ale ja chcem o tebe vedieť.. Nie všetko, ale..."

Vydýchla som a radšej sa posadila, aby som sa mu mohla pozrieť do očí.

,,Nie je toho veľa... Žijem len s matkou, lebo rodičia sa rozviedli, keď som mal pätnásť, a otec je v Ohiu. Takže.. Snažím sa uspieť, aby bol na mňa otec hrdý, lebo v detstve na mňa veľmi tlačil.. Čo sa týka mojej matky, tak tá sa o mňa veľmi nezaujíma, ale to mi až tak nevadí. Aj ja som sa narodil v tomto meste a možno preto som taká netýkavka, lebo ma Sara - tá štetka - podviedla, ale to už vieš, nie? Čo ti ešte povedať?"

Išlo to z neho dosť rýchlo, aj keď som si najprv myslela, že mi nepovie nič.

Ale stále som chcela vedieť to, o čom hovorila Sara.

Ale ako to z neho vytiahnuť?

,,Viem, čo sa chceš spýtať.." vzdychol. Posadil sa ako ja a začal sa hrabať v nejakej učebnici, len aby sa na mňa nemusel pozerať.

,,To, čo povedala Sara, je kravina. No možno som bol napätý, ale to len preto, že som bol ešte.. nepoškvrnený?"

A na to som sa rozrehotala najviac, ako sa dalo. Prestava tohto drsného chlapa, ako nevedel pri sexe čo robiť, mi prišla smiešna. Thomas sa na mňa nijak nezamračil, skôr zadržiaval smiech aj on.

,,Tak to som rada." divne som povedala. ,,Lebo ťa môžem všetko naučiť."

Prikývol a potom sa aj on divne usmial.

,,Ešte predým, než som začal s drogami, som bol tiež taký playboy. Len som s nikým nespal. Raz som bol na párty a bolo tam jedno dievča. Išlo to vcelku normálne. Vypili sme si, porozprávali sa a potom sa to všetko presunulo do spálne.. Keď sme mali sex, tak dostala záchvat. Bolo to presne v tú chvíľu, keď..." zastavil svoje rozprávanie a nadýchol sa. ,,Neviem, ako sa to stalo, ale myslel som si, že to bola moja chyba. Hneď potom išla do nemocnice a už som ju nikdy nevidel."

,,To je hrozné.." začala som. ,,Kurva. Ja si také niečo neviem ani predstaviť."

,,Stále na to musím myslieť. Aspoň pri sexe. Nie je to niečo, na čo rýchlo zabudnem. Vieš.."

,,Prepáč, že som to tu vyťahovala." ospravedlnila som sa a objala ho, aby vedel, že nie je sám a že si vážim to, že mi také niečo povedal.

,,Som rád, že ťa mám, vieš?"

,,Chcela som povedať to isté." Usmiala som sa. ,,Som taká úžasná, že bezo mňa to jednoducho nejde."

,,Teším sa, že ideš so mnou. Bolo by ťažké ísť tak ďaleko sám a myslieť na teba po celý ten čas. Takto môžem na teba myslieť a aj na teba dávať pozor." povedal a brnkol mi prstom po nose ako dieťaťu.

,,Možno to budem ľutovať, ale kašľať na to. Nás nebudem nikdy."

Tak sme tam ostali ležať. Každý v svojich myšlienkach a víziami do budúcna. Ktovie, možno naozaj zostaneme spolu a nič sa nepokazí.

Ale to nevieme, že?

Dneska to už ukončíme.