Keď Mikina konečne ako-tak opravil tie dvere, museli sme začať rozmýšľať, čo s tým idiotom.

Teda vlastne iba on; ja sa k tomu nezdružujem. Vlastne mi nerobí problém ich oboch vyhodiť a nechať, nech si robia, čo len chcú.

Ale prečo, do chmár, som to neurobila?

,,Nad čím premýšľaš?" vyrušila ma jeho otázka a hneď som sa snažila tváriť, že veľmi nepremýšľam.

Hlúpe, čo?

,,Nad tým, akého asi môže mať veľkého vtáka."

Irónia vždycky musí byť.

,,Nedokážeš dostať z hlavy jeho návrh?" zasmial sa a sadol si ku mne ku stolu.

,,No jasné."

,,Tak čo ti je? Veď sme v pohode, nie? Žijeme, dýchame a teraz sme sa smiali." snažil sa to zistiť, akoby na tom záležal jeho život.

No vlastne nie, lebo potom by mu to bolo jedno.

,,Spýtam sa ťa niečo, Thomas. Ale neklam mi, lebo to neznášam a po tomto si zaslúžim vedieť pravdu."

,,Tak dobre." Zatváril sa vážne a s nastrihanými ušami čakal, kým mu niečo poviem.

Kurva, Naomi, spamätaj sa.

,,Ten idiot vravel, že dlžíš prachy aj za niečo iné, ako tie "splátky za brata". Takže otázka číslo jedna znie : Si alebo si bol díler?" hrala som vážnu, aj keď som vlastne v skutočnosti nebola, ale takto som to chcela z neho dostať.

Kedy ja som vážná?

,,No dobre," vydýchol a pevne sa na mňa zadíval, ,,Bol som niekedy, ale to som bol hlúpy idiot a chcel som len nejaké prachy. Veď kto by nechcel? Ale teraz nie som a ani nič neberiem, prisahám."

,,A to dievča?"

,,Aké?"

,,Čo s tebou chodilo a spolu ste.."

,,Sara.. Áno, to kvôli nej som tie prachy nevrátil. Bolo to len raz, ale stotisíc len tak jednoducho.." začal vysvetľovať a v okamihu sekundy bol v minulosti. A bolo vidno, že sa mu to nepáčilo.

,,Takže si bol díler, kvôli tej posratej Sare si im nevrátil prachy, oni po tebe potom išli, ty si s ňou utiekol, a nakoniec sa vrátil. Prečo?" zhrnula som si to.

,,Lebo ma už nesledovali. Jednoducho som si myslel, že keď sa vrátim a niečo zarobím, tak im to vrátim."

,,Ale nevrátil." dokončila som zaňho a zamyslela sa.

Moja rodina bola jedna z najbohatších z tohto mesta a dať mu tie prachy by nebol problém. Lenže musela som vymyslieť, ako z nich dostanem stotisíc.

,,Nechcel som ťa dostať do problémov." ospravedlnil sa a chytil ma za ruky.

,,A preto si so mnou bol, lebo si si zistil, že som prachatá, že?"

,,Nebudem ti klamať.."

Chcela som sa postaviť, lenže ma ešte silnejšie chytil za ruky a potiahol naspäť do sedu.

Pána, boli sme ako nejaký skurvený párik.

,,Lenže teraz pre mňa nie si len tá prachatá, ale..."

,,Nie," zastavila som ho a vážne sa postavila, ,,Dám ti tých stotisíc, ty im ich dáš a potom bude pokoj.. Ale potom, od teba chcem mať pokoj."

,,Nemysli si, že som ťa chcel so sebou len preto, že si prachatá."

,,Kde so sebou?" opýtala som sa, na čo len vydýchol.

,,Takže hovoril pravdu. Chcel si ma zobrať so sebou.. A prečo?"

,,Lebo viem, že by ťa hľadali. A potom by som ich vydieral a dali by mi tie prachy.. Ty to nechápeš, nie je to také ľahké. Neviem, odkiaľ by som tie prachy zobral a musel som rýchlo niečo vymyslieť, inak by sa neviem čo stalo!" zakričal, podľa čoho som usúdila, že už stratil nervy.

,,Ja to chápem. Ale vždy si mal na výber... Dneska tu prespíš, zajtra ti dám prachy a potom odídeš aj s tým idiotom a mne dáš pokoj."

,,Naomi," ozval sa, čo ma prinútilo zastaviť sa, ,,Prepáč."

Vydýchla som a zmizla vo svojej izbe, kde som sa hneď zatvorila.

Takže to nebolo o tom, že som ho vedela rozosmiať a možno sme si rozumeli. Áno, možno sme sa poznali krátko, ale aj tak medzi nami niečo bolo.

Alebo to bolo len z mojej strany.

Nevyčítam mu, že to chcel urobiť, veď, aj ja by som to urobila, keby som bola na jeho mieste.

Ale aj tak ma zranil.

A využil, alebo skôr chcel využiť.

Možno kúsok Thomasa pre mňa nie je dobré.

Možno by som sa už mohla prestať ľutovať.