,,Prečo ťa otec bije?" opýtal sa so záujmom, čo ma prekvapilo.

On sa vie zaujímať?

,,Asi si nemá na kom vybíjať nervy. Čo mi pripomína, že ani ja."

,,Vidíš to."

Rozosmiali sme sa a ani sme poriadne nevedeli, kvôli čomu.

,,A ako to, že máš snúbenca? Nie si nejaká mladá? Alebo si policajt v utajení a snažíš sa zistiť, kto predáva na škole drogy?"

,,Matka mi to dohodla už dávno. Potom som sa dozvedela, že to bolo kvôli tomu, aby s ním mohla jebať ona.. Síce mohla aj vtedy, ale kašľať na to. Aj tak by som si ho nevzala."

Kurva, síce som veľmi nebola na také bozky a tie posratý bludy, ale pri ňom som mala chuť na všetko.

,,Rada by som tu s tebou sedela a hľadela do posratej ničoty, ale som hladná a jedlo je veľmi dôležité. Aspoň pre mňa."

Postavila som sa sprevádzaná jeho smiechom - áno, zas - a on sa postavil tiež.

No čo, som vtipná.

Ale neuverí mi ani sám satan, čo urobil, keď sa postavil.

Dal mi po zadku.

A mne hneď napadla myšlienka, ako mi dáva po zadku, keď do mňa bude vnikať a..

,,Čo robíš?"

,,Musel som sa dotknúť." Mykol plecami a išiel za mnou.

Preboha, prečo na také veci myslím? Stávalo sa to väčšinou len vtedy, keď som pozerala nejaký film a objavil sa tam Tatum alebo..

,,Kde ideš?"

,,Prečo toľko otázok? Idem s tebou. Aj pre mňa je jedlo dôležité."

Nezabudla som prevrátiť očami, ale vnútri sa potešiť, lebo budem tráviť aspoň o trochu viac času s ním.

Než sme sa vytratili z toho skorolesa, nezabudol ma ešte raz chytiť za zadok, ale nechcelo sa mu tú ruku dať dole.

Čo by som bola za debila, keby som mu niečo povedala?

Veď to bol on.

Posratá zakomplexovaná Mikina.

***

,,No čo, budeme tu len tak sedieť, jesť a pozerať sa na seba?" začala som, keď som toho mala dosť.

Áno, išli sme sa spolu najesť do nejakého podniku a vlastne sme nepovedali ani slovo, čo mi až tak nevadilo, lebo pri pozeraní na jeho megasexistický ksicht vám absolútne nič nebude vadiť.

Iba ak to, že pôjde preč.

,,A čo chceš robiť, mačička?" nadvihol obočie a dal si do úst hranolku.

Keby som bola tá hranolka..

,,Prečo mačička? Neznášam mačky."

Boli sme v pohode, nie? Len tak si ísť posedieť a najesť sa.

Ale toto bolo niečo iné, než bežná vec. On bol iný. Ja. Nemal ani najmenší záujem ma spoznať a najradšej by ma utopil niekde v močarisku, ale aj tak tu so mnou išiel.

Možno chcel prachy, veď...

No jasné.

,,Ani ja ich nemám rád, takže.."

,,Máš ty vôbec niečo rád?"

,,Tvoj zadok?"

Rozrehotala som sa na celý podnik a všetky oči, ktoré tu boli, sa na mňa pozreli. Mala som pocit, akoby som bola opitá a robila bludy, lebo lebo vtedy sa na mňa ľudia tak pozerali. Ale teraz som sa len smiala presne ako tá mačka.

,,Moje prsia sú urazené, aby si vedel. Ale oni, a aj zadok, vedia, že si ešte nevidel ich pravú krásu, takže si z toho nič nerobia."

,,Prepáč. Nabudúce sa budem snažiť ich neuraziť."

Mala som chuť kopnúť do hlavy tomu čašníkovi, ktorý sa na nás teraz pozerá.

Ale aspoň sranda, nie?

,,Dobre, kámo. Ja už idem a ešte predtým, ako zmiznem, sa nezabudni pokochať na mojo zadku. Vieš, aby mohol byť viac sebavedomejší."

Usmiala som sa a s vŕzganím stoličky som vstala. Nezabudla som ho potľapkať po pleci, na čo sa len zasmial a pokrútil hlavou.

Teraz bude každý krútiť hlavou, nie?

,,Aj môj vták bude sebavedomejší, keď bude tvoj zadok. Ale aj sklamaný, že ho necháte len tak, aby sa trápil sám."

Boli sme zvrátení, určite.

Ale aspoň som nebola sama.

A toho čašníka fakt kopnem do hlavy.

Alebo lepšie do gulí, aby ani oni neboli sklamané.

Som trápna, že?