,,Ako ťa akože našiel?" opýtala som sa, keď sme boli asi v bezpečí pri nejakom lese.

Možno ma zabije a hneď aj zakope, lebo sa ho veľa pýtam.

Tak to aby som sa ho držala.

,,Kurva, musel ma nájsť podľa GPS." zaklial a na to si rozbil mobil.

Vážne.

,,Si nejaký drogový díler alebo čo? Ani by ma to neprekvapilo."

,,Nie, nemám s drogami nič spoločné." zamračil sa a mne doplo, že sa o tom nechce baviť.

,,Dobre, nebudem sa už nič pýtať. Vlastne by som mala ísť od teba preč, ale prečo?"

,,Lebo zo mňa vlhneš tak, ako ešte z nikoho iného." doplnil ma a šibalsky sa usmial.

Vole, ten jeho pobavený smiech..

,,No jasné. Chceš sa o tom presvedčiť?"

Nemuseli sme sa tváriť, že len odľahčujeme situáciu, lebo vždy - teda aspoň niekoľko posledných hodín - sme si robili srandu. Či už z úplne blbých vecí, alebo aj v tých vážnych situáciách.

No, myslím, že hlavne v tých vážnych.

Ako napríklad teraz.

,,Ja by som rád."

,,Chceš sex? Pamätám si, ako si vravel, že nechceš mať so štetkami nič spoločné. Ale aj sex sa počíta, vieš?"

,,Prestaň kecať, lebo ťa znásilním." zavrčal a znovu sa priblížil na moju stranu.

,,No, ono by sa to ani ako za znásilnenie nepočítalo.."

,,Takže ťa priťahujem?" usmial sa a tu začínala tá hra.

,,Čo si budeme klamať? Najradšej by som ťa tu zakopala do diery a to len preto, aby som ťa mohla pekne ojazdiť. Ale vlastne by som ťa zakopať ani nemusela.." moje kecy pokračovali.

Prečo stále kecám? A hlavne vtedy, keď som nervózna? A prečo som nervózna? Veď ja nie som nikdy.. A prečo nie som nikdy a teraz áno?

,,Tak dobre," zasmial sa, ,,A prečo to neurobíš?"

Robil si zo mňa srandu.

Idiot.

,,Nebudem sa nikomu prať do riti. Keby som to naozaj chcela, tak to mám. A mysli si, čo si myslieť chceš."

,,A ja sa ti do riti môžem prať?"

To nemá zmysel.

Prečo som vlastne ešte tu?

Vybrala som si z tašky mobil a pozrela na zmeškané hovory od otca.

Prečo mi vlastne volá? Neurobil toho už dosť?

Dostala som nervy a presne ako on som môj mobil rozbila o kameň.

Možno to budem ľutovať, no, určite už nefunguje.

,,Čo sa stalo?" zasmial sa a pozrel sa mi lepšie do očí. Okuliare som, bohužiaľ, niekde stratila.

,,Môj život už nemôže byť viac komickejší." odpovedala som a sadla si na kmeň stromu a o malú chvíľu to urobil aj on.

Kurva, jeho blízkosť mi nerobila dobre.

,,Tie prachy, čo dlžím.. No, nie je to tak, žeby som si požičal a teraz to musím splácať, a ani žiadne drogy, áno? Dlžím prachy len preto, lebo môj brat bral drogy." vysvetlil mi a pritom sa najlepšie ako vedel snažil nepozerať sa mi do očí.

Išlo mi to dobre.

Ale.. prečo mi to hovoril?

,,Prečo ich nespláca tvoj brat?"

,,Lebo sa zdrogoval a teraz je mŕtvy."

Kurva.

Ja nie som dobrá v ľutovaní niekoho.

Ale naozaj to mal ťažké a možno som ho aj ľutovala. Ale vedela som, že on o to nestojí. Preto som teraz chcela odľahčiť situáciu.

,,Ja som videla moju "snúbenca" jebať moju matku.. Aj keď, neviem, či vlastnú, ale.. Aj tak je to hnus, že?"

,,Tak to určite."

Rozosmiala som ho.

Naozaj.

,,Počkaj, ako to, že nevieš, či je tvoja matka vlastná alebo nie?"

,,Lebo mi vravela, že nie je. Jednoducho ma raz zrazilo auto a ostala som na dva mesiace v kóme. A keď som sa zobudila, sedela pri mne nejaká žena a matka mi následne povedala, že to bola moja pravá matka a potom dostala nervy na moju bývalú riaditeľku, tak ma poslala na inú školu..." zasmiala som sa ako troska, ,,Ničomu nechápem, ale to je jedno."

,,Ja by som na tvojom mieste začal hľadať odpovede. Prečo ty nehľadáš?"

,,Lebo mi to všetko je už, do chmár, jedno." neutrálne - presne ako on - som odpovedala.

Za tento večer som zistila, že ten Thomas je ešte väčší idiot ako som si myslela, a že sa s ním dá porozprávať.

A možno práve to som potrebovala.

Vyrozprávať sa.

Jemu.

,,Tak to sme dvaja." odpovedal, stále ten mikinovský úsmev, a prisunul sa bližšie.

Myslím, že si rozumieme.