,,Ahoj, som Elliot." pozdravil ma niekto, na čo som zdvihla hlavu a uvidela pred sebou stáť chlapca s čiernymi vlasmi, ktorý sa na mňa usmieval. Nevyzeral ako ten typ "frajera", takže som si výdychla, ale nechápala som, čo chcel.

,,Ahoj." neurčito som odzdravila a čakala, čo z neho vyjde.

Nechcela som byť drzá alebo hnusná, no nijak sa mi nechcelo s nikým rozprávať. Začala som sa cítiť hrozne, ako to vždy je, keď mi prestanú zaberať lieky, čo mi pripomenulo, že si musím už po nejaké ísť.

,,Môžem si k tebe sadnúť?" Kývla som mu a znova dala hlavu do dlaní. Ani som sa ho nespýtala, prečo si chcel v polke hodiny presadnúť, ale, strč sa do riti, bolo mi to jedno.

Cuchta nám dala nejakú úlohu, ktorú sme mali urobiť, a keďže som celú hodinu, vlastne všetky, spala, vôbec som nevedela, čo robiť. Spolusediacemu vedľa to asi išlo a chcela som si opísať aspoň slovo, ale videla som prd.

Posraté...

A, zvonček. Celá naradostená som sa začala baliť, ale všimla som si, že v mojom zošite bolo iné písmo. A keď som sa pozrela bližšie, videla som, že mám urobenú celú úlohu, ktorú nám cuchta dala.

,,Hej, ako že sa to voláš?" spýtala som sa spolusediaceho skôr, než stihol zmiznúť.

,,Eh, Elliot."

,,Elliot. Ďakujem." slabo som sa usmiala, aby som nemala zlý pocit, a mohla som už konečne vypadnúť.

Nebola som zlá mrcha a štetka, akoby si niekto myslel, len som tak možno vyzerala a ľudia si už vedia urobiť svoj názor, no nie?

,,Čau, Naomi,"

Otočila som sa za hlasom na chodbe, a keď som uvidela hajzla, prevrátila som očami, ale zastavila.

Aj keď neviem prečo.

,,Čo robíš teraz?" pokračoval, zatiaľ, čo ostatní zmizli domov. Zazrela som Mikinu, ako sa opiera o skrinky a s niekým sa rozpráva. Momentálne ma veľmi zaujímalo, prečo tu je, keď celý deň sa v triede ani neukázal. A to len preto, lebo som mala chuť ísť domov a nie tu počúvať hajzla, ako sa ma snaží pozvať von.

Teraz tu bola menšia šanca, ako dokázať tomu flákačovi v mikine, že nie som štetka.

,,Vravím ti dopredu, aby si si to zapamätal. Nikdy ti nedám, takže sa o nič nepokúšaj a choď si radšej najať nejakú štetku." dôrazne som to povedala a vedela som, že to ten v mikine počul.

Začala ma fascinovať tá jeho tajomnosť, aj keď by ste povedali, že taký sú stále.

Chcela som mu ukázať, že nie som to, čo si o mne myslí.

A ani neviem prečo.

,,Prečo?" nedal sa zastaviť a stále sa snažil ma nejako akože "vzrušiť".

Čo je vzrušujúce na nejakom stredoškolákovi, ktorý možno má tehličky, ale stále je to len decko s mozgom v jeho penisu?

,,Daj mi pokoj." Chytila som sa za hlavu a pomaly pritvárala oči.

Zase sa začala ozývať bolesť v mojej hlave.

,,Máš dneska svoj deň?" začal šepkať, aby Mikina nič nepočul a začal ma obchytkávať. ,,Mne to nevadí. Môžeme si to užiť aj tak."

Začínal ma štvať a to mi nerobilo dobre na moju psychiku. A predovšetkým som neznášala takých debilov, čo si myslia, že ma ich šarmom prinútia, aby som si s nimi zajebala.

,,Vypadni!" zakričala som, a až vtedy, ako sa na nás pozrel Mikina, som si uvedomila, že som to prehnala.

A akoby to pomohlo, jednoducho vypadol.

,,Čo je? Zase súdiš?" nevydržala som to a vysypala to naňho, lebo odo mňa neodtrhol zrak.

Videla som mu do očí, ale tak strašne moc som chcela vidieť jeho celú tvár a aké má vlasy. Jeho chôdza bola taká elegantná a som si istá, že by v obleku vyzeral sakramentsky dobre.

Prečo sa oňho toľko zaujímam?

,,Nemám rád kurvy." odpovedal chrapľavým hlasom, od ktorého som normálne chcela začať vlhnúť.

Asi nie iba chcela.

Normálne si ho viem predstaviť s gitarou v ruke, aký ma perfektne sexi hlas a ako sa mu hýbe ohryzok.

Ale možno to boli len moje úbohé predstavy.

Au.

,,Oh, a to súdíš podľa čoho?"

,,No nie je to očividné?" zasmial sa stále so skrytou tvárou.

,,Čo také?"

,,No schválne, dokáž mi, že nie si štetka." Oprel sa chrbtom o skrinky a zapozeral sa na mňa s ironickým úsmevom.

IbaPaula8 tu je❤