Prvá hra sa skončila s našou očakávanou prehrou. Prehrali sme o trinásť bodov, čo by sa dalo znížiť, keby sme hrali od začiatku poriadne. No už nebolo cesty späť. Súperovi fanúšikovia nadšene výskali, radovali sa, zatiaľ čo tí naši iba nadávali a pískali. Neviem či na nás alebo na súpera.

„Ten Nate sa nedá kontrolovať," povedal zadychčane Logan a ja som si vzdychla. Sedeli všetci na lavičke a pili vodu, zatiaľ čo ja som čupela pred nimi.

„Zrejme nie je nebezpečný len ako smečiar, ale aj keď podáva," povedala som a vzdychla si. „Ani jednému sa vám nepodarilo jeho loptu prijať dobre. Sa čudujem, že ste to niekedy dokázali zastaviť. I keď to bolo aj na ich strane chybou."

„Je ľavák," povedal kapitán a ja som prikývla. „Tá lopta sa otáča iným smerom ako sú všetci zvyknutí, preto je zložité tú loptu zachytiť," dodal a ja som znova prikývla.

„Myslím, že tak skoro to nikto nedokážete, no snažte sa nájsť nejaké riešenie. A jeho smeče? Dajú sa zablokovať?" spýtala som sa a ich pohľady mi odpovedali.

„Sú silné, dosť to bolí," zamrmlal Zeke a ja som sa usmiala. „Ale s trochou praxe to pôjde," žmurkol na mňa a ja som prikývla.

„Spolieham sa teda na vás," povedala som a zvonenie zahlásilo do ďalšej hry.

„Znova nejde hrať Theo?" počula som nad nami pohoršené hlasy a krik.

„Žeby zahodila hru?"

„Chceme vidieť Thea hrať!"

„Bez neho prehráte!"

„O čo tej Nore môže ísť," pýtali sa jedna radosť a ignorovala by som to, keby sa na mňa aj Theo namyslene nepozrel.

„No nepozeraj sa na mňa," povedala som a on sa zasmial.

„Nedáš do hry svojho najlepšieho hráča? Žeby bol naozaj tak zranený ako sa zdalo?" ozval sa tréner Walsh posmešne a Theo s trénerom Martinom sa na neho hneď šokovane pozreli.

„Ale, vyzerá to tak, že ste si prezerali záznamy," povedala som a tí dvaja sa na mňa pozreli, akoby ničomu nerozumeli.

„Nedalo sa to prehliadnuť. Rátal som s možnosťou, že nebude hrať a pozrime sa, mal som pravdu," zasmial sa a ja som sa na neho pozrela. „Ako som povedal, v tejto hre vás ponížime takou prehrou, že nebudete už viac nikdy hrať," povedal a ja som už ďalej nereagovala.

„Theo je zranený?" spýtal sa ma šeptom tréner a Theo hneď zdvihol ruky.

„Že o tom neviem," povedal a ja som sa na oboch usmiala. Thea to prekvapilo a spustil ruky. „Čo si urobila?"

„Vyslala falošnú správu, nič hrozné," povedala som s úsmevom a obaja sa zamračili.

„Kedy? Čo si urobila?" spýtal sa tréner a ja som sa k nim obrátila.

„Keď Theo skolaboval počas zápasu, rozbehla som sa k nemu skôr ako spadol na zem. A keď som ho zachytila, chytila som ho za nohu, akoby bola zranená," povedala som a obaja na mňa vytreštili oči.

„Ale-," začal Theo, no ja som zdvihla ruku a umlčala ho.

„A keď sme skončili, vlastne si mi pomohol, keď si sám nemotorne chodil," zasmiala som sa a obaja na mňa iba civeli. „Proste som vedela, že nás sledujú a nahrávajú. Preto som ich pohľady sústreďovala na jeho nohu, akoby bola zranená. Chytil sa toho a myslí si, že dnes hrať nebudeš," povedala som a Theo sa zamračil.

„Ty si ma využila," povedal dotknuto a ja som si zahryzla do pery. „Doslova si využila moje zdravie," povedal a ja som preglgla.

„No, áno," povedala som a pomykala plecami. „Myslela som si, že je to dobrý nápad."

„A prečo si nám to nepovedala?" spýtal sa tréner a ja som po ňom zazrela.

„Lebo títo chlapi sú idioti a hneď by to prezradili. Takéto niečo sa dá vytvoriť len ak o tom ani jedna strana nevie," povedala som a zamračila sa. „A nepozerajte sa na mňa tak obviňujúco! Nie je to tak, žeby som spravila niečo čo by nám uškodilo!" povedala som podráždene a Theo sa zasmial.

„To je pravda," priznal sa a znova sme sa zapozerali do hry.

Naša hra sa zmenila a znova sme hrali najlepšie ako sme vedeli. Nenechávali sme im otvorený priestor a ani nerobili zbytočné chyby. Hrali s nimi naozaj vyrovnane, čo spôsobilo, že aj usmievavý tréner Walsh zmenil mimiku tváre.

„Ten chlap je neskutočný," sťažoval sa Cash, keď bola znova prestávka.

„Číta úplne všetko," pridal sa aj kapitán.

„Je naozaj desivý, keď si predstavím, že je ako ty," povedal Zeke a pozeral sa na mňa.

„Áno, Alex je naozaj desivý súper," povedala som a obzrela sa na súpera.

Nosil číslo päť a bol vysmiaty od ucha k uchu. Naozaj dokázal čítať každý ich pohyb a vedel čo urobia skôr než to urobia. Bol naozaj mojou verziou, ktorú som v hre nechcela mať. Dalo by sa povedať, že je týmto hra vyrovnaná. Mohla som preto tvrdiť, že jeho jediným súperom bol Theo. Ak ho neporazí on, tak budeme mať veľké problémy k víťazstvu.

„Snažte sa čo najlepšie. Získavajte skúsenosti, tlačte na nich a budete vo výhode. Neukazujte tajné zbrane a hrajte tak ako doteraz. Tá pravá chvíľa príde až v tretej hre. Odvtedy to už bude naša hra," povedala som a so súhlasom sa vrátili späť do hry.

Snažili sa naozaj dobre, až som nad niektorými bola sama prekvapená. No tešilo ma to, pretože to som po nich aj chcela. Hru, z ktorej mi bude behať mráz po chrbte. Každý ich pohyb bol dokonalý, akoby boli pre túto hru stvorení. Akoby celé tie roky zadržiavali frustráciu, ktorá práve teraz vyšla na povrch. Bolo úžasné sa na nich pozerať.

„Možno ma nakoniec nebudú potrebovať," ozval sa Theo a ja som sa na neho pozrela. No chcelo sa mi smiať, keď som videla jeho zaťaté päste.

„Neboj sa, zahráš si aj ty," povedala som a nevedela, prečo som vôbec prekvapená.

Nebol to len Theo, ktorého som si celý čas všímala. Iba on nerobil pokroky, robili ich všetci. Každou hrou sa zlepšovali a išlo im to stále lepšie a lepšie. Skutočné hry, kedy ide o všetko, boli práve tie, ktoré ich viac učili a pri ktorých dokázali zo seba vydať naozaj všetko. Bola som na nich taká pyšná, ako ešte nikdy.

Lenže vtom sa stalo niečo nečakané. Nate bol prvýkrát za zápas zastavený a zastavil ho práve Zeke. Vytvoril medzi sebou a Loganom medzeru a keď do nej chcel Nate zasmečovať, jednoducho tam dal ruky a lopta padla na súperovu stranu. Bol to ohromný okamžik, ktorý dokázal postaviť na nohy veľa ľudí na tribúnach.

Nikto by neveril, žeby sme to dokázali, no opak sa stal pravdou. S veľkým úsmevom sme ich vítali, keď sa k nám po zazvonení vracali, tiež s úsmevmi na tvárach.

„Neverím, že sme naozaj vyhrali," povedal kapitán a pil vodu vo veľkom.

„Tak povedal by som, že sme si teraz kvit," povedal Zeke a zasmial sa. Pozrela som sa však na neho a usmiala sa.

„Musí to však bolieť," povedala som a on sa usmial.

„Ako čert," povedal a začal sa smiať, zatiaľ čo ostatní mu pokladali poklonu. Potom som sa však pozrela na súperovu stranu.

Tam prebiehali hádky a krik od trénera, ktorému sa tento fakt absolútne nepáčil. To som však aj očakávala, pretože táto prehra bola vinou ich nahrávača. Nezvládol totiž celý ten stres, ktorý na neho naši hráči pokladali. Nielenže sa snažili čo to išlo, ale ešte mali na lavičke dobrého hráča a aby toho nebolo málo, na ihrisku vydávali výborné výkony. Toto všetko sa na ňom podpísalo a nahral loptu inde, ako obvykle.

Musela som však pochváliť Zekea, že bol schopný si toho všimnúť a vytvoriť im takúto pascu. Uvedomila som si, že pri hre začínajú aj myslieť, čo bude mať ešte len dobré výsledky neskôr. Nech už to bolo ako chcelo, máme výhru a prehru. I keď som si nebola istá, že to tak dlho zostane.

Po ďalšej prestávke zaznelo zvonenie a ja som sa postavila pred Thea, ktorý zdvihol pohľad.

„Ako som aj povedala, bez ohľadu na hru, pôjdeš hrať," povedala som a on sa s úsmevom postavil.

„Možno keď teraz pôjdem do hry prehráme, pretože im zmením tempo. Nebolo by lepšie počkať?" spýtal sa a ja som sa pochybovačne usmiala.

„Dobrovoľne nechceš ísť hrať? To sa mi nezdá," povedala som a on sa zasmial. „Nie, pôjdeš hrať, pretože presne tak to bude najlepšie. A neboj sa, keď prehráte, mám plán ako to zmeniť," žmurkla som na neho a on sa usmial.

Keď sa pohol na ihrisko, hala vybuchla do obrovského nadšenia. Všetci dávali jasne najavo, že sa tešia z jeho nástupu. Akoby prišli naozaj len preto, aby pozerali jeho hru. Čomu som sa vôbec nečudovala, pretože aj mne sa na ňu dobre pozeralo.

No naozaj som si nemyslela, že to pôjde ľahko. Keď som sa pozrela na tvár toho nahrávača, vyzerala viac ako vražedne. Rozhodne dostal veľa prednášok, ktoré ho dostali späť do hry. A keď sám tomu bude veriť, nezastaví ho už naozaj nič.

„Tréner, túto hru jednoznačne prehráme," povedala som a tréner sa na mňa hneď pozrel.

„Aj keď tam je Theo?"

„Práve kvôli tomu, že je tam," povedala som a pozrela sa na neho. „Nehral dve hry, a preto netuší, akí hráči tam sú. Túto hru sa bude iba zoznamovať s terénom. Ani som nečakala, že pôjde naplno od začiatku."

„Hm, lenže potom sa nám to komplikuje," povedal a ja som si zahryzla do pery.

„Áno, od štvrtej hry sa nám to bude komplikovať a nastane situácia, ktorú ani ja nedokážem ovládnuť," povedala som a vzdychla si. „No nič nám nezostáva, len dúfať, že to pôjde ľahko a aspoň nejaké šance sa nám vytvoria," povedala som a obaja sme sa pozreli späť do hry.

Theova hra bola veľmi dobrá. Dokázal si zvyknúť a bral všetky lopty čo sa dali. To spôsobilo, že sa Alex začal cítiť nesvoj, pretože začal zažívať to, čo som zažívala prvýkrát ja. Nepokoj. Nepokoj z toho, že ho nedokáže vôbec čítať. Zazdalo sa mi, že práve zlomenie jeho ducha bude kľúčové pri zlomení celého tímu.

Dievčatá na tribúnach a možno aj niektorí chlapi začali radostne kričať, keď sa Theovi podarilo prijať Nateovu loptu bez úplných problémov. To prekvapilo dokonca aj mňa, pretože som nečakala, že sa mu to podarí na prvý pokus. Bol z toho bod pre nás a sám Nate bol šokovaný. Asi sa to ešte nikomu nepodarilo tak rýchlo a hneď v jeho prvej hre.

„To bolo naozaj dobré," skonštatoval tréner a ja som sa usmiala. Musela som s ním iba súhlasiť, pretože to bolo tak.

Dokázal sa hre prispôsobiť naozaj dokonale a nerobil zbytočné chyby. No čo ma prekvapovalo ešte viac, tak fakt, že tú loptu chytal najmä v nemožných miestach. Nechápala som, ako také niečo môže robiť, no robil to, akoby to ani nebol problém. To spôsobilo, že si tréner Walsh zavolal na oddychový čas.

„Do riti, ten chlap má ale silu," povedal Theo a pozrel sa na svoje ruku. Zachytil mnohé Nateove smeče, preto som sa nečudovala, že ich má celé červené.

„Väčšiu než ja?" spýtala som sa a nebolo to tak, žeby som bola pyšná. Chcela som vedieť, ako silný vlastne je. Theo sa na mňa zahľadel a chvíľu váhal.

„Možno len kvôli tomu, že je chlap," povedal a ja som sa zamračila. „Neviem to porovnať. Vyzerá to rovnako," doplnil a ja som prikývla.

„Dobre," povedala som a zvonenie hlásilo zas začiatok hry.

„Musím uznať, že si naozaj prefíkaná," ozval sa znova tréner Walsh a ja som sa na neho pozrela. „Naozaj si ma oklamala."

„Nevyzerá to však tak, že to spôsobí niečo veľké," povedala som a on sa zasmial.

„Veru nie. Myslel som, že keď ho pustíš do hry, niečo sa zmení, lenže nie," povedal a sadol si pyšne na lavičku. „Svoju šancu ste premrhali. Už nie je cesty späť," povedal a viac mi nevenoval pozornosť.

Mal pravdu. Možno som naozaj tú šancu premrhala, no rozhodne to nemusela byť pravda. Nikdy som o svojich rozhodnutiach nepochybovala a nehodlala som s tým ani začínať. Ak by som začala o sebe pochybovať, už by som nikdy nebola ten istý človek ako predtým. Ak si niekto nemohol dovoliť sa zosypať, bola som to práve ja.

Rozhodca zapískal tretíkrát, čo znamenalo koniec tretej hry. Hneď som sa postavila a pozerala sa na našich hráčov, ktorý sa s prehrou vracali späť k nám. Boli zničení, zadychčaní a naozaj potrebovali oddych. Začínal sa prejavovať problém, ktorému len budeme čeliť.

„Tak čo hovoríte," spýtala som sa, keď oddychovali a ja som nad nimi stála. Okolo nás vládla hustá atmosféra, keď všetci kričali a povzbudzovali kadekoho. „Začneme hrať naozaj?" spýtala som sa a všetci sa lišiacky usmiali.