Povzbudzovanie bolo počuť z každej strany, až sa mi to zdalo nemožné. No neprekvapilo ma to. Bola som na to pripravená a dúfala, že to neovplyvní ich hru. Pretože ak áno, bude neskoro sa z toho dostať späť.

Čo som sa pozerala, alebo skôr počúvala, tak z tribún bolo počuť najmä dva silné hlasy. Prvý patril hráčom z Columbusu, ktorí sa síce nedostali do hry, no aj tak prišli povzbudzovať svojich spoluhráčov. Mohla som ich narátať cez päťdesiat, čo bolo pomerne dosť. Aj keď som tušila, že neprišli všetci. A ten druhý hlas patril dievčatám, ktoré išli zošalieť zo spotených tiel všetkých hráčov na ihrisku. Medzi toľkými menami som mohla jedno jasne počuť, a to bolo Aceove. Zjavne nebol populárny iba medzi hráčmi, ale aj medzi fanúšičkami.

Prvých pár minút v hre sa ešte obe strany zoznamovali s kvalitami svojho súpera, preto ešte nerobili žiadne veľké kroky, ani nič čo by k tomu nasledovalo. Ani naši, pretože som im to rázne hovorila. Vedela som totiž, že toto nie je tím, ktorý by sme dokázali poraziť tak ľahko ako tie ostatné. Na týchto treba ísť opatrne.

Zatiaľ čo s ostatnými školami sme išli razantne do útoku, v tomto prípade som zvolila najmä obranu, pretože sa môže stať naozaj hocičo. Vedela som však aj to, že v obrane nebudeme dlho a kým si zvykneme na ich útoky, budeme môcť zaútočiť tiež.

Keď som sa nenápadne pozrela na ich trénera, sedel na lavičke s rukami založenými na hrudi a s úsmevom na tvári. Vedel, že útočia a vedel aj to, že to viem ja. Obaja sme vedeli, ako bude prebiehať začiatok hry. Ja som si bola istá obranou a on zas útokom. Nemuseli sme sa ani o tom rozprávať, aby sme prišli k takémuto záveru. No aj keď sa usmieval, pretože to vedel, vedel aj to, že si treba dávať pozor.

Ešte pred zápasom som si prezerala na internete rôzne diskusie a zatiaľ čo študenti riešili iba hráčov, tí dospelí riešili tých, ktorí ich k tomu dopracovali. A niektoré debaty boli aj o mne a o tom, že si na mňa treba dávať pozor. Niektorí samozrejme takéto názory vysmiali, pretože v tom nevideli žiadnu dôležitosť, pretože som mladá a ešte k tomu dievča. Preto veľmi rýchlo zbúrali aj ostatné debaty a nakoniec ma podceňoval úplne každý a nebol nikto, kto by ma bral vážne.

No keď som sa pozerala na toho trénera, už z pohľadu som vedela, že on medzi nich nepatrí. Nepodceňuje svojho súpera, než už je akéhokoľvek pohlavia a veku. A aj keď to bol náš súper, veľmi sa mi to páčilo. To znamenalo, že som sa nemusela držať späť.

„Tréner, kto je vlastne ten chlap?" spýtala som sa trénera Martina a naznačila súperovho trénera.

„Aha, tréner Collins. Je to veľmi dobrý tréner, jedno obdobie dokonca trénoval aj reprezentáciu," povedal s úsmevom a mňa to prekvapilo.

„A prečo odišiel radšej trénovať vysokú školu, namiesto reprezentácie?" spýtala som sa a on si vzdychol.

„Nepáčilo sa mu vedenie a ani hráči. Už to tam nebolo o volejbale, ale o peniazoch a iných veciach. A možno ho to ani nebavilo, pretože náš tím nie je vôbec taký silný a ešte sme nikdy ani nevyhrali," povedal a ja som sa zamračila.

„A nie je práve trénerova úloha to zmeniť?"

„Možno, ale on skôr zvolil odchod. Povedal, že to bolo pre neho to najlepšie a nemôžeš mu to mať za zlé," zasmial sa. „Teraz vedie jednu z najlepších slov a už roky chodia na majstrovstvá. Nemyslím si, že sa má zle," žmurkol na mňa.

Svojím spôsobom mal pravdu, no aj tak som to nechcela chápať. I keď, možno to v takejto práci tak jednoducho chodí.

Z myšlienok ma zrazu vytrhol veľký údiv v hale, ktorý spôsobil zimomriavky aj mne. Theo sa totiž po smeči jedného hráča hodil doslova o zem a zachytil tak nechytateľný smeč. Keby som to nevidela, rozhodne by som nikomu neverila, že by niečo podobné dokázal chytiť. Lenže potom som si začala hrýzť peru a prsty si ryla hlboko do dlaní.

Nebolo to tak, že by som mu to vyčítala. Ak by ich smečiar ten bod dal, dal by svojmu tímu veľký moment, s ktorým by hrali ďalej a tlačili by ďalej. Theo tento moment jednoducho stopol a náš tím si ho vzal pre seba. Lenže tým pádom ukázal ich tímu, že je viac než dobrý a ich tréner podľa toho začal aj jednať.

Síce si nevzal oddychový čas, no nejakými gestami ukazoval Aceovi čo má robiť a on podľa nich jednal. Hra bola zatiaľ na nerozhodnom bode, keď sme mali 15 bodov a oni o jeden menej. Bola to dosť vyrovnaná hra, lenže Theo svojim jednaním zmenil tempo našich hráčov a už viac nebránili, ale útočili.

Podoprela som si lakte o kolená a zakryla si ústa, aby som tak premýšľala. Nebolo to tak, že by som s nimi nesúhlasila, no rozhodne to ešte nebola chvíľa, kedy by mali otočiť karty. Mali ešte počkať a nie hneď zmeniť hru na základe jedného vydareného momentu. Keby som chcela, už by som vzala oddychový čas a pripomenula im, že toto nie je hra, ktorú by mali brať na ľahkú váhu. Dokonca aj tréner to vedel a hneď sa chcel postaviť.

Tréner Collins si to všimol, no skôr než Martin stihol niečo povedať, chytila som ho za ruku a potiahla späť na lavičku. Prekvapil sa, lenže ja som jeho a aj trénera Collinsa ignorovala. Zostala som sedieť bez ďalších slov na lavičke, podopierajúc si bradu a mlčala.

„Si si istá, že je to takto správne?" spýtal sa ma tréner a ja som sa iba usmiala.

„Samozrejme," povedala som a aj keď som cítila, že sa chce pýtať ďalej, neurobil to.

Všetci traja sme to vedeli. Aj ja, aj tréner Martin a dokonca aj tréner Collins. Všetci sme vedeli, že by sme si mali vziať oddychový čas a pripomenúť našim hráčom, ako majú hrať. Pretože už viac nehrali ako by mali. Hrali podľa seba.

Mali na tvárach úsmev, hýbali sa rýchlejšie a ohybnejšie než predtým, hrali agresívnejšie. Zatiaľ čo Columbus, ktorý doteraz robil to isté ubral a prešiel do obrany. Vlastne sme si vymenili pozície. Collins si všimol, čo robia naši hráči a poradil Aceovi, aby ubrali tempo. Ten si určite tiež všimol, že čo sa deje a rozhodne si to nenechali ujsť pomedzi prsty.

A ani ja som si to nenechala utiecť pomedzi prsty.

Ako som predpokladala, prvú hru sme vyhrali o tri body. Bolo to tesné, no aj tak to nikomu nevadilo. Rozhodca zapískal na koniec jednej hry a všetci sa tak vrátili späť k lavičkám. Kapitán s Loganom mali úsmevy na tvárach a aj ostatní čo hrali sa tešili z výhry. Brali si vodu, utierali si pot a medzi sebou sa zabávali. Panovala dobrá atmosféra.

Lenže potom prišli aj náhradníci, ktorí to však tak vôbec nevnímali. Bol to práve Matt, ktorý chcel niečo povedať, no vtom zachytil môj pohľad, ako si držím prst na perách. Hneď pochopil a radšej zmenil tému. Bola som mu vďačná a aj ostatným, že nehovorili vôbec nič. Nechcela som totiž, aby niečo vedeli.

„Páni, táto hra sa mi fakt páči," zasmial sa Luke a napil sa.

„Pravda, proti silnému tímu sa hrá omnoho lepšie ako proti slabému," pridal sa Logan a potľapkal Nicka po chrbte. „Držíš sa pred Aceom naozaj dobre. Niekedy by som povedal, že vyhrávaš," povedal a Nick hneď očervenel.

„Nie, nie, čo táraš. Je omnoho lepší," povedal a vtom sa zamračil. Hneď som sa odvrátila a pozrela na Willa.

„Ako to vidíš, kapitán? Ste schopní vyhrať?" spýtala som sa a on sa hneď usmial.

„Samozrejme, že áno. Do finále sa dostaneme určite," povedal a odpil si.

„Keď sme videli, že nereaguješ, domysleli sme si, že hráme super, a preto sme pokračovali," žmurkol na mňa Zeke a ja som sa zasmiala.

„Hrajte ako najlepšie viete. Viac vám nepoviem," povedala som a už zaznela píšťalka na ďalšiu hru. Všetci s dobrou náladou odchádzali preč a ja som tak upratala fľašky späť do tašky. Lenže keď som sa obrátila, stál predo mnou Theo a netváril sa nijak. Preto som zostala pred ním stáť a čakala, čo povie.

„Si démon, povedal ti to už niekto?" povedal nahlas a ja som sa usmiala.

„Niektorí to mali už na jazyku," povedala som a on sa zamračil.

„Theo, vráť sa na ihrisko," povedal tréner, no Theo ho ignoroval.

„Je ti jasné, že potom nebude cesty späť," povedal a ja som zdvihla bradu a tým najvážnejším pohľadom sa na neho pozrela, až som videla, že preglgol.

„Bež," povedala som s príkazom a on sa usmial. Prikývol a nakoniec sa rozhodol vrátiť. Lenže tak, že cúval a pri tom sa na mňa usmieval. Začula som naokolo šepot a otázky, no nakoniec rozhodol rozhodca a zapískal.

----------------

Nezmohla som sa na nič, iba na úsmev. Naokolo mňa bola hustá atmosféra, keď sa človek bál čo i len dýchať. Ozýval sa iba piskot botasiek o podlahu a dopadajúca lopta na zem. Lenže tá padala prevažne iba na našu stranu. Preto som sa nečudovala, že už po desiatich minútach prehrávali o desať bodov, zatiaľ čo sme my sme mali len dva.

Bolo to presne tak, ako som aj predpokladala. Naši boli úplne zničení. Pot z nich len tak tiekol, nevládali ani dýchať, nie to ešte poriadne hrať. Ledva sa držali na nohách a hrali čo vládali. Zatiaľ čo Columbus skákal z jednej strany na druhú, dávali body ako zbláznení a ešte k tomu sa usmievali. Všetko šlo presne tak, ako aj malo.

Na trénerovi Martinovi som videla, že si hryzie pery, mädlí ruky v lone a nohy mu len tak nadskakovali. Vedel, že treba stopnúť hru. Vedel, že by sme si mali vziať oddychový čas, pretože naši hráči boli až priveľmi unavení. Vedel to takmer každý, kto sa na nich pozeral.

No ja som oddychový čas nevzala. Sedela som so založenými rukami na lavičke a neurobila vôbec nič. Kapitán sa na mňa počas hry niekoľko krát pozeral, akoby očakával nejaké rady, no tie nedostal. Nikto z nich. Nedbala som na ich rany v tvárach, na ich ledva hýbajúce sa nohy. Nebrala som na nich ohľad ani keď Nick od vyčerpania ani nevedel, komu nahráva. Nechala som ich trpieť a iba sa na nich pozerala.

„Nora, do riti, rob niečo!" zjačal na mňa Matt, keď prišiel k lavičke a bol dosť nahnevaný. Samozrejme sa snažil krotiť, pretože inak by sme mohli dostať aj penaltu, a to by sme nechceli.

„Vráť sa späť, Matt a iba sa pozeraj," povedala som kľudne, no on kľudný nebol.

„Ako sa môžem pozerať, keď ich to ničí," povedal a ukázal na ihrisko. „Je mi jasné, že ich chceš niečo naučiť, no aspoň im daj oddych!"

„Nie!" povedala som vážne a vražedne sa na neho pozrela. „Okamžite si choď sadnúť a ver mi!" dodala som a on bez ďalšieho slova odchádzal preč. Nechcela som kričať a ani byť hnusná, no musí mi veriť.

„Myslím, že to bola nakoniec chyba, keď ti nechal tréner velenie. Nakoniec sa len dokázalo, že si len mladé dievča, ktoré netuší čo robí," ozval sa zrazu hlas a ja som sa okamžite usmiala. No so zamračeným výrazom som sa obrátila a pozrela sa vyškierajúcemu sa Collinsovi do tváre.

„Podľa čoho to posudzujete," spýtala som sa zamračene a on sa zasmial.

„Zjavne ťa vôbec nepočúvajú. Robia si čo chcú a okrem toho nebudú môcť hrať v tretej hre, pretože sme ich v tejto totálne premohli. Škoda, dnes som si robil veľké nádeje," povedal sklamane.

„Nie je to tak, že nás podceňujete?" spýtala som sa a on sa začal smiať.

„Skôr som vás preceňoval. Najmä teba," povedal a pozrel sa na mňa. „Podľa minulých hier som si myslel, že si dobrá. Že predsa len majú šancu na výhru, lenže to pominulo. Boli dobrí, ale len proti slabším hráčom. Proti nám nemajú šancu. Som sklamaný. Tak veľmi sklamaný," smial sa a už mi viac nevenoval pohľad. Chvíľu som sa na neho pozerala, no potom som sa odvrátila a s úsmevom sa pozerala na ihrisko a hráčov.

„Nora?" šepol so strachom tréner Martin, no ja som nereagovala. Iba som sa usmievala pred seba a nehovorila vôbec nič.

Druhá hra skončila protihráčovým úplným víťazstvom. Vyhrali nad nami takmer o pätnásť bodov a ešte k tomu mali výbornú výdrž. Zatiaľ čo na našej strane boli totálne trosky.

Keď sa vrátili späť na lavičku, okamžite sa zložili na zem a neboli schopní sa ani pohnúť. Iba ležali a sedeli, prerývane dýchali a nehovorili nič.

„Do riti, kto by bol povedal, že to dopadne takto," zamrmlal Luke a vypil celú fľašu vody.

„No, povedzme, že sme si nemali od začiatku robiť žiadne nádeje," povedal so smiechom Logan. „Toto nie je súper pre nás."

„Hej, nemali sme šancu už od začiatku, ale aspoň sme získali nejaké skúsenosti," pridal sa Nick a zasmial sa.

„Skúsime to zas nabudúce," povedal aj Zeke a všetci sa nezmyselne smiali. Lenže vtom sa na mňa vystrašene pozreli, pretože som rukami tleskla tak nahlas, že ich to vytrhlo z nesústredenia.

Stála som pred nimi, s rukami v bok a vražedne sa na nich pozerala. Theo sa hneď posadil, aby sa na mňa pozrel a niektorí aj preglgli.

„Aby vám bolo jasné, to, že sa takto cítite je len vaša chyba," povedala som a Zeke sa zasmial.

„Samozrejme. Nie sme dosť dobrí. Nemali sme šancu," povedal a ja som sa nadýchla.

„Tak mi dovoľte sa spýtať," povedala som a oni nadvihli obočie. „Kto vám kázal útočiť?" spýtala som sa a kapitán hneď onemel.

„Čo? Veď sme hrali dobre v druhej hre," zasmial sa Logan, no ja som neustúpila.

„Kto vám kázal útočiť?!" zopakovala som.

„Brali sme to ako odrazový mostík, keď Theo zachytil-," ozval sa Nick a vtom na mňa vytreštil oči.

Vlastne všetci. Všetci si akoby uvedomili, kto im kázal útočiť a len bezcieľne sa na seba pozerali, uvedomujúc, čo som tou chybou predtým myslela.

„Presne tak. Nikto vám nekázal útočiť. Sami ste sa tak rozhodli, pretože ste si mysleli, že je to ten správny krok. To by som vám ani nebrala za zlé, ale skôr vaše správanie potom," povedala som a všetci sa na mňa pozreli, dokonca aj tréner. „To jediné zachytenie vo vás vyvolalo takú eufóriu, že ste zabudli na to s kým hráte. Tento jediný fakt spôsobil, že ste nevnímali nič okolo seba. Nevnímali ste hru celý čas. Neuvedomili ste si, že už viac neútočili, ale hrali úplne základný volejbal. Nechali vás vyhrať."

„Do riti," šepol kapitán a chytil si tvár do rúk.

„Prvú hru vás nechali vyhrať. Hrali ste prakticky s amatérmi, ktorí sa vôbec nesnažili. Lenže vy ste to vôbec nevideli, pretože ste mali pred očami jedno jediné zachytenie, ktoré bolo, uznávam skvelé, no aj tak jednoduché," povedala som a Theo po mne zazrel. „Odvtedy ste vôbec nič nevnímali. A ako dôkaz toho, vás zničili počas druhej hry. Stále iba útočili, nenechávali prestávku. Len útok, útok a útok. Preto nemáte teraz dych, cit v nohách a takmer nedokážete ani stáť. Toto všetko ste si spôsobili sami, keď ste mysleli, že ste vyhrali po jednom jedinom zachytení," povedala som a nikto nebol schopní slova.

„Ty si to vedela, že je tak?" spýtal sa Luke a ja som prikývla.

„Vedela si to, no ani tak si nevzala oddychový čas?" spýtal sa zlostne Logan a postavil sa.

„Keby si ho vzala hneď ako si si to uvedomila, mohli sme sa vrátiť späť a hrať ako predtým," zasiahol aj Zeke a tiež sa postavil.

„Nemuseli by sme prehrať a teraz ísť vyčerpaní do tretej hry! Takto už nemáme šancu," povedal Nick a ja som sa zamračila.

„Hra nezáleží len od trénera, ale aj od hráčov," povedala som a Zeke na mňa vytreštil oči. „Stále vám opakujem, že mi máte veriť. Pri každej hre vám to hovorím, no kde je vaša dôvera?" spýtala som sa a vtom nastal zlom. „Vy môžete veriť mne, no môžem aj ja vám?"

„Č-čo to-," začal kapitán, neschopný slova.

„Tréner nesmie hrať v zápasoch. Môže iba sedieť mimo ihriska a hovoriť čo majú hráči robiť. Tréner im musí veriť, že budú hrať tak, ako im povie. No aký to má zmysel, keď hráči neveria trénerovi? Keď začnú hrať podľa seba a úplne sa na neho vykašľú? Taká hra nemá zmysel a keby ju mám hrať, v živote sa k volejbalu nepriblížim," povedala som drsne a pozerala im pritom do očí.

Nepovedali ani slovo, pretože nemohli. Vedeli, že mám pravdu. Vedeli, že dobrá hra závisí od dôvery z oboch strán. Ak čo i len jedna váha, nemá ďalšia hra význam. V iných prípadoch by sa tréner na hráčov úplne vykašľal a povedal by im to až po zápase, lenže ja taká nie som.

„Verím vám viac než si myslíte," povedala som a vtom sa na mňa pozreli. „Možno viac ako si veríte vy sami, a preto som vedela, čo budete robiť. Verila som vám, že budete hrať tak ako ste hrali," povedala som a oni na mňa vyjavene pozerali. „No verila som aj im. Verila som, že tento fakt využijú a rozdrvia vás. Verila som nie len spoluhráčom, ale aj súperovi," povedala som a usmiala sa.

„Preto si nás nezastavila," povedal zrazu Theo a postavil sa vedľa mňa. „Využila si našu hlúposť, aby si teraz obrátila karty," povedal a ja som sa na neho s vážnym pohľadom na tvári pozrela.

„Jedna jediná chyba spôsobila, že si dokázala toto?" spýtal sa Zeke a ja som prikývla.

„Došlo mi, že jediný spôsob ako vyhrať je len cez ich trénera," povedala som a oni pozorne počúvali. „V tejto hre nikdy nešlo len o Acea, ale najmä o jeho trénera. Ten vidí priebeh hry inak z lavičky, ako ich vidí Ace z ihriska. Nechala som ho celý čas veriť tomu, že mi neveríte a hráte podľa seba. Nechala som ho, nech verí klamstvu, aby som to následne využila vo svoj prospech. Prakticky som vás nechala prehrať naschvál," povedala som s úsmevom a Theo sa usmial tiež.

„Povedal som. Si démon," povedal a pozrel na ostatných.

„Cítim sa zneužitý," zamrmlal Logan urazene a zazeral po mne.

„To bolo kruté, Nora," povedal tréner a ja som sa na neho pozrela.

„Keby ste to vedeli, nikdy by ste nehrali tak ako by som chcela. A vy ste mi predsa povedal, že nemám váhať," povedala som a on na mňa vytreštil oči.

„Toto spôsobí fakt, že prestaneš váhať?" spýtal sa prekvapene a ja som sa usmiala.

„Vážne, tréner," ozval sa znudene Cash, „naozaj si myslíte, že to je všetko čo dokáže?" spýtal sa a tréner na neho hneď súhlasne ukázal prstom.

„To je síce pekné, že sme si to vyriešili, no stále zostáva fakt, že prehrávame," povedal Luke a všetci sme sa na neho pozreli. „Máme síce remízu, no ďalšia hra určí víťaza. A pokiaľ ste si nevšimli, tento hazard spôsobil, že my sa ledva držíme na nohách, zatiaľ čo oni sú úplne v pohode. Nehovoriac o tom, že my, na rozdiel od nich, nemáme náhradných hráčov," dodal a všetci hneď súhlasili a horlivo sa o tom rozprávali. No ja som založila ruky na hrudi a usmiala sa.

„Naozaj si myslíte, že by som to nechala iba tak?" spýtala som sa a všetci sa na mňa pozreli.

A mohli vidieť len môj triumfálny výraz v tvári. Rozhodne som totiž nebola pripravená prehrať. Práve naopak.