Všetci sa smiali a popíjali. Neustále rozoberali šokované pohľady Kevina a jeho priateľov, že sa nestarali o nič iné. Aj som si myslela, že to pre nich bude zábavné, preto som ich nechala. Mali dôvod na radosť.

„Ale aj tak nerozumiem, ako si odhalila toho chlapa," ozval sa Logan a napil sa z fľašky piva. „Tie tri naozaj vôbec nič nepovedali," doplnil a ja som sa usmiala.

Keď nás pustili z policajnej stanice, zhodli sme sa, že sa na párty sesterstva a ani na ihrisko nevrátime. Dali sme ostatným vedieť, že sme v poriadku a namierili si to k Theovi do bytu. Z nás všetkých mal práve on najväčší byt pre toľko ľudí. Preto sme si cestou kúpili jedlo, fľašky piva a len tak popíjali na zemi v strede miestnosti.

„Slovami nie," povedala som a odpila si.

„Tak nám prezraď tú mágiu," vyzval ma Luke s úsmevom a ja som prikývla.

„Toto bude zaujímavé," povedala Sofia a pohodlne sa usadila.

„Keď som sa spýtala, či všetky videli krádež, iba jedna jediná z nich sa nepatrne usmiala. Podľa toho som vedela, že tie zvyšné dve sú tam buď náhodou, alebo nevedomky súčasťou plánu. Potom som sa pýtala, kto ten zlodej je a všetky pri tretej možnosti viackrát zažmurkali. Čo by ste si však vy nikdy nevšimli," povedala som a zasmiala sa. „A keď som povedala, že on si niekde vonku užíva čo ukradol, presne tá jedna, čo aj na začiatku reagovala, sa mierne obzrela do vašej cely a jej pohľad sa stretol s tým chlapom. Prezradila sa a ani o tom netušila," povedala som a oprela sa lakťami o zem.

„No páni," povedal Logan a všetci sa začali smiať.

„To si naozaj videla? Podľa mňa sa ani jeden nijako netváril," povedal Zeke a ja som pomykala plecami.

„Pretože sa nepozeráš tak podrobne ako ja," žmurkla som na neho a odpila si. „Nie je to nič naučené, proste som si všimla aj nepatrný detail na ich tvárach a podľa toho sa pýtala ďalej. Odpovedali mi svojimi výrazmi a emóciami a aj vy to niekedy robíte. Na základnej ma veľmi za to nemali radi, pretože som tak odhaľovala podvodníkov a klamárov. Preto som na strednej mlčala," povedala som a oni sa zasmiali.

„Si vážne dobrá, Nora a dnes si to znova dokázala," povedal Luke a ja som sa usmiala.

„Rada som pomohla, no aby ste vedeli, podobná záležitosť sa už opakovať nebude," povedala som a znova sa vystrela. „Nemôžem niečo podobné voči polícii využiť znova, preto vás prosím, už sa do podobných problémov nedostaňte."

„O to sa neboj," povedal Zeke a usmial sa.

„Takto nejako si dostala von aj Sofiu?" spýtal sa Luke a pozrel sa na nás. Uvedomila som si, že sme sa omylom prezradili už na stanici a zabudla na to.

„Áno, nejako podobne. Ale asi ešte predtým, ako ju zatvorili. Už si na to ani nespomínam," povedala som a preglgla.

„Vy ste si prešli mnohým, však?" povedal a ja som sa pozrela na Sofiu. „Čím viac vás poznám, tým viac zostávam prekvapený," dodal s úsmevom a Sofia sa zasmiala.

„Tak to už býva," pomykala plecami a pomaly sa postavila. „Zaručene ti hovorím, že ešte sa veľa aj dozviete," povedala a všetci sa tak pomaly zberali.

„Je už neskoro, tak už pôjdeme. Ďakujeme za dnešok," povedal Logan a pobozkal ma na líce. Zeke ho nasledoval a silno ma objal.

„Uvidíme sa zajtra. Ráno to bude vonku poriadna zábava. Všetci o tom budú hovoriť," povedal Luke a pomaly všetci odchádzali preč. Nepatrne som sa medzi rečou vyhovorila, že ešte o niečom s Theom potrebujem hovoriť a aj upratať a vlastne sa o to nikto z nich nezaujímal. Mali dosť vypité, takže by si nič pospájať nevedeli. Zatvorila som preto za nimi dvere a dúfala, že sa už nikto nevráti.

„Si pripravená?" ozval sa hlas za mnou a skôr než som sa stihla obrátiť, ma zozadu objal okolo pása a pritlačil ku dverám. V momente mi začalo srdce vzrušene biť a roztriasla som sa od nedočkavosti. „Už to nikdy neurob," pošepkal a ja som preglgla.

„A čo?" spýtala som sa šeptom a cítila, že ma pobozkal na krk.

„Už nikdy sa nevrhaj do bitky," povedal a jeho ruky schádzali nižšie po mojich bokoch.

„Išlo o Sofiu. Ženská bitka by mi veľmi neublížila," povedala som a vtom vzdychla, pretože vošiel rukou do mojich nohavičiek. Najprv sa so mnou iba hral, no potom vsunul prsty dnu a ja som vzdychla hlasnejšie a slastnejšie.

„Hovorím o tom, že si sa bezmyšlienkovite rozbehla do centra bitky a nezaujímala sa o to, čo sa tam mohlo stať," pokračoval, no ja som ho vnímala iba matne, práve kvôli jeho ruke, ktorou ma neprestával dráždiť. Mala som zatvorené oči a snažila sa si tento okamih vychutnať, čo najviac som vedela. „O tom, ako ťa nejaký idiot zase sotil na zem pred mojimi očami," povedal nahnevane a pridal na tempe. Od vzrušenia som sa pohla vpred a vrazila do dverí, kde sa na mňa pripútal ešte bližšie a ja som tak prestala vnímať.

„To nebola moja-," snažila som sa hovoriť, no veľa som nepovedala. Videla som, že je nahnevaný a nejako mi to ani neprekážalo.

„Znova niekto ublížil môjmu dievčaťu a ja som zas nemal šancu jej pomôcť. Nevieš si ani len predstaviť, ako ma to vytáča," povedal a zrazu vybral ruku a surovo mi stiahol rifle. Prekvapilo ma to, no skôr než som stihla zareagovať, do mňa prudko vnikol a ja som tak zaklonila hlavu vo vzrušenom a hlasnom vzdychu. „Štve ma, že keď sa s tebou niečo deje, ja som úplne bezmocný," hovoril zadychčane, zatiaľ čo do mňa stále rýchlejšie a hlbšie vnikal. Rukami som sa pridržiavala dverí a pri každom vniku som vzdychala hlasnejšie a hlasnejšie. „Štve ma, že so mnou v takýchto chvíľach nerátaš. Je mi jasné, že to tajíme, no ak to má byť takto, nechcem to!" povedal a mne sa srdce hlasno rozbúchalo. No od strachu. Zrazu ma chytil za vlasy a potiahol tak silno, že som sa objavila vedľa jeho tváre. „Donútim ťa zapamätať si, aby si v takýchto chvíľach na mňa spoliehala," povedal a jazykom mi vošiel do úst.

Jeho zovretie na mojich vlasoch bolo silné a takisto do mňa ďalej silno vnikal. No neprekážalo mi to. Kolená sa mi od vzrušenia triasli a vnútro mi išlo od slasti vybuchnúť. Zrazu, keď som si myslela, že už naozaj zošaliem, sa odo mňa odtrhol a obrátil si ma k sebe. V momente som sa mu prisala na pery a on ma schytil do náručia.

Rifle mi padli na zem, no nezáležalo na tom. Držal ma v náručí a prešiel tých pár metrov až k posteli, na ktorú ma doslova hodil. Znova a náruživo do mňa vnikol, no omnoho silnejšie než predtým. Hlavu som zaklonila dozadu a nechala ho so mnou si robiť čo sa mu len zachce. Musel si nejakým spôsobom vybiť tú frustráciu, keď nebol znova schopný ničoho. A ja som mu to dovolila.

Nebolo to tak, žeby som mu to robila naschvál. Možno to bolo preto tak, pretože som nemala priateľa už dosť dlho a zvykla som si spoliehať sa iba na seba. Lenže teraz v tom nie som sama. On je so mnou a je nespravodlivé, keď ho zo všetkého vynechávam. Uvedomila som si to a hneď to ľutovala.

Chytila som ho okolo krku a pritiahla na hruď. Chcela som ho cítiť, jeho prerývaný dych, keď ma tak úžasne pomiloval. Chcela som, aby vedel, že to ľutujem a už nikdy neurobím. Sme pár a musíme stáť pri sebe. A ja som si uvedomila, že moje srdce pri ňom nebije tak silno iba kvôli danému okamžiku. Bilo tak silno preto, pretože som bola s ním. A ja som si uvedomila, že cítim tak v srdci niečo, čo tam už veľmi dlho nebolo. A privítala som to s otvorenou náručou.

Zostala som ležať nahá na bruchu na posteli zakrytá iba perinou a pozerala sa cez okno. Bolo už ráno a zvonku som zas počula prebudenie mesta. Neodvážila som sa si zapnúť ani mobil, pretože som vedela, že o včerajšom probléme budú už všetci vedieť.

„Chalani chcú ísť poobede na obed," povedal Theo a ja som prikývla. Sedel zakrytý vedľa mňa a hral sa na mobile. Pozrela som sa na neho a usmiala sa.

Nespali sme celú noc. Theo sa postaral o to, aby som si ani len na chvíľu nemohla oddýchnuť a práve kvôli tomu som sa nedokázala ani postaviť. Videla som mu na tvári, že sa stále hnevá, no z úcty ku mne na mňa nekričal a ani nebol odporný. Bola som za to vďačná, pretože ak by kričal, nepáčilo by sa mi to.

„Ešte sa hneváš?" spýtala som sa a videla, ako napol sánku. „Mrzí ma, že som konala bezhlavo a teba nebrala do úvahy, no v takýchto chvíľach jednám inštinktívne," povedala som ospravedlňujúco a on s povzdychom odložil mobil, no nepozrel sa na mňa.

„Ja tomu rozumiem. Možno by som urobil to isté, no ja som sa v tej situácii neocitol," povedal a pozrel sa na mňa. No jeho oči prešli po mojom nahom chrbte a až potom k mojim očiam. Očervenela som. „Len nechcem, aby sa ti niečo stalo, nič viac," povedal a ja som sa usmiala. Zdvihla som sa a rozkročmo som si na neho sadla. Už sa na mňa nepozrel tak vzrušene ako predtým, len ma chytil za boky a pohladil po nich.

„Ja viem, prepáč," pošepkala som a pohladila ho po jemnom strnisku na tvári. „Už sa to nestane a ja sa budem ovládať," povedala som a on sa s prikývnutím usmial a nežne ma pobozkal.

Chcela som s ním byť dlhšie, no aj tak som sa rozhodla, že sa vrátim domov. Chcela som si dať poriadnu sprchu, prezliecť sa a oddýchnuť si. No najmä som chcela vedieť, že je Sofia v poriadku. Neozvala sa mi od večera a nevedela som, kde celú noc bola. Preto som sa rozlúčila s Theom a odchádzala preč.

Vonku to bolo ako po festivale. Všade boli plastové poháre, neporiadok a špina. Už sa teším, ako prídu smetiari a usmejú sa na ten bordel. A že študenti sú už dospelí. Keby boli, nesprávali by sa ako zveri.

Na čerstvom vzduchu a trochu zime, som si spomínala, čo sa vlastne včera stalo. Bitka Sofie, ďalej Aaron a ďalšia veľká bitka a neskôr policajná stanica. Netušila som, či pre Kevina s jeho priateľmi nakoniec prišiel tréner, no bála som sa skôr niečoho iného. Nechcela som, aby tam boli, keď som ostatných dostala von, no hlavne akým spôsobom. Netúžila som po pozornosti a nechcela, aby o mne ostatní hovorili. Dosť to, že o mne hovorili ako o asistentke trénera, nepotrebovala som k tomu ďalšie dôvody. No bolo to už aj tak jedno. Čo sa stalo, stalo sa.

Usmiala som sa pred seba a pozrela na Sofiu, ktorá prichádzala z druhej strany ulice než ja. Obe sme sa naraz zastavili pred hlavným vchodom do našej ubytovne a prezreli sa.

„Vyzeráš hrozne," povedala som a narážala najmä na jej červenú tvár, strapaté vlasy a dotrhané oblečenie.

„Tiež nevyzeráš božsky," zhodnotila, keď som sa na ňu tiež strapatá ledva stojaca usmievala. Vzdychli sme si a obe išli dnu.

Po tej bitke, ktorú s Maggie mala, som si aj myslela, že bude zranená. Držala sa za bok, do ktorého ju kopli a na sánke mala fialový monokel. Nech už vyzerala akokoľvek, vedela som, že je na tom Maggie horšie. A to jediné ma naozaj tešilo.

„Takže vy ste mali sex celú noc? Theo sa nezdá," zhodnotila, keď po sprche sedela pri zrkadle a obzerala si tvár. „To mal byť trest za tú bitku?"

„Nepáči sa mu, že som sa na neho v tom vybodla," povedala som a tiež v uteráku ležala na posteli. „Ale rozumiem mu. Ani mne by sa na jeho mieste nepáčilo, keby sa moje dievča na mňa úplne vykašľalo a nechcelo moju pomoc."

„Ale vy dvaja to tajíte. Nemohla si ho o pomoc požiadať pred všetkými," povedala a dávala si na monokel make-up, aby ho tak zakryla. „Ale musíš uznať, že si sa nesprávala ako jeho dievča."

„Veď sa nehádam," povedala som a vzdychla si. „Dúfam však, že sa nič podobné znova nestane, inak už naozaj neviem. Nepotrebujem svoj prvý ročník na vysokej takto vyčnievať," zhodnotila som a ona si ľahla na posteľ tiež.

„No, tak sa týmto chvíľam vyvaruj," povedala a obe sme bez ďalšieho slova zostali ležať na posteliach. Potrebovali sme upokojiť nielen telo, ale aj myseľ. Boli sme obe veľmi unavené.

„Kde si vlastne bola ty celú noc?" spýtala som sa a pozrela na ňu.

„S Lukeom," povedala, no jej výraz nebol vôbec nadšený. „Jeho strach o mňa mi dal najavo skôr krikom, ako sexom. V tomto ti závidím."

„To ma mrzí," povedala som, no ona sa usmiala a pokrútila hlavou.

„Nemusí. Aspoň som videla záujem. Aj keď to bol len krik," povedala a ja som sa usmiala. Na tom niečo bude.

„Pôjdeme poobede na obed, pridáš sa?" spýtala som sa a ona hneď prikývla. Nieže by mala byť niekde inde. A ja som s ňou chcela tráviť viac času ako doteraz. Zvyčajne sa letmo stretávame ráno, pretože jedna ide do školy a druhá na tréning. Počas dňa máme prednášky a ja zas neskoro do večera ďalšie tréningy. Preto som si spoločných chvíľ s ňou veľmi vážila a vychutnávala.

Neskôr sme predsa len išli na notebook a zháňali informácie o včerajšej párty. Nečudovala som sa, že všetci hovorili o policajnom zásahu a podľa tých informácii ju zavolal práve nejaký študent. Nechápala som, aký mal k tomu dôvod, no dúfala som, že ho nikto neprezradí. Vedela by som si predstaviť, ako by si ho ostatní podali.

„O tom, ako si nás dostala z basy tam nič nepíšu," zhodnotila Sofia a ďalej rolovala po stránke. „Žeby to ten idiot nikomu nevykvákal?"

„Prekvapuje ma to," povedala som zamračene a pozrela na mobil. Volal mi Chuck, a preto som zdvihla. „Ahoj, zvládol si to včera?" spýtala som sa a dala ho na reproduktor.

„Nevideli sme našťastie nikde tvoju mŕtvolu," zasmiala sa Sofia.

„Nie, žijem, len mám monokel a bolí ma noha. Inak žijem," zasmial sa a ja som sa zamračila.

„A ktože ťa tak doriadil?" spýtala som sa a počula veľký povzdych.

„Vyrušili ma práve s mojím objavom v najlepšom, a preto som sa bránil pred ich útokom," povedal a ja som vedela, že mal na mysli sex. „No našťastie z toho vyviazli horšie ako ja. Inak by som vyzeral ako debil."

„To je pravda," povedala Sofia a ja som sa zasmiala. „A ako je na tom Madison?"

„S tou sa celý víkend ani nesnažte skontaktovať. Majú problémy za tú párty. Nevyhrotilo sa to totiž v bitku iba na ihrisku," povedal a ja som nadvihla obočie. „Tam dokonca aj vzplanulo auto, takže," dodal a začal sa smiať.

„Ale na stanici o tom nikto nič nehovoril," povedala som zamračene a Sofia sa na mňa pozrela.

„Možno sa to stalo až po tom," pošepkala a ja som si vzdychla.

„Nech je ako chce, som rada, že ste v poriadku. Aj keď s odreninami," povedala som a usmiala sa.

„Áno, to aj ja. Idem sa dať dokopy, tak sa zatiaľ majte. Ešte si zavoláme," povedal a hneď aj zrušil. Vzdychla som si a pozrela na Sofiu, ktorá sa usmiala. Obe sme boli podvedome šťastné, že sa našim priateľom nič nestalo. Ja som dúfala, že to takto v poriadku bude pokračovať aj ďalej.

Okolo pol dvanástej sme sa už obliekali, pretože nám volal Luke a Theo s tým, že už pôjdeme na obed. Nemohla som sa ho dočkať, pretože som včera poriadne nič nejedla a ani raňajky sme nemali ktovieaké. Tešila som sa, že si dám niečo poriadne nezdravé.

Obliekala som si práve koženú bundu, keď som sa pozrela na Sofiu, ako sa obzerá v zrkadle. „Aj tak tam budú ostatní. Preto pochybujem, že by si s ním hovorila osamote," povedala som a ona sa usmiala.

„Ale vyzerať dobre môžem, no nie?" žmurkla na mňa a obe sme vyšli von. Tam nás už čakali Theo, Luke a aj Nick. Keď som ho uvidela, hneď som sa usmiala a na pozdrav ho dokonca aj objala. Luke so Sofiou sa iba zasmiali, no ja som vedela, prečo som to urobila. Usmiala som sa na neho a otočila sa, kde ma čakal vražedný pohľad. Hneď som zbledla a nasadila nevinný úsmev.

„S ostatnými sa stretneme u Wachka?" spýtal sa počas cesty Nick, keď sme tam už mierili.

„Asi áno, práve mi volá Logan," povedal Luke a hneď aj zdvihol. Ja som išla za nimi a vedľa mňa šiel Theo. Videli sme sa len pred niekoľkými hodinami, no mne to prišlo ako večnosť.

„Čo máš v pláne na víkend?" spýtala som sa ho s úsmevom a on sa zasmial.

„Čo iné, musím trénovať," povedal a pozrel sa zamračene na mňa. „Počuj, premýšľal som, že by sme si znova pozreli záznamy. Mám dojem, že budeme mať v prvom kole nepríjemného súpera," povedal a ja som nadvihla obočie.

„Jasné, môžeme, ale čo iné z nich vyčítaš?" spýtala som sa a pomykala plecami. „Najviac sa dá vyčítať na mieste. Nikto nie je rovnaký v každej hre."

„To viem," povedal a odvrátil sa. „Ale ako sama vieš, veľa hier sa nenahráme, čiže aj pomaly strácame aj cit pre hru. Keď to budem pozerať, aspoň sa do toho vžijem," povedal s úsmevom a ja som prikývla.

„No dobre," povedala som a už aj vošli do bistra.

Vo vnútri bolo menej ľudí než by som čakala, no to bolo pre nás len lepšie. Ostatných sme našli sedieť pri najväčšom stole, ako na nás šťastne mávajú. Hneď som sa na nich usmiala a tiež im zamávala. Ani som si nespomínala, kedy sme boli takto všetci niekde mimo telocvične. Zvyčajne sme spolu boli práve kvôli volejbalu, no tešilo ma, že to jediné nás nespájalo.

Hneď ako sme sa usadili, zaplavili sme čašníčku veľkou objednávkou. Všetci sa len smiali nad jej nervozitou, pretože sa musela viackrát spýtať, aby sme to zopakovali. Nakoniec sme to však zvládli a hneď sa zabávali medzi sebou.

Neprekvapilo ma, že sa všetci rozprávali hlavne o volejbale. Bol to ich život, a preto sa mu venovali každú chvíľu denne. Bála som sa, že si bude Sofia pripadať ako outsider, no horlivo sa aj ona zapájala do debaty, takže mi odľahlo. Nemusela som sa o ňu báť.

„Počuj Nora," ozval sa kapitán, ku ktorému som sa naklonila, pretože boli ostatní až priveľmi hluční. Sedela som vedľa neho a z druhej strany mala Casha. Ani som netušila ako sme sa tak pomixovali a bolo to vlastne jedno. „V pondelok musím ísť do Atlanty, pretože sa bude losovať poradie a aj zápasy. Chcel by som, aby si išla so mnou," povedal a napil sa z kofoly, ktorú nám priniesli.

„Jasné, v poriadku," usmiala som sa a on prikývol.

„Zvyčajne so mnou ide Logan, no podľa narážok a posmechov to nie je pre nás veľmi príjemné," pokračoval a pozrel sa na nich. „Som ich kapitán, preto ma nemôžu všetky reči tak brať a musím sa ovládať. Ide mi to, no ostatným nie," povedal a znova sa na mňa pozrel. „Taktiež by ti to pomohlo prezrieť si konkurenciu. Bude tam dokopy dvadsaťdeväť škôl spolu s našou. A z toho len polovica využila svoje sily aj v jesennom turnaji. Bude tam vládnuť naozaj hustá atmosféra," zasmial sa a ja som sa pousmiala.

„Jasné, som ti k službám. Aj tak som na nich bola zvedavá. A takisto sa viem aj ovládať. No nezaručujem, že budem ticho," povedala som a on sa zasmial.

„Povedz im čokoľvek, len aby z toho neboli problémy. Spolieham sa na teba," žmurkol na mňa a ja som sa usmiala.

Jeho ponuka ma prekvapila a veľmi potešila. V hĺbke duše som na to losovanie chcela ísť, aj keby ma o to nepožiadal. Bola som na všetkých tých hráčov veľmi zvedavá, pretože som vedela, že tam budú najsilnejší zo všetkých škôl. A ja som sa na nich musela pripraviť, aby som tak zistila, ako ich poraziť. Vedela som, že samotná hra k výhre nestačí, a preto som im musela pomôcť ako som len vedela.

Pozrela som sa na ostatných a videla, že sa zabávajú. Bola som rada, pretože som si myslela, že budú nervózni. Za celý ten mesiac a pol, čo sme mali na tréning, robili všetko pre to, aby vyhrali. Nemohli sme si to však overiť v hre, pretože nebol nikto s kým by sme hrali. Za ten čas ma veľakrát napadlo, že zavolám Jackovi, no netušila som, ako na tom je. Či sa ešte hnevá alebo nie. Budeme si to musieť overiť v hre.

Okolo tretej sme už všetci dojedli a Matta napadlo, že by sme si išli zahrať volejbal. Najprv som bola proti, no keďže som mala kľúče od telocvične, nechceli váhať. Netrvalo im veľmi dlho, kým ma presvedčili, a preto sme sa v skupinke pohli do telocvične.

„Toto bude asi prvýkrát za toľko rokov, čo ťa uvidím hrať volejbal," zasmiala sa Sofia, keď stála opretá o stenu a ja som si dávala dole bundu. Zasmiala som sa, no prikývla.

„Dúfam, že mi to pôjde stále dobre," žmurkla som na ňu a išla k ostatným. Medzičasom sa k nám pridal aj Chuck, ktorý odniekiaľ prišiel a hneď sme ho využili ako rozhodcu. Možno to bolo aj kvôli tomu, že Sofia neovláda pravidlá a nemohli sme jej to zveriť.

Bolo nás desať, čiže sme hrali s párnym počtom. Ja som hrala s Loganom, Nickom, Mattom a Cashom. Táto hra mi nakoniec aj povie, či sa Nick zmieril so svojím problémom. A ak nie, budem musieť vymyslieť niečo iné.

No najviac zo všetkého som sa tešila na to, ako uvidím hrať Thea. Nemohla som si pomôcť, no vždy mal taký šťastný úsmev na tvári, kedykoľvek hral volejbal. A nielen on, ale aj všetci. Ako náhle hrali, boli to iní ľudia a ja som chcela byť s nimi v tejto atmosfére aspoň raz.

Ako prvý podával Zeke a na to sme sa museli pripraviť. So všetkých dával práve on najsilnejšie podávania, pri ktorých sa len tak ozýva podlaha. A čo bolo najhoršie, podal na mňa. „Nora! Vyhni sa tomu!" skríkla mi Sofia, no ja som sa usmiala a nastavila ruky.

Keď sa lopta tej rýchlosti dotkla mojich rúk, vydalo to taký strašný zvuk, až som sa bála, že mi doláme ruky. Ruky ma taktiež aj silno zaštípali, no zachránilo ma správne odrazenie. Perfektne som zvládla prijatie lopty a tá sa odrazila dobrým smerom. Cash loptu vo vzduchu zachytil a zasmečoval.

„Tak! To je bod pre nás!" zvolala som nadšene, keď lopta dopadla na zem. Naša strana si podala so smiechom ruky, zatiaľ čo druhá strana zostala prekvapene stáť na mieste a pozerali na nás. „Čo sa deje? Budete dnes aj hrať?" spýtala som sa pobavene a oni sa prebrali zo šoku.

„Ach áno, spomínam si. Aj ty si hrávala volejbal," povedal kapitán a ja som sa usmiala.

„Takže to nebude ľahké," povedal aj Zeke a ja som sa mierne poklonila.

„Sleduje nás každý deň, niečo sa ňu nalepiť muselo," povedal Theo a žiarivo sa na mňa usmial. „Ak porazíme ju, porazíme kohokoľvek," povedal a všetci ostatní súhlasne vykríkli.