Ráno sme mali zapnutý budík na piatu, pretože sa nám znova začínal tréning o šiestej. Vôbec sa mi nechcelo vstávať, a preto som bola zababušená stále v perine a preklínala Thea za to, že svieti.

„Ako je možné, že sa ti nechce vstávať? Nemôžeš byť až taká vyčerpaná," povedal a cítila som, že si sadol na kraj postele.

„Nespala som dobre," zamrmlala som a odhrnula perinu, aby som sa na neho pozrela. Bol prekvapený. „Nie, nebolo to kvôli tebe," povedala som hneď a chytila ho za ruku. „Len som priveľa rozmýšľala a nedokázala zaspať," doplnila som a on sa rukou pri mne podoprel.

„A nad čím si premýšľala?" spýtal sa a pohladil ma po tvári. „Verím, že tvoja hlavička funguje na viac bateriek ako napríklad moja."

„Iba niekedy," povedala som a pobozkala ho na dlaň, ktorou ma hladil. „Ale nie je to zas také hrozné. Len som premýšľala nad tým, kde by som vzala nahrávky zápasov iných škôl," spýtala som sa a on nadvihol obočie.

„Chcela by si ich vidieť?" spýtal sa a obaja sme sa posadili. Ja som však na sebe nemala tričko, a preto som si hruď zakrývala perinou.

„Mohlo by nám to pomôcť, keby sme sa na nich pripravili," povedala som a on sa zamyslel.

„Áno, to mohlo. Neviem však, kde ich vziať. Mohol by som sa popýtať ľudí, čo poznám mimo našej školy. Nie som zas až taký neinformovaný," povedal a pobozkal ma. „A teraz poď, inak prídeme neskoro," povedal a ja som prikývla.

Na tréningu nikto nehovoril nič o tom, že som sa vrátila späť do tímu. Nikto to ani len nespomenul a ja som tomu bola rada. Myslela som si, že to aspoň jeden z nich spomenie, no asi im to tréner zakázal alebo im to povedal kapitán. Nech to bolo ako chcelo, bola som za to rada. Nechcela som, aby sme sa vrátili do tej doby, kde ma všetci na okamih nenávideli.

Po tréningu som sa vrátila späť domov, pretože som školu nemala a nemala som ani kam ísť. Myslela som si, že pôjdem spať, no namiesto toho som uvidela v kuchyni Sofiu, ktorá sa na mňa s úsmevom pozrela.

„Ale, už som si myslela, že si sa nadobro odsťahovala," zasmiala sa a objala ma.

„Nie, to by som ti nespravila," usmiala som sa na ňu. „Ideš do školy?" spýtala som sa a ona si vzdychla.

„Áno, chceš sa pridať? Viem, že sa aj tak budeš nudiť," povedala a ja som hneď prikývla. Mala som síce iné plány, no chýbala mi aj ona a chcela som s ňou tráviť čas. A keď ona nemohla chodiť so mnou na moje prednášky, chodila som ja s ňou na tie jej.

Obliekla som si čiernu sukňu a modré tričko, k čomu som si obula dlhé čižmy a vzala si bundu. Vonku už začínala byť väčšia zima, no stále sa to dalo zvládnuť. Na chodbe som sa usmiala na Sofiu a spoločne išli do školy.

„To mi pripomína, kedy sa začína ten zimný turnaj?" spýtala sa ma po ceste a ja som si vzdychla.

„Asi o mesiac a pol. Prečo? Chceš sa ma zbaviť už teraz?" spýtala som sa a ona sa zasmiala.

„Veru nie, ale chcela som sa pripraviť. Chcem ísť totiž povzbudzovať," žmurkla na mňa a ja som nadvihla obočie.

„Je to v Atlante, vieš to?" zasmiala som sa a ona prikývla. „A aj tak chceš ísť?"

„No, po tom, čo som počula o tej stávke s dievčenským tímom," povedala a ja som sa hneď odvrátila, „som si myslela, že by ste mali mať podporu aj na tribúne a nielen na ihrisku."

„To je jediný dôvod?" zasmiala som sa a ona očervenela.

„Chcela som ísť povzbudiť Lukea. Zblížili sme sa, no stále sme len kamaráti. Myslela som si, že by sme sa tak viac spoznali. Ale najmä by som chcela vidieť výrazy celej haly, keď vyhrajú," povedala a ja som sa usmiala.

„A ty veríš, že vyhrajú?" spýtala som sa a ona ma chytila za ruku.

„Si tam ty, takže tomu viac než verím," povedala a stisla mi ruku. „Poznám ťa najlepšie zo všetkých, a preto viem, že by si bezhlavo nikdy žiadnu stávku neuzavrela. A už vôbec nie, keď sa to týkalo niekoho iného," povedala a ja som sa odvrátila.

„Je pravda, že verím v ich víťazstvo, no môže sa stať naozaj čokoľvek. Z vlastnej skúsenosti viem, že žiadne plány nejdú podľa plánu," povedala som a ona si vzdychla.

„Súhlasím, lenže ty si tu preto, aby si aj ten pokazený plán vylepšila. Viem, že to dokážeš," povedala a ja som sa zasmiala. Vkladala do mňa priveľa dôvery, no určite vedela, prečo to robí. Preto som verila jej dôvere vo mňa.

Ako som si aj myslela, celá škola vedela o dohode medzi dvoma klubmi. Také niečo by si Amanda a tie je bábiky nenechali pre seba a urobili z toho obrovskú šou. Hneď ako sme sa zjavili na škole, všade boli vylepené plagáty s dohodou a nevyzeralo to najlepšie. Hlavne ak dávali náš tím úplne dole. Všetci sa na tom iba smiali a robili si posmechy. Nechcela som, aby ich dávali dole ešte viac než už to robia.

„Vieš, veľmi sa teším na tie pohľady, keď naozaj vyhráme," povedala som Sofii, keď sme spolu stáli pred tými plagátmi a pozorovali ich.

„Rozhodne by som chcela, aby sa vám každý jeden študent osobne ospravedlnil. Alebo chcem veľa?" spýtala sa a zamračene sa na mňa pozrela. Pomykala som plecami a nadvihla obočie.

„Nie, rozmýšľam, že to pridám do dohody," povedala som a všimla si, že si nás ľudia všimli.

„Hej, počuli sme, že v tej dohode ide o všetko!" smiali sa a ja som sa zamračila.

„Vážne som si nemyslela, že na to máš, Nora," hovorili a stále sa medzi sebou so smiechom prekrikovali. My dve sme však nerozumeli. Vtom sa pri nás objavil Chuck a hneď ma chytil za ruku a niekam ťahal.

„O čo ide?" spýtala sa Sofia, keď sme zašli za roh. „O akej dohode hovoria?"

„A prečo pritom pozerajú na mňa?!" spýtala som sa a on si vzdychol.

„Neviem čo sa medzi vašimi klubmi stalo, no vymklo sa to spod kontroly," povedal Chuck a ja som nadvihla obočie.

„A o čo ide?"

„No, ty si povedala, že ak vyhráte turnaj a dostanete sa ma majstrovstvá, dievčenský tím sa vzdá telocvične," povedal a ja som prikývla. „Lenže ak prehráte, nielenže prídete o telocvičňu, ale každý z vás sa bude musieť vyspať s tým, koho vám oni vyberú. A to platí aj pre teba," povedal a mne padla sánka.

„Čože?" skríkla Sofia namiesto mňa a schmatla Chucka za tričko. „Ktorá štetka niečo také mohla navrhnúť! Toto je už naozaj prehnané!"

„Včera sa o tom hovorilo na školskej stránke," povedal a Sofia po ňom aj naďalej zazerala. „Robili si z vás naozaj veľké žarty a povedali, že takúto stávku musia využiť vo svoj prospech. Aby vás ponížili ešte viac, než len prehrou," povedal a ja som sa chytila za vlasy.

„Takže oni vyberú niekoho s kým majú po prehre spať? Veď to je choré!" skríkla a ja som sa na nich znova pozrela.

„Vlastne, baby sa už teraz tešia z výsledku. Predsa len, tí chlapci sú naozaj kúsky," povedal a obe sme po ňom zazreli. Hneď si odkašľal. „Ale skôr sa zaujímajú o teba ako o nich," povedal a ukázal na mňa. „Už teraz vyberajú stávky, kto bude ten s kým sa vyspíš," povedal a ja som sa zlostne pozrela na Sofiu, ktorá bola na tom rovnako.

„Prisahám, že ich zabijem," povedala som a hneď sa otočila na odchod. Nemyslela som si, že sa taká spontánna stávka zvrtne na niečo takéto.

Keď som zlostne so Sofiou po boku kráčala po chodbách, všetci sa za nami so záujmom otáčali a smiali sa. Aj niečo kričali a zaujímali sa, no ja som to všetko ignorovala. Stále som si hovorila, že je to všetko len jeden veľký žart, no ich pohľady a najmä plagáty na stenách hovorili niečo úplne iné. Bol som vytočená, no skôr som sa bála toho, čo urobí Theo, keď to uvidí a dozvie sa o tom.

Než som o tom stihla aspoň trochu porozmýšľať, sme so Sofiou vyrazili dvojité dvere na jednej miestnosti a pozreli sa dnu. Hlasný smiech v miestnosti utíchol a všetci sa tak pozreli na nás. Najprv nás nespoznali, no keď áno, začali sa smiať a znova niečo hovoriť. Mňa však zaujímala jedna jediná osoba.

„Prišla si vycúvať zo stávky? Nič viac som ani nečakala. Už zo začiatku si nemala žiadnu šancu," zasmiala sa Amanda a ja som sa k nej priblížila a zastala od nej na päť metrov. Aby som sa na ňu náhodou nevrhla.

„Vieš, myslela som si, že si inteligentné dievča, no zmenilo sa to. Väčšiu suku ako si ty, som ešte nestretla," povedala som a ona sa so smiechom postavila oproti mne.

„Je to tvoja vina, že si sa dala na takúto nebezpečnú stávku. Bolo nad slnko jasné, že nie je šanca, aby ste to vyhrali. A bola by som hlúpa, ak by som to nevyužila," povedala a mne zovrelo srdce od zlosti.

„Musela si však použiť takýto záver?" skríkla na ňu Sofia zlostne. „To predsa nemá s telocvičňou nič spoločné!"

„Veru nemá," zasmiala sa aj Nicole, ktorá stála vedľa Amandy. „No museli sme predsa ponúknuť ostatným trochu zábavy, nie?" zasmiala sa a s ňou celá trieda. Všetci sa na tom náramne zabávali a už očakávali, že prehráme.

„Mala by si sa o seba už teraz báť, Nora," povedala Amanda a ja som sa na ňu zas pozrela. „Zbierajú sa stávky, kto bude ten vysnený," povedala a ja som sa zamračila. „Boli návrhy na starého muža, drogového dílera alebo dokonca stredoškolák."

„Najviac hlasov má však Kevin," zvolala nejaká baba v triede a ja som nadvihla obočie.

„Pravda. Všetci by ťa chceli vidieť v posteli práve s ním. Hlavne ak máte takú zaujímavú minulosť," povedala s posmechom a Sofia urobila krok vpred.

„Robíš si srandu? Veď to by bolo maximálne poníženie!" povedala a Amanda sa začala smiať.

„Ale presne o to ide, zlatko," povedala a ja som si vzdychla. „Táto cica si musí zapamätať, kde je jej miesto a nepchať sa tam, kde ju ľudia nechcú," povedala a zvážnela. „Myslíš si, že sa teraz bude celý svet točiť okolo teba, pretože si sa pridala do skrachovaného tímu? Ale prosím ťa. Poštvala si si proti sebe už veľa ľudí, ani o tom nevieš. Svojou povahou si sa postavila sama do hrobu!"

„To je smutné. Myslela som si, že práve moja povaha ma drží nad hrobom," povedala som a vzdychla si. „No, keď to berieš takto, v poriadku. Evidentne som sa stala hrozbou pre všetky tímy a ty sa ma chceš zbaviť, pretože sa ti k tomu naskytla príležitosť, je tak?" spýtala som sa a ona sa vystrela. „Vážne chceš ísť do tejto vojny práve so mnou? Nemuselo by sa ti to vyplatiť," povedala som a ona sa začala smiať.

„Teba sa vôbec nebojím. Nemáš nič, čím by si ma mohla zastrašiť. Zmier sa s prehrou, zlatko. Príde čoskoro," povedala a všetci sa znova začali smiať. Sofia sa na mňa bezmocne pozrela, nevediac čo ďalej. Bola som každému na posmech a vedela som to. Škoda len, že netušia, čo to pre nich znamená.

Otočila som sa, že odídem, keď sa dvere rozrazili ešte viac než ako som ich rozrazila ja a v nich sa objavil rozzúrený Theo. A nebol to len on. Videla som Lukea, Logana, Zeka a ktovie koho ešte. Miestnosť v momente stíchla a strach sa dal aj krájať. No skôr ako stihli čokoľvek povedať, postavila som sa pred Thea a rukami na jeho hrudi som ho hneď zastavila. Nevedela som čo jej prišli povedať, no nebolo to rozhodne nič pekné.

„Vieš, spravila si jednu chybu Amanda, keď si takéto niečo urobila," povedala som a otočila sa na ňu, s rukou na Theovej hrudi. „Vyhlásila si totiž vojnu niekomu, o kom nevieš absolútne nič," povedala som a ona sa začala smiať.

„Prosím ťa. Stačí pohľad na teba a viem čo si zač," povedala a kývla hlavou k chlapcom. „Môžete byť radi, už pre vás máme krásne dievčatá. Theo, u teba to bude Amelia," povedala a ja som cítila na ruke, ako sa prudko nadýchol. „Odmietal si ju až priveľmi dlho," povedala a ja som sa usmiala. Tento fakt ma naštval ešte viac.

„Nech je teda po tvojom," povedala som a Thea pustila. Všetci sa na mňa pozreli a ja som sa tak pozrela s rukami založenými na hrudi na Amandu, ktorá spozornela. „Prijímame túto stávku."

„Ako inak. Nemali ste aj tak už na výber. Pripravte sa na-," začala, no ja som sa k nej pohla.

„Ale zmeníme podmienky," prerušila som ju a ona zmĺkla. „Ak my máme spať po prehre s tými, koho nám vyberiete, tak celý tvoj tím bude pracovať jeden deň v kampuse, bez oblečenia," povedala som a jej zamrzol úsmev na tvári a miestnosť stíchla.

„Počkaj, čo to má čo-," začala, no ja som sa k nej nebezpečne priblížila a pozrela jej do už bledej tváre.

„Ak prehráte, budete celý jeden deň zbierať smeti po celom kampuse, a to úplne nahé. Taká je dohoda," povedala som tak, aby nás všetci počuli. Amanda bola úplne bledá a vystrašene sa na mňa pozerala. „Ak sa my máme po prehre s niekým vyspať, je predsa rozumné, aby ste aj vy niečo podobné po prehre zažili, je tak?" povedala som a schytila ju za ruku, aby sme to tak spečatili. Od šoku nebola schopná sa ani pohnúť. „Ja som ti hovorila, že nevieš s kým vojnu začínaš," zasyčala som a bez ďalšieho slova som sa pohla preč. Prešla som popri Theovi a odchádzala z miestnosti preč.

V prvom rade to bola moja vina, že som niečo podobné urobila a veľmi ma to trápilo. Nechcela som, aby si to zlizli so mnou, no už nebolo cesty späť. Preto som chcela, aby boli podmienky dohody medzi nami rovnaké. Musela som však uznať, že som to už prehnala.

Keď sa niečo podobné deje, som spokojná, keď som v tom zainteresovaná iba ja a nikto iní. V prípade, že o tom veľa ľudí nevie. Lenže v tomto prípade o tom vie celá škola a určite sa to roznesie aj mimo kampus. Nasledujúce dni budú zlé a ja som dúfala iba v to, aby to nenarušilo ich sústredenosť.

„Vieš, myslela som si, že vysokoškolský život bude dobrý, mýlila som sa," povedala Sofia, keď sme vedľa seba sedeli na múriku a pozorovali okolie školy.

„Ale musíš uznať, že keby sa to netýkalo nás, zabávali by sme sa na tom," povedala som a ona sa zasmiala. „Chceli by sme vedieť, ako to dopadne."

„Pravda, no je iné, keď sa to týka nás. No, vlastne teba," povedala a pozrela sa na mňa. Vzdychla som si, no nepozrela som sa na ňu. „Nesmieš si to vyčítať. Keby som bola na tvojom mieste, tiež by som im chcela zatvoriť tie papule."

„Ale nemusela som urobiť toto," povedala som a smutne na ňu pozrela. „Už si toho za celé roky prežili dosť. Najmä tretiaci, keď tri roky počúvali tie žarty a provokácie. Ak náhodou prehráme, neviem si ani len predstaviť, čo to s nimi urobí. To už podľa mňa len tak ľahko neznesú."

„Hovorila si predsa, že hrajú dobre, nie?" spýtala sa a stisla mi ruku. „Preto nemajú dôvod prehrať. A ty si mala dôvod, keď si na nich vsadila. Neurobila by si to, keby si im neverila," povedala a ja som prikývla.

„To je pravda," povedala som a hneď sa otočila, pretože som za nami počula hlasy. Theo s ostatnými sa k nám vracali a podľa ich tvárí som vedela, že si tam vo vnútri povedali svoje. No už bolo neskoro niečo vracať alebo naprávať. Theov nahnevaný výraz svedčal o všetkom, no zdalo sa mi, že sa hnevá aj na mňa. Čomu som rozumela.

„Mrzí ma to chlapci," ozvala som sa a oni sa na mňa pozreli. „Nemyslela som si, že to spôsobí takýto ošiaľ a veľmi ma to mrzí. Keby som mohla, vrátila by som to, no bohužiaľ som do toho spadla viac," pokúsila som sa zasmiať, no aj tak som sa odvrátila a vzdychla si.

„Vlastne si spravila dobre," ozval sa Logan a postavili sa okolo nás. „Tie roky už človeka poznačia a mňa to už úprimne naozaj štve."

„Takto aspoň výhrou ukážeme, že nie sme až takí neschopní, ako si všetci myslia. A výhra bude tiež stáť za to," žmurkol na nás Luke a ja som sa zasmiala.

„Dúfam, že sa vám to podarí, pretože ak nie, Nora sa bude musieť vyspať s Kevinom," povedala a hneď ju striaslo. „Pri tej predstave sa mi až zdvíha žalúdok," povedala a ja som po nej zazrela.

„Áno, ďakujem, že si to spomenula," povedala som a zazrela po nej. Uvedomila si, pred kým to povedala a hneď sa chytila za ústa.

„Ale môžeš byť pokojná, tuto chlapci ťa ochránia, je tak?" spýtala sa a hneď sa na nich pozrela.

„Jasné, môžeš sa spoľahnúť. Nedovolíme, aby na teba siahol," povedal Zeke a chytil ma za vlasy, aby ma pobozkal na hlavu. „A teraz už ideme, začína nám prednáška," povedal a začali sa rozpúšťať. Luke sa však priblížil k Sofii a odišli niekam pomimo nás a ja som zostala sedieť na múriku sama. No nie nadlho. Zjavil sa pri mne Theo a s rukami vo vreckách na rifliach si sadol vedľa mňa, no nepozrel sa na mňa.

„Hneváš sa na mňa?" spýtala som sa a nevenovala mu pohľad. Jeho mlčanie svedčalo o všetkom. „Čo to je, že som upravila podmienky dohody? Alebo skôr to, že mohli mať horší trest ako ten čo som navrhla," spýtala som sa a zasmiala sa.

„Štve ma, že si to vôbec prijala," povedal a pozreli sme sa na seba. „Naozaj si myslíš, že ťa nechám v pazúroch toho bastarda keď prehráme? Naozaj až tak veríš, že sa dokážem ovládať? Pretože ak tomu veríš, vyvediem ťa veľmi rýchlo z omylu," povedal a zúrivo sa s krútiacou hlavou odvrátil. „Teraz bude celá škola hovoriť o tom, ako ťa vezme Kevin do postele a čo všetko ti v nej urobí. On sám o tom bude všade hovoriť, ako náhle sa to dozvie. Očakávaš, že sa budem ovládať, či čo!" povedal zúrivo a ja som sa usmiala.

Nahla som sa k nemu a zovrela mu ruku. Pozrel sa na mňa a ja som sa usmiala. „Očakávam, že niečo také sa vôbec nestane," povedala som a on sa nadýchol. „Myslíš, že by som takúto stávku uzavrela, keby som vo vás neverila? Neblázni. Nie som až taká odvážna, aby som to v takom prípade urobila," povedala som a on sa zamračil. „Verím vám, že vyhráte, pretože sa zmenili podmienky. Teraz už viete, ako súpera poraziť a ja viem, že to dokážete. Nie je preto dôvod sa obávať," doplnila som, no on sa ku mne otočil a hnev ho rozhodne ešte neprešiel.

„Áno, vidím, že nám veríš, Nora, ale stať sa môže čokoľvek," povedal vážne a ja som si zahryzla do pery. „Niekomu z nás sa môže počas tréningu niečo stať. Môže sa stať čokoľvek a ak prídeme čo i len o jedného, šanca na výhru klesne. Uvedomuješ si to?"

„Preto som tu, aby som taký problém vyriešila. Nemysli si, že nie som pripravená na podobné situácie," povedala som a on sa znova odvrátil a ruku mi odtiahol. Toto sa mi však už nepáčilo. „Ak sa na mňa hneváš za to, že som vás do toho zatiahla, mrzí ma to. Môžem ísť za Amandou a vás tak z toho vynechať. Nie je žiadny problém," povedala som a on sa začal smiať.

„Áno, čiže by si spala z desiatimi chlapmi po prehre? To hádam nemyslíš vážne," povedal podráždene a mne to už liezlo na nervy.

„O čo ti ide, Theo?! Nie je zas také isté, že naozaj prehráte," povedala som a on sa ku mne obrátil.

„Stať sa to môže, Nora, čo tomu nerozumieš?" povedal naliehavo a pozrel mi do očí. „Ak prehráme, stane sa z teba bábka. Nebudem mať dostatok síl, aby som ťa od Kevina dostal, prečo tomu nedokážeš pochopiť! Prehra spraví hrozné veci!" povedal a ja som sa prudko postavila.

„Nemyslela som si, že budem z tvojich úst počuť také rýchle rezignácie. Ešte ste neprehrali!" povedala som a on sa na mňa súcitne usmial.

„Za tie roky som si na prehry už zvykol," povedal a ja som očervenela od zlosti.

„Fajn, tak si zvykaj a nič s tým nerob. Za to ja pôjdem a niečo s tým urobím. Aspoň jeden z nás to doposiaľ nevzdal," povedala som a odchádzala preč.