Stála som pred budovou asi už pol hodinu a neodvážila sa vstúpiť. Tašku som mala položenú na zemi medzi nohami a s rukami založenými na hrudi sa mračila. Keď som večer volala s trénerom, nepáčilo sa mi to a snažila som sa mu to vyhovoriť, no dal mi dosť veľa argumentov, ktoré boli proti mne, čiže som veľmi namietať nemohla. I keď som aj naďalej chcela.

„Nora," ozvalo sa a ja som sa hneď otočila. Stáli predo mnou. Všetci deviati stáli predo mnou a mali na tvárach presne tie výrazy, ktoré som nechcela aby mali. Previnilosť.

„Ale preboha," zamračila som sa a spustila ruky k telu. „Naozaj chcete začať tento už hneď hrozný deň takto?"

„My sme chceli len-," povedal kapitán, no ja som sa zasmiala a pokrútila hlavou.

„Vyzerám nebodaj na to, že to potrebujem počuť?" spýtala som sa a nadvihla obočie. Všetci sa na seba prekvapene pozerali a nič nehovorili.

„Super, aj tak som to nechcel povedať," pomykal plecami Zeke a stisol ma v silnom objatí. Zasmiala som sa a takto si vyslúžila objatie od každého z nich. Až na Thea, ktorý stál zamračene vedľa nás a odvracal pohľadom.

„Od teba objatie nedostanem?" spýtala som sa pobavene a všetci sa tak na nás pozreli. Podľa jeho výrazu som vedela, že by chcel niečo iné, no namiesto toho sa len usmial a pokrútil hlavou.

„K životu to nepotrebujem. Chcem ísť len čo najskôr dnu a začať. Alebo sa chcete objímať ešte večne?" spýtal sa podráždene a ja som otvorila ústa. Ostatní sa začali smiať.

„Dobre, tuto fešák má pravdu. Ide sa dnu," povedal Nick a všetci tak išli dnu. A ja som si samozrejme vyslúžila od Thea zamračený pohľad. Akoby to bola moja vina, že ma všetci od radosti začali objímať. Nemohla som im predsa povedať, že to tak zvyšuje tep jemu.

Keď sme vošli dnu, chlapci si to hneď namierili do šatne a ja som tak išla pri recepciu, kde práve stál tréner Martin a platil zamestnankyni. Počkala som kým skončil, a potom prišiel ku mne.

„Naozaj sa mi to nepáči," povedala som hneď ako sa pri mne zjavil a on iba prevrátil očami.

„O čo ide. Bojíš sa, že ťa uvidia viac odhalenú ako zvyčajne?" spýtal sa posmešne a ja som po ňom zazrela.

„O to vôbec nejde," povedala som a obzrela sa. „Túto plaváreň využívajú všetci športovci školy. Naozaj si myslíte, že budú držať huby, keď sa tam zjavíme? Veď viete, že od poslednej prehry prebehli len dva týždne a stále je to čerstvé. Aj keď ostatní študenti mlčia, športové kluby nebudú," povedala som a on ma chytil za rameno.

„Sú to silní chlapci a nezlomia ich reči. Preto tam budeš s nami a budeš ich zaháňať svojimi vražednými pohľadmi presne tak, ako aj doteraz. Tie ti idú predsa najlepšie," povedal a žmurkol na mňa. Zazerala som po ňom aj naďalej, no išla sa radšej prezliecť do šatní.

Čudovala som sa, že je plaváreň taká obľúbená. Čo som sa dočítala na školskej stránke a hlavne dopočula, plaváreň je hlavne pre účely tréningu a nie pre zábavu. Preto ju navštevujú iba športovci, ktorí si tak zlepšujú kondičku a trénujú. Tréningy nie sú nič pre mňa, pretože neviem čo všetko telo športovca potrebuje, preto som túto záležitosť nechala na trénerovi.

Začula som zapískanie a hneď sa otočila. Ostatní sa na mňa škerili od bazéna, a preto som k nim hneď prišla. Šokovalo ma, že bolo toľko študentov v plavárni. Bola to dosť veľká plaváreň a mala až dva bazény. Jeden bol plavecký s desiatimi pruhmi a druhý bol jednoduchý veľký bazén bez pruhov. V ňom boli hlavne tí, ktorí nepotrebovali dlhé plávanie na dráhe.

„To je tu vždy toľko ľudí?" spýtala som sa ich, keď som k nim prišla a sledovala ich rozcvičku. Tréner im už asi objasnil, čo majú robiť.

„Áno, hlavne plavecký klub," povedal Logan a ukázal pohľadom na väčšiu skupinku plavcov, ktorí si zabrali tri pruhy v strede bazéna.

„Myslel som, že tí majú vlastný," poznamenal Matt a naťahoval si ruky nad seba.

„Pravda, ale iba vonkajší," povedal mu Cash. „Škola si nemôže dovoliť viac plavární v jednom objekte, a preto využívajú tento. Po dohode s riaditeľom majú k dispozícii počas verejných hodín tri pruhy v strede a mimo návštevné hodiny môžu využívať celý bazén. Počul som, že ich trénerovi sa to nepáči."

„Ani sa mu nečudujem," poznamenala som a nenápadne sa pozrela na Thea.

„Ani ja nie," povedal tréner a pristúpil k nám. „Ak by to bol môj tím, tiež by som chcel vlastnú plaváreň, aby som ho tak mohol naplno využiť. Takýmto spôsobom majú obmedzené možnosti tréningu."

„Návštevné hodiny sú aj tak každý deň od štvrtej do siedmej. Potom majú voľno," povedal kapitán.

„A cez víkend je to celé ich. Čiže sa nemajú veľmi na čo sťažovať," povedal Luke a všimla som si, že na nich mierne zazerajú. To sa nedalo prehliadnuť.

„Máte s nimi nejaké problémy?" spýtala som sa a kapitán sa zasmial.

„Ukáž mi jediný tím, s ktorým my nemáme problémy," povedal a vzdychol si. „Každý nás má v zuboch už celé roky a myslia si, že sme úbožiaci. A vďaka jednému nemenovanému, s tým máme niekedy aj problémy," povedal a niektorí sa zasmiali.

„Keď sme už pri tom," ozval sa tréner a všetci sme sa na neho prekvapene pozreli, „dostal som varovanie od riaditeľa," povedal a pozrel sa na Thea, ktorý nadvihol obočie. „Už je to druhýkrát, čo si sa pobil s niekým zo školy. A je naozaj zaujímavé, že to bol znova Kevin. No nech by to bol ktokoľvek, už sa to nesmie opakovať," povedal vážne a ja som sa pozrela na Thea.

„Čo tým myslíte?" spýtal sa Logan a tréner si vzdychol.

„Prvýkrát to bola klubovňa, druhýkrát vylúčenie na dva týždne. Žiadne tretíkrát už nebude. Rozumieš, Theo?" povedal a pristúpil k nemu. „Ak sa znova s niekým pobiješ, aj keď nie s Kevinom, vylúčia ťa možno aj na celý rok alebo rovno zo školy," povedal a ja som videla, ako preglgol. „A obaja dobre vieme, že to neprichádza do úvahy."

„Áno, tréner," povedal a tréner prikývol.

„Ale my ostatní limit nemáme, že?" zasmial sa Luke a ostatní sa k nemu pridali. Na to som s prevrátenými očami reagovala iba tak, že som ich všetkých strčila do vody. Zapišťali a kričali, keď som to urobila, no nehodlala som sa o tom baviť.

„Takže, na rozohriatie to budú dve kolečká po tejto dráhe," zvolala som s rukami v bok a pozerala sa zhora na nich. Tréner sa vedľa mňa len usmieval a rovnako vážne na nich hľadel. „Celá táto dráha je naša, čiže ju využite kým sa dá. Tak hýbte sa!" zvolala som zas a tréner zapískal. Počula som nadávky a nespokojnosť, no nakoniec sa s frflaním pobrali a plávali preč. Na Thea som s úsmevom žmurkla a on ma za to ošpliechal vodou. Vedela som, že by ma najradšej hodil do vody, no tej som sa chcela dnes vyhnúť.

„Budeme tu dokým sa dá. Predpokladám, že až do siedmej," povedal mi tréner a ja som prikývla.

„Je vám však jasné, že ak niekto Thea napadne, nebude len tak stáť a nechať sa mlátiť," povedala som a pozerala sa ďalej na nich. „Dúfam, že sa to varovanie týka iba v tom prípade, keď niekoho napadne on sám."

„No, práve takto to nepovedal," povedal mi a ja som sa usmiala.

„Tak ja vám hovorím, že to tak bude," povedala som a pozreli sme sa na seba. „Nie je šanca, aby nevrátil úder späť, ak to bude nutné. Na to ho obaja poznáme až priveľmi dobre. Dúfam však, že to vzal riaditeľ do úvahy," povedala som a on sa usmial.

„Vzal toho do úvahy dosť," povedal a ja som prikývla.

Zatiaľ čo ostatní s trénerom trénovali telo, ja som sedela na kraji bazéna s namočenými nohami vo vode a sledovala ich. Nemala som veľmi čo robiť, pretože som aj tak netušila, čo s nimi chce tréner robiť. Podľa cvikov, čo vo vode robili, som si domyslela, že im chce pomôcť spevniť telo a svaly.

Ešte predtým, ako naozaj začali cvičiť, im tréner povedal, v čom vidí riešenie ich zlozvykov. Videla som na ich tvárach, že ich to šokovalo, no hlavne pritom pozorne počúvali. Vedeli, že nasledujúci turnaj je ich poslednou šancou, ako zavrieť všetkým ústa a konečne sa pohnúť vpred. Verila som, že to dokážu, pretože na to naozaj majú.

Za tú dobu, čo sme prišli do plavárne, som spozorovala veľa tímov. Videla som plavecký tím, futbalový, bejzbalový a aj tenisový. Či už chlapčenské tímy, alebo dievčenské. Podľa toho, čo mi chlapci hovorili, jesenný turnaj neberú žiadne tímy veľmi vážne. Všetci sa sústreďujú na zimný turnaj, ktorý je veľký a najnavštevovanejší. Došlo mi, že to tak nie je iba v prípade volejbalu, ale aj iných tímov. Hlavne podľa toho, ako sa všetci snažili.

„Ale, vás tu vidíme prvýkrát," ozvalo sa pri mne a ja som sa hneď otočila. Pred ostatnými v bazéne, stáli štyri dievčatá a s úsmevom sa pozerali na chlapcov vo vode. Tréner niekam odišiel, takže mali prestávku. Mňa však tie štyri veľmi zaujali.

„Amanda, dlho sme sa nevideli," povedal kapitán a vyliezol z vody, aby sa na ňu pozrel. Podľa jej tela som mohla vidieť, že je to športovkyňa. „Vy sem chodievate často?" spýtal sa jej a ona prikývla.

„No, áno. Naša telocvičňa nie je práve najlepším miestom pre tréning," povedala a videla som jej v tvári hnev. Aj keď nepatrný.

„To ma mrzí," povedal kapitán, no dievča vedľa Amandy sa zasmialo.

„Ale, prosím ťa. Nikdy ťa to nemrzí," povedala a a kapitán sa na ňu pozrel. „Keby ste boli ohľaduplní a naozaj vás to mrzelo, dávno by ste sa vzdali a dali telocvičňu nám. Rozhodne by sme ju využili viac," povedala a ja som nadvihla obočie.

„Vieš dobre, že to neprichádza do úvahy," povedal Logan a vyliezol tiež. „Je mi to ľúto, Nicole, no kto čo dostane, to mu zostane," povedal trochu s posmechom a ja som prevrátila očami. Nevedela som, čo sa medzi nimi stalo, no nevraživosť v očiach tých dievčat bola zjavná. Teda iba v očiach troch. Tá posledná sa pozerala inam, a to miesto mi zdvíhalo tlak.

„Strč sa niekam, Logan," povedala Nicole a nebezpečne sa k nemu priblížila. „Vás je v tíme len deväť, jasné? Deväť. Za to nás cez dvadsať a musíme byť v tej malej telocvični a aj to v katastrofálnej. Nemáte ani štipku cti a prenechať vašu nám? Aj tak je vám na nič."

„S tým nesúhlasím," povedal aj Zeke, ktorý sa opieral o okraj bazéna a zdola sa na ne pozeral. „Nikto nepovedal, že budeme prehrávať večne. Však, Eva," žmurkol na tretie dievča a tá po ňom zazrela. „A okrem toho, nie je naša vina, že máme takto rozdelené telocvične. Koľkokrát to budete ešte skúšať? Keď s tým máte problém, choďte za riaditeľom."

„Akoby sme to neskúšali," povedala Amanda. „Po novom roku sme za ním boli znova, lenže nás odbil rovnakými slovami," povedala a ja som nadvihla obočie.

„Vyriešte si to medzi sebou," povedala Eva s falošným úsmevom a ja som sa chcela smiať. Viac som ani od riaditeľa nečakala. Nemyslela som si, že sa bude zaoberať takýmito hlúpymi hádkami. „Preto sme znova tu. Tento rok sa k nám pridalo ďalších osem dievčat a čo sme počuli, chcú sa pridať ďalšie. Nie je šanca, aby sme sa zmestili do tej telocvične."

„A keďže sa k vám, zase, nikto nepridal," zdôraznila Amanda, „očakávame, že nám prenecháte tú vašu, aby sme mali kde trénovať," povedala a ja som sa na ne zahľadela.

„Nemáme k tomu dôvod. Počet ešte nič nedokazuje," povedal kapitán.

„Trénujeme každý jeden deň, od rána do večera, pretože sa musíme každá vystriedať. Dokonca chodíme aj inam, aby sme sa zmestili. Nemáme veľké priestory, preto máme problémy. Dokonca sme sa nedostali ani medzi najlepšiu štvorku v turnaji, pretože sme trénovali málo. Naozaj nás chcete neúspechom stiahnuť so sebou?" povedala Amanda a ja som sa zamračila.

„Keby sme tú telocvičňu nevyužívali, nehádal by som sa. No rozhodne ju používame. Nie sme zas takí, aby sme vás sťahovali dole. Ako si práve povedala," povedal kapitán a tiež sa zamračil.

„Amelia, ty k tomu nechceš nič povedať?" spýtal sa Zeke a pozrel na štvrté dievča. „Možno by si chcela svojim kamoškám pomôcť."

„Nemám dôvod," povedala, keď odtrhla zrak od Thea. „Majú pravdu."

„Isteže máme," povedala Nicole. „Chceme, aby ste nám prenechali telocvičňu, inak sa pôjdeme sťažovať inde."

„Len to skúste, nevyhráte," povedal Logan a Amanda sa zasmiala.

„Prečo?! Pretože máte na strane niekoho, kto vás z toho vyseká? Nevidím jediného človeka, mimo vášho trénera, kto by vám v tomto dokázal pomôcť," povedala pyšne a ja som to už nevydržala. Začala som sa smiať a hneď na to sa ku mne všetci otočili. Akoby si len teraz uvedomili, že som tu aj ja. „Nemyslím si, že som povedala niečo vtipné," doplnila podráždene a ja som sa na ne s úsmevom pozrela.

„Sedíš tu už dosť dlho. To ťa nenapadlo, že načúvať súkromné rozhovory sa nepatrí?" povedala nahnevane Nicole a ja som sa usmiala.

„Nemyslím si, že to bolo niečo súkromné. Jačali ste tak nahlas, že vás počula celá plaváreň," povedala som s posmechom a ona sa nervózne obzrela. „A prepáčte, že som sa začala smiať, no váš výstup bol až taký perfektný, až to bolo smiešne," povedala som a oni sa po sebe začali obzerať.

„Ale nehovor. Nebodaj k tomu máš aj ty niečo povedať? Niečo nezmyselné a načisto nepodstatné?" spýtala sa namyslene Amanda a kapitán sa ku mne s úsmevom obrátil.

„Takže, podľa toho čo som počula, trénujete tak maximálne hodinu denne, pretože vás chodí na tréning strašne málo. Aj keď je vás vyše dvadsať," povedala som a jej zamrzol úsmev na tvári. „Takisto pochybujem, že sa k vám pridalo až osem dievčat, typujem také dve-tri. A úprimne, asi vás zaujíma viac čo si myslia ostatní, ako fakt, že chcete tú telocvičňu. Chcete ostatným ukázať, že ste lepšie ako oni, už len tým, že im vezmete telocvičňu. Ale pozrime sa, to sa naozaj nestane," povedala som s úsmevom a medzi nami nastalo ticho. Jediné, čo sme počuli, bol hluk okolo nás. Usmievala som sa na nich a čakala na ich odpoveď.

„To beriem ako urážku," povedala Amanda a ja som prikývla.

„V pohode to ber aj ako útok. Telocvičňu nedostanete. Nemyslím si, že by ste ju využili viac než my," povedala som a Nicole ku mne pristúpila.

„Čo si zač? Nerozumiem, prečo sa do toho vôbec miešaš. Láskavo sa staraj o seba," povedala vražedne a ja som sa usmiala.

„To je Nora. Asistentka trénera," povedal kapitán a všetky sa na neho pozreli. Nicole sa potom pozrela na mňa a ja som zaklonila hlavu na bok a usmiala sa.

„Rozumiem, ty si tá, ktorá im vrátila nielen klubovňu, ale aj peniaze. Veľa klubov o tebe hovorí. Hlavne kvôli tomu, že si to natrela Kevinovi," povedala a ja som sa postavila.

„Ach áno, to nie je práve najlepší spôsob ako sa ukázať, ale tak čo už," povedala som a usmiala sa.

„Takže vy nám tú telocvičňu nedáte. Ako ťa tak počúvam," povedala Amanda a ja som pokrútila hlavou. „To teda bude problém. My sa jej totiž nevzdáme," doplnila a ja som pomykala plecami.

„Mne je ale jedno, či to vzdáte alebo nie. Odpoveď bude stále rovnaká. Nemáme dôvod, dať vám ju. Ak by sa taký dôvod našiel, nech sa páči. Telocvičňa je vaša, no dovtedy," povedala som a pristúpila k nej, „tu neukazuj pred nami tvoj ksicht, ktorý nemá v úmysle hovoriť nič len klamstvá," povedala som vážne a zabárala jej oči do tej ich. Uvedomila som si, že atmosféra okolo nás zhustla a aj to, že sa väčšina ľudí pozerá na nás.

„Myslíš si, že keď si vybabrala s riaditeľom a aj s Kevinom, že to isté platí aj pre nás? Mýliš sa. Nie si až taká dokonalá, ako si myslíš," povedala a ja som sa s úsmevom obzrela.

„To záleží od toho, či budem mať vôbec dôvod, vybabrať s vami," povedala som a vtom sa zamračila. „Ak mi k tomu nedáte dôvod, nemám ani ja dôvod k tomu niečo hovoriť."

„Ten tvoj povýšenecký tón ma naozaj vytáča," povedala Eva a ja som sa k nim otočila. „Daj mi jeden jediný dôvod, prečo by si práve ty mala ochrániť telocvičňu pred nami. V čom si vôbec dobrá? Upratovaní a praní. Ako asistentke ti to musí ísť najlepšie," povedala a ja som sa zamračila.

„Aby si vedela, nerobí iba to," povedal Logan a postavil sa pri ňu. „Nepoznáš ju a ani len netušíš, čoho je schopná."

„Ale, nebodaj je to niekto perfektný?" zasmiala sa Amanda. „Nebojím sa nafintenej modelky, ktorá si otvára hubu iba vtedy, keď má okolo seba ochranu. Pochybujem, že vôbec vie ako sa brániť sama," povedala a ja som sa znova otočila späť na bazén. Tento krik sa mi už totiž nepáčil.

„Určite ste si ju vzali do klubu len kvôli tomu, aby vám prala, a preto ako vyzerá. Vy chlapi sa nikdy nezmeníte," zasmiala sa Eva, no ja som jej pozornosť nevenovala.

„Jediné, čo je na nej dobré, je len jej vzhľad. Už rozumiem, akým spôsobom vám vrátila klubovňu a peniaze. Sex s riaditeľom musel byť úžasný. Podplatila si tak aj Kevina? Vlastným telom?" zasmiala sa Nicole, lenže ja som ucítila nebezpečenstvo. Obrátila som sa znova k nim a uvidela to. Vražedné pohľady na všetkých.

Theo bol prvý, ktorý začal liezť z bazéna. Ten pohľad, akým sa na Nicole pozeral nebol vôbec pekný a ja som vedela, že ak by to bol chlapec, už by bol dávno polomŕtvy na zemi. Aj Nicole si uvedomila, že to nie je pre ňu dobré a vystrašene sa na neho pozrela.

„Ten pohľad si môžeš odpustiť, Theo," zasmiala sa Amanda a snažila sa upokojiť situáciu, no Theo nebol jediný, ktorý takto reagoval. Vlastne všetci. Zeke bol druhý, ktorý vyšiel z bazéna a nasledoval ho aj Luke. Pohla som sa k nim, že to zarazím, no vtom som sa prudko obrátila a ucítila vo vzduchu strach. No toto nebol môj strach.

Pozerala som sa na druhý koniec bazéna a sledovala skupinku chlapcov, ktorí sa smiali na plné hrdlá. Bolo ich jedenásť a zabávali sa medzi sebou. Ja som si však všímala chlapca, na ktorom sa zabávali. Nepočúvala som hádku za mnou medzi volejbalistami, ale pred seba.

„Nora? Čo keby si svoje gorily dostala od nás preč? Ich pohľady sa mi nepáčia," povedala Nicole a počula som jej v hlase strach. Nečudovala som sa, Theov vražedný pohľad som cítila až na chrbte. Rozbehla som sa teda vpred, že to zastavím.

No nie k nim.