,,Kde teraz?" spýtala som sa, keď sme zastali pred nejakým dosť ošarpaným klubom, ktorý nevyzeral veľmi lákavo, ale očividne to bola len zámienka.

Keď sa to vôbec klubom dalo nazvať.

,,Začíname sa "kamarátiť"," začal a ukázal gesto úvodzoviek, ,,Tak to by som ťa mal predstaviť svojím kamarátom, nie?"

,,Aha, a čo myslíš tým "kamarátiť"?" napodobnila som ho a ako aj on som vystúpila z motorky.

,,Neviem, či sa toto dá nazvať kamarátstvom." priznal a chytil ma okolo ramien.

Presne ako to robia "kamaráti".

,,Ja viem byť kamarátka."

,,Tak ti nezostáva nič iné, len mi to dokázať."

A hneď nato ma začal bozkávať, z čoho som hneď zistila, ako to myslel.

Lenže ja som sa nerada vzdávala. Možno som bola flegmatička, ale prehrať som určite nechcela.

A určite si nikto nechce priznať, že sa mu niekto páči, nie?

Niežeby sa mi páčil, ale priťahoval ma, a to som si musela priznať.

Odtiahla som sa od neho skôr, než by som sa na to celé vykašľala a podľahla mu.

,,Vidíš. Nepadám z teba do kolien a ani sa mi nezrýchlil pulz. A ani nemám nejaké posraté motýliky v bruchu. To je znak kamarátstva."

,,Zatiaľ si odolná. Ale ako vravím.. Zatiaľ." žmurkol a pohol sa vpred ku tomu baru.

Dúfam, že jeho kamaráti nebudú takí ako on.

Toto by mi chýbalo.

,,Heh, brácho. Ja som ten najodolnejší človek na tejto skurvenej planéte." zakričala som a rozbehla sa ku nemu.

,,Uvidíme." zachechtal sa.

Otvoril mi dvere, aby som vošla prvá a hneď za mnou vošiel aj on.

Áno, aj on je gentleman.

Zvnútra to nebolo až také hrozné, ako som čakala. Naopak; povedala by som, že tu je celkom príjemne. Skoro ako v tej kaviarni, kde som chodila hrať. Kde bol môj domov.

Pripomenulo mi to to celé a čosi ma pichlo pri srdci. A ako inak, ani som nevedela prečo.

,,Poď, je to tamto." chytil ma za ruku, aby som sa mu náhodou nestratila, a potiahol ma k nejakému boxu, kde sedeli asi piati chalani. Ale žiadne dievča.

No pána.

,,Thomas, priviedol si nám ďalšiu kočku?" začal jeden z nich a nejak zvláštne sa na mňa usmieval.

Ale čo? Dala by som si povedať, len keby som vedela, čo tým mysleli.

,,Nie, jej sa ani nedotknete. Rozumieš?" prehovoril výstražne a potom si bez problémov sadol ku ním a ja som nemohla robiť nič iné, než urobiť to isté.

,,Tvoja frajerka?" pokračoval a ostatní vybuchli do smiechu.

Dobre, títo ľudia sú fakt super divní.

Takých mám rada.

,,Chcem, aby sa ku nám pridala."

Všetci sa na seba zvláštne pozreli a asi sa niečoho obávali. Niečo tu bolo vážne divné, alebo to boli jednoducho len oni.

,,Nemieniš s tým začať znova, že nie?"

,,Nie." namietol a zapálil si cigaretu, ,,Nič také, len sme sa tuto s Naomi o niečo stavili. Čo tak začať s procesom?"

Čo to trepe?

,,Keď sa so mnou vyspí." pokračoval stále ten istý.

,,Hej, kámo. Nie som žiadna posratá štetka a keď mi tak ešte raz povieš, polejem ťa tekutinou, ktorá ti zdeformuje ten tvoj posratý ksicht."

Nadvihol obočie a ostatní sa na to začali smiať a prikyvovať. Asi to malo niečo spoločné s tým procesom, o ktorom som nemala ani páru.

,,Pekne si ho odpálkovala. Urobila si na nich dojem." zašepkal mi do ucha Thomas a fúkol mi do tváre cigaretový dym.

,,Dobre, ešte som vás nezoznámil. Toto je Naomi. Naomi, ten, ktorému si teraz zranila ego, je Fridrich. Ďalej Walter, Bue, Adrien a Carl." So všetkými sme si vzájomne pokývali hlavami - aj s Fridrichom - a všetci na mňa žmurkli.

,,Vy máte teda super divné mená." 

,,Museli sme sa s tým naučiť žiť." zasmial sa Bue.

,,Nekecajte už toľko. Chcem už začať. Táto kočka sa mi páči." zahlásil Adrien a ešte raz na mňa žmurkol, z čoho som usúdila, že so mnou dobré úmysly veľmi nemá.

,,Ako som vravel." trochu hlasnejšie povedal Thomas a hneď sa na mňa všetci prestali pozerať, akoby sa ho báli. Nemohla som to vydržať a zasmiala som sa. 

,,Môžeme hneď teraz."