,,Ahoj." ozvala sa jedna z mojich spolužiačok, s ktorou som sa ešte ani nerozprávala, čo je dosť zvláštne.

Ale vlastne ani nie, keďže som sa celý čas zaoberala len Thomasom, nie?

,,Ahoj." odzdravila som a vyložila si nohy na lavicu.

,,Si cool."

,,Som?" Nechápala som.

,,Vieš, zajtra usporadúvame párty. Takú dievčenskú. Bude u Britney, takže som tu, aby som sa ťa spýtala, či prídeš."

Sladko sa usmiala, až mi bolo na grc.

Ale mne je stále.

,,Oh, vážne? Myslím, že sa ani nepoznáme a tak..."

,,Práve o to ide. Myslíme si, že si cool a bolo by super, keby sa ďalšia cool baba pridala do našej cool bandy."

Vážne?

Sme teraz v nejakom dieli nejakého posratého tínedžerského seriálu?

Lebo vážne mi to tak pripadá.

,,No dobre.. A kedy tam mám prísť?" opýtala som sa, aj keď neviem prečo som tam chcela ísť. Ale treba sa socializovať, nie?

,,V piatok. Ešte mi daj tvoje číslo a ja ti pošlem adresu."

,,Čiže zajtra." konštatovala som a podala jej do rúk môj rozbitý mobil.

Skoro som naňho zabudla.

,,Áno, zajtra." zasmiala sa, ,,Okej, tešíme sa na teba. A môžeš priniesť aj nejaké šampanské. Ahoj." rozlúčila sa a konečne odcupitala preč.

Áno, odcupitala.

Ako králik alebo..

,,Čo tu robíte? Už je po zvonení, nie?" napomenula ma cuchta a mňa to prinútilo sa postaviť.

,,Dovi." pozdravila som ako slušné dievča a aj ja som "odcupitala" preč.

Ale nie ako králik.

,,Tu si. Kde si bola?" Našiel ma Thomas a pritiahol si ma ku sebe. Nečakal na to, že odpoviem, ale hneď ma začal bozkávať, a ja som zistila, že som mu až veľmi chýbala.

Ale viete, že som sa nebránila.

,,Nejaké baby ma pozvali na "pyžamovú párty". No vážne." oznámila som mu a pritiahla si ho bližšie ešte na jeden francuzák.

,,Už som vás miliónkrát upozorňovala. Nabudúce už nebudem milá."

Jasné, že nás zase musela prerušiť. Stále si na to nájde nejaký dôvodu. Možno nás všade po kamerách stalkuje, len aby nám mohla niečo vytknúť.

,,Možno by ste si mohli nájsť muža a tak by ste nemusela terorizovať ostatných. Pán telocvikár sa na vás zvláštne pozerá možno by ste to mohli skúsiť. My už ideme." povedala som s nervami, ale nakoniec to dokončila s úsmevom.

Nič nám nepovedala naspäť a možno ani nestihla, lebo sa už ponáhľala za telocvikárom.

,,Tá ženská je fakt zúfalá. Asi potrebuje, aby ju niekto poriadne pretiahol." zhodnotila som, na čo sa len uchechtol ako to on vedel.

Vyšli sme von a rovno si to namierili ku jeho a mojej motorke, ktoré boli vedľa seba.

Možno preto to bola taká sranda. Že sme sa mohli na cestách predbehovať a spolu robiť problémy.

,,A ty?" opýtal sa s lišiackym úsmevom.

,,Áno, pretiahni ma ako králik, ty zviera!" dramaticky som sa rozkričala, ale on ma zastavil.

,,Králik? Vážne?"

Spolu sme sa začali smiať ako posratí.. No nič ma nenapadá.

,,A aké zviera sa hodí?"

,,Neviem, možno lev? Alebo tiger?" navrhol a sadol si na svoju motorku.

Ja som si zatiaľ zapínala prilbu a išla ku nemu.

,,Šelma. To sa mi páči. Pretiahni ma ako šelma." povedala som mu, aby to bral vážne. Lebo ja som to myslela vážne.

,,Hneď ako prídeme ku tebe, tak to urobím."

Chcela som ho pobozkať, ale naše prilby nám v tom zabránili a namiesto pusy sme sa dočkali buchnutia našich hláv.

,,Stále to musí byť trápne."

,,To prežijeme." uchechtla som sa a radšej si sadla na svoju motorku.

,,My všetko prežijeme."

Dal si dole helmu a urobil to len preto, aby si dal dole tričko. Pozrela som sa naňho ako blázon, ale nakoniec som tak urobila aj ja.

A dôvod?

Nemusel byť.

,,Tak poď mi ukázať, ako to vieš. Ty šelma." povedala som a naštartovala.

Tento večer tak rýchlo nekončí.
My sme mladí, noc je mladá.

To už je také otrepané, že už tá noc je stará.