Budúcu spolubývajúcu moja veta potešila a ani neváhala, hneď si zavolať niekomu, kto by jej pravdepodobne mal doniesť veci. Čo sa týka mňa, ja som bola rada, že tu nemusím tvrdnúť sama.

Hneď ako sa všetko vybavilo, neostávalo mi nič iné, než ísť von. A keď vravím von, myslím tým pouličné maľovanie.

Nikto by to na mňa nepovedal, však?

Milovala som umenie a hudbu, a najviac, keď sa to všetko spojilo dohromady. Vtedy som bola sama sebou. A čo je lepšie, než byť sama sebou?

Spreje som mala kúpené už do zásoby, takže toho som sa báť nemusela. Prezliekla som sa do čiernych vecí a vyrazila aj s malou taškou na chrbte.

Štýl musí byť.

Akonáhle som vstúpila do prázdnych tmavých ulíc, cítila som sa lepšie. Ihneď a celkom ľahko som našla opustené miesto, kde by sa perfektne mohlo maľovať.

Vždy som si vyberala opustené miesta, lebo som chcela svetu ukázať, že aj v tých najhnusnejších miestach sa dá nájsť niečo krásne.

Už vravím ako nejaká posratá umením posadnutá romantička.

A keď bolo moje malé dielo hotové, cítila som sa ešte lepšie. Ten pocit bol taký, ako keď nejaký posratý čarodejník príjme do seba mágiu. K tomu som to mohla perfektne prirovnať.

To bolo presne to, čo mi vedelo zlepšiť moju posratú náladu.

Z mojej náhlej eufórie ma vyrušil nejaký zvuk, z čoho mi došlo, že sa niekto blíži. Čo najrýchlejšie som odložila spreje a čakala, kto vyjde z tej tmy.

,,Kurva, kde máš prachy?? Nechci, aby som ťa odbachol! Toto bola už posledná šanca!" zakričal jeden muž na toho druhého, z čoho som usúdila, žeby bolo lepšie sa ukryť. Napchala som sa niekde za kontajner a snažila sa dýchať.

,,Ja mu ich prinesiem! Len.. Potrebujem viac času." bránil sa ten druhý.

,,Viac času? Zapamätaj si, chlapče, on nerád čaká. A už vôbec nie za nejakým skurveným sopliakom, ktorý nevie splatiť dlhy za svojho skurveného brata!"

Nechcela som sa tam ani pozrieť, aj keď som možno chcela, ale bála som sa, žeby ma mohli počuť.

,,Nebudeš o ňom takto vravieť!" osopil sa naňho ten chudák dlžník.

,,Sklapni! Ak neprinesieš tie prachy do zajtra, tak ťa sám zabijem, je ti to jasné?!"

A náhle ticho. Také ticho, že som sa začínala báť, že počujú môj posratý zrýchlený dych a preto zastali.

Ale potom som započula kroky, ktoré sa vzdiaľovali. Výdychla som si a konečne, aj keď trochu vystrašená, som mohla vyjsť z mojej skrýše.

Ale keď som zdvihla hlavu, predo mnou stál jeden z nich. Celý v čiernom ako ja a s kapucňou na hlave. Nestihol ani nič povedať, lebo nás vyrušil zvuk policajného auta.

,,Polícia! Ani sa nepohnite!"

Kurva.

Obaja, akoby sme da dohodli, sme naraz pohli našimi nohami, a keďže tu nebola iná cesta na útek, len ďalšia ulička za posratým plotom, obidvaja sme začali liezť. Neviem ani, kto doliezol prvý, ale v rovnakom čase sme začala utekať.

Náhly vánok adrenalínu ma úplne odrovnal. Bol to ešte lepší pocit, ako s tým skurveným čarodejníkom.

Toto bolo niečo, čo som nutne potrebovala.

Bolo to až také silné, že som si nemohla pomôcť a začala sa smiať.

Úplne, bez výčitok a s adrenalínom v hlave. Ten chlap, na ktorého som už asi zabudla, sa na mňa pozrel a asi si myslel, že mi drbe. Ale aj tak mi nevidel do tváre tak ako ja jemu, lebo som mala kapucňu. Tak ako on.
Obaja sme behali a ani nerozmýšľali.

Tesne pri sebe, nevnímajúc identitu toho druhého. Podstatné bolo len jedno. A to, aby nás nechytili.

Dobehli sme až na kraj, a z toho sme zistili, že to bola slepá ulica. Museli sme sa buď vrátiť alebo vyliezť na strechu.

,,Skurvená riť!" zakričal chlap a zúfalo sa snažil nájsť cestu. Hluk sirény na nás doliehal z jednej strany a to práve z tej, kde bola naša nádej.

Na nič som nečakala, možno ani nemyslela, a vyliezla na kontajner, do ktorého som mohla hocikedy spadnúť.

A potom by som nielen vyzerala ako kus hnoja, ale aj smrdela.

Rukami som dotiahla na najbližšiu strechu nejakej starej budovy, a tak som musela použiť silu svojich nôh, aby som vyliezla hore. O pár sekúnd sa mi to podarilo a trochu nepatrne som tam naozaj vyliezla.

Chlap ani nečakal, neviem ani na čo by mal čakať, a vyliezol hneď za mnou. Obidvaja sme boli v bezpečí na nejakej posratej streche a ja som si to užívala, akoby som práve zažila orgazmus.

Ale veď toto aj bol.

Sakramentsky skurvená kurva! Wau!