Hore moja obľúbená pesnička..😅

Harry sa s Remusom premiestnili k špeciálnemu lietajúcemu vozíku. Poháňali ho zvláštny tvorovia, napoli lev, a napoli orol. Krídla mal však presné, ako hypogrif z tretieho ročníka.
Vozík, alebo skôr kočiar, mal zlatistú farbu, so španielskou vlajkou navrchu a znakom na dverách. Vyzeral byť malý a útulný, patril skôr medzi stredoveké kráľovské kočiare.  No keď Harry nastúpil, zistil, že ten kočiar, je vlastne oveľa priestranejší. Remus nastúpil hneď po ňom.

Keď sa zatvorili dvere, kočiar v okamihu vyštartoval. Ako sa kočiar pohyboval, mi sme sa ledva udržali na nohách.
Obaja sme sa teda posadili a Remus ma začal upozorňovať na rôzne nástrahy. Sám totiž nevedel, ako prefíkaný mohol súper byť.
,,Link Vás víta v tomto priestrannom kočiari. Link Vám prišiel ponúknuť občerstvenie. Link Vám ešte priniesol pravidlá hry, folmuláre a iné dokumenty pre Harryho Pottera. Je to od Albusa Dumbledora a ministra mágie."

Keď škriatok skončil, usmial som sa naň ho, vzal od neho papiere a vypýtal si teda ponúkané jedlo.
Keď aj tácky s jedlom položil na zem, poďakovali sme mu a škriatok sa vyparil.
Remus po papieroch hneď schmatol a začal ich pozorne čítať. „Čo je to?” Opýtal som sa po nejakej dobe, keď si ich Remus stále prezeral. „Pozri si tieto pravidlá hry.” Vysvetlil mi, ignoroval moju otázku a podával mi kus papiera. Ja som si ho prevzal, urazeným pohľadom som zazrel na Remusa, ktorý tiež skúmal papier a očami som začal prechádzať po čiernych písmenkách na papieri...

Keď dorazili na dané miesto, koč zastavil a ich pri tom hodilo do zadu. Dvere sa otvorili a tam na nich udivene civeli kráľovský služobníci s prútikmi v rukách a rytiermi. Samozrejme tam nechýbal ani Severus Snape so svojou kamennou maskou. Harry si odfrkol. 'Ak budeme ubytovaní pri sebe, budem mŕtvi oveľa skôr, akoby to stihol Krum.' Uškrnul sa nakoniec, 'to by bol skvelý paradox.' Pokrútil nad tým hlavou. Ani si neuvedomil že všetci odchádzajú a Remus mu podáva ruku aby vstal-doteraz sedel na zemi opretý o sedačku-ktorú prijal, pozbieral papiere a vystúpil z koča, aby dobehli ostatných.

Chodby boli obrovské. Steny krémovej farby, so zlatým lemovaním. Harry sledoval úplne každý detail výzdoby. Nejaká výzdoba patrila Rokfortu, ďalšia zasa Durmstrangu. Vedúci-jeden zo služobníkov-ukazoval všade vôkol seba a ukazoval im aj iné zátišia hradu. Bolo to kráľovstvo ako sa patrí, o tom nebolo pochýb.

„Prosím, tu sú Vaše komnaty. Keď niečo, opýtajte sa domácich škriatkov, behajú tu všade, alebo rovno rytiera či sluhu. Ale hlavne sa nepýtajte v kuchyni, tie dámy nie sú moc príjemné.” Dohovoril a už ho nebolo. Harry tam stál ako obarený. Obaja muži šli do otvorených komnát. Čiernovlasý ich po chvíli následoval. Komnata bola veľká..obrovská. Zbadal tam tri postele. Naozaj super. Izba so Snapeom. Mal pravdu. Bude mŕtvi oveľa skôr, keď niečo vyvedie a nebude si dávať pozor na jazyk. Najhoršie bolo, že sa mu to stáva dosť často a tento pobyt nebude výjimkou. Kufre teda "odvláčil" dnu, k tmavej a asi najtajnejšej posteli v rohu.
Dúfal, že ho bude profesor Snape ignorovať-aj cez jeho "úžasné" sny, a hlavne naozaj veľa nadávok na jeho osobu.

***

To želanie sa mu na druhý deň splnilo. No čoho prekvapilo ešte viac, a z čoho takmer vykríkol, bolo sivé stvorenie týčiace sa nad ním s obrovskými kuladlami a pergamenom v rukách. „Dobrý deň Harry, Dobby Vás nechcel vystrašiť, Dobby chcel Vám iba priniesť list z Rokfortu od pani Grangerovej a pána Weasleyho.” Chlapec s námahou prikývol, a ako si od Dobbyho prevzal list, škriatok sa opäť bez stopy vyparil.
Na nič už nečakal, vyhrabal sa z postele, a pustil sa do čítania.

Sorko že tak krátka kapitola, len nemám nápad čo tam dopísať. Ďalšia kapitola bude dlhšia.

-Lilyy ❤