Po chodbách hradu kráčal vysoký muz s orlím nosom a ónyxovými očami. Smeroval k riaditeľni.
Keď zastal, povedal heslo a vstúpil na otáčavé schody, ktoré ho doviedli dnu, kde sedel starší muž s polmesiačikovými okuliarmi a milým úsmevom privítal mladšieho muža.
,,Vítam ťa chlapče, asi sa pýtaš prečo si vlastne tu?.." odmlčal sa starší a pokynul mužovi naproti aby si sadol.
,,Albus, tak hovor, nemám moc času."
Oslovený prikývol a začal. ,,Tak Severus, potrebujem od teba jednu vec.
Počul som, že má príjsť pár študentov, hlavbe do tvojej fakulty. Tý ostatný sú zaradený už u Minervi. Potrebujem, aby sa spriatelili so zlatou trojicou. Ako inak chceme zariadiť, aby chrabromil a slizolin spolu vychádzali?" Vysvetlil riaditeľ plný očakávania Snapeovej reakcie. Tá však neprichádzala. ,,Stále nerozumiem Albus, čo s tým mám ja." Jeho obočie vystrelilo na hor. ,,Uvidíš chlapče, uvidíš. Už môžeš ísť." Pokynul Albus Dumbledore s veľkým úsmevom ako predtým.
Druhý muž sa postavil, otočil sa na päte a odišiel. Po ceste do sklepenia si stále mrmlal zasa Potter a tí jeho idioti.

***

Stáli pred Grimmaulfovom námestí 12.
Harrymu sa zovrel žaludok, pri pohľadu na schátralú budovu, kde žil jeho krstný otec.
Ešte si spomínal na pár riadkov z toho listu čo mu pred smrťou napísal.
Ten dom, je teraz jeho. Pomôcť Remusovi.
Remus na neho povzbudivo pozrel a sám sa vidal vpred k starším dverám.
Zvŕzgotom sa otvorili.
Harry dobehol Remusa až sa zapotácal na drevennej podlahe keď vošiel dnu.
,,Choď sa ubytovať Harry, ja ešte niečo vybavím." Usmial sa ne neho Remus a chlapec len prikývol. Utekal na poschodie kde našiel dvere do Siriusovej starej izby. Otvoril ich. Izba bola..pomerne dosť veľká. Obrovská manželská posteľ, so bordovaným vzorcami posytím baldachýnom, úzka drevenná skriňa plná prachu a pavučín. Vedľa skrine a oproti posteli stál z bledšieho dreva vyrobený písací stôl. Mal na sebe kvapky bordovej už aj hnedej tekutiny. Na ňom bola položená stará ucebnica OPČM z roku 1356 a kalendár z minulého roku.
V šuflíkochboli nejaké žlté pergameny a brká s atramentom.
Hneď nad tým bola polica s pár knihami. Vyzerali dosť podobne.

Harry teda vybral z vačku na nahoviciach svoju batožinu, ktorú následne zväčšil, položil na posteľ a začal vybaľovať.

Z dola boli počuť nejaké hlasy, preto sa chlapec rozhodol zísť dole a zistiť kto tu ešte je. Samozrejme okrem domácich škriatkov ako napríklad Kreachera.
V polovici schodiska sa zarazil keď uvidel s kým sa Remus rozpráva.
Bol to Albus Dumbledore a ešte niekto koho nepoznal. Nevšímali si ho, preto po špickách išiel bližšie. Započul sa do rozhovoru a zistil, že ten neznámy muž je riaditeľ Durmstrangu - Karkarov, ktorého Harry videl vo štvrtom ročníku, keď sa nechtiac dostal do trojčarodejníckeho turnaja.
Nechápal čo tu chceli.

,,Harry?.." Ozval sa za ním chlapčenský hlas. Ron. Čiernovlasý sa mykol a otočil smerom k druhému chlapcovi.
,,Ako si sa sem dostal?" Dostal zo seba otázku, ktorá mu najviac vrtala v hlave. ,Eh.." Druhý len vystrelil obočie do hora, ,,Autom." Dostal zo seba nakoniec. Druhý len prikývol na súhlas že rozumie a otočil sa späť, aby pozoroval Remusa, Dumbledora a ostatných.

Keď sa rozhovor skončil, čiernovlasý sa chcel otočiť späť na svojho priateľa, ale..ten tam nebol. Ani stopa po červenovláskovi.
,,Harry, poď sem!" Zvolal z dola Remus na čiernovlasého. Ten sa zľaknutím postavil na nohy a kráčal dole schodiskom.
,,Nevidel si Rona?" Opýtal sa zmätene chlapec. ,,Nie, veď tu ani nebol." Nechápal starší muž, prečo sa chlapec pýta na takéto nezmysli. ,,Prečo?"
,,To je jedno..asi sa mi to len zdalo." Povzdychol si chlapec a nechal sa Remusom viezť až do jedálne za ostatnými.

**

,,Ahoj Harry, posaď sa prosím." Povedal s úsmevom starý muž a ponúkol chlapcovi voľnú stoličku. Chlapec sa posadil a upieral pohľad na riaditeľa školy, ktorý sa na neho usmieval spoza polmesiačikových okuliarov. ,,Určite sa pýtaš, čo sa deje." Chlapec so smaragdami prikývol, a tak teda muž pokračoval. ,,Určite vieš, že sa trojčarodejnícky turnaj koná raz za sedemsto rokov." Odmlčal sa znova riaditeľ a chlapec len prikývol. ,,Na Rokforte sa totiž bude konať trojčarodejnícky duel, medzi našimi študentmi a študentmi Durmstrangu.
Ale keďže naposledy Voldemort, zabil chudáka Cedrica Diggoriho, budeš nás v tomto dueli zastupovať ty, Harry." Vychrlil Dumbledore ale už so smutným úsmevom. Čiernovlasý len sťažka pozrel na Remusa, ktorý podľa všetkého o všetkom vedel, a zistil, že ani on, nie je z toho nijako extra nadšený.
Harry znova uprel svoj pohľad na Dumbledora. ,,Súhlasíš Harry?" Opýtal sa ho znova muž, keď videl ako sa na neho chlapec bezmyšlienkovito pozerá.
,,Áno." Súhlasil nakoniec.