O týždeň neskôr.
Z pohľadu Harryho.

Prešiel už týždeň a ja som ju stále nenašiel. Prešli sme s Niallom takmer všetko. Všetky nemocnice,boli sme v jej škole a pýtali sme sa hádam všetkých jej kamarátov. No dohodli sme sa s Niallom,že dnes pôjdeme ešte raz do jej školy a opýtame sa na ňu. Musí sa predsa niekde raz ukázať.
Hneď ako hodiny odbili dve som si obliekol sako,vzal papiere a namieril si to von.

,,Ahoj Harry."ozvalo sa za mojim chrbtom a ja som nemal najmenšiu chuť sa s nikým rozprávať.

,,Matthew."vyhlásil som a otočil som sa. Bol to milý chlap,nechcel som ho odbiť. Aj keď sa mi nechcelo s nikým rozprávať.

,,Nešiel by si dnes na pivo ?"opýtal sa zdvorilo a ja som sa porozhliadol okolo.

,,Rád by som,ale dohodol som si už niečo. Možno nabudúce,ale ďakujem za pozvanie."povedal som slušne a otočil sa na odchod.

,,Tak fajn. Maj sa."povedal,no to som už vychádzal z dverí a moje nohy ma tiahli k môjmu autu. Hodil som papiere do priehradky,čím zasypali moju fotku s Abby,ktorá mi dávala každý deň nádej. Naštartoval som auto a vyrazil som k Niallovej škole. Zastavil som na parkovisku a sledoval som,ako študenti prechádzajú okolo v skupinách,smejú sa. Chýba mi škola, no Abby a moje dieťa sú mi prvoradé. Školu si dokončím kedykoľvek,no šancu na pekný život s perfektným dievčaťom dostane človek len raz. Zrazu sa pri mojom aute zjavila blonďavá hlava.

,,Čau."povedal jednoducho Niall a nasadol.

,,Čau. Ako bolo v škole ?"opýtal som sa a naštartoval som.

,,Neviem,načo sa pýtaš,keď ťa to aj tak nezaujíma. A neber si to osobne. Chápem to."vysvetlil a ja som sa zasmial.

,,Možno máš pravdu,ale zaujíma ma, ako ti je. Si jediný človek,ktorý mi ešte ostal."povedal som pravdivo a on na mňa zmätene pozrel.

,,Je mi fajn. Len chcem,aby sa konečne Abby našla a bolo všetko opäť v poriadku."povedal a ja som chápavo prikývol.

,,Aj ja to chcem. Veľmi."povedal som pravdivo a zastavil som pri Abbinej škole.

,,Pozri,tam sú Lauren a Sophia." poznamenal a prstom ukázal na miesto,kde stáli.

,,Fajn. Idem sa ich opýtať."povedal som a on ma hneď zastavil.

,,Pôjdem ja."povedal a ja som pokrútil hlavou.

,,Prečo nie ja ?"opýtal som sa a on nahodil divnú grimasu.

,,Nechcem ťa uraziť,ale mňa tu už celkom poznajú a som tu obľúbený. Nehnevaj sa kamarát,ale som rozkošný a baby ma majú radi. Nie na každého pôsobí tvoj badboy štýl" povedal a ja som ho drgol do ramena.

,,Heeej...to bolo od teba hnusné. Náhodou sa dievčatám páčim. Skôr nechceš,aby ma zranilo,ak opäť nič nezistíme."povedal som a čakal som na jeho reakciu.

,,Možno. Ale aj tá prvá vec platila tak na štyridsať percent."povedal a obaja sme sa zasmiali.

,,Tak bež,kým nám neutečú."povedal som a on vystúpil. Sledoval som cez okno,ako ide k ním s tým svojím úsmevom. Chvíľku sa tam rozprávali a ja som dúfal,že ju aspoň kdesi videli. Chytil som do ruky mobil a pokúsil som sa zavolať na Abbyne číslo. Ako vždy,vypnuté. Sledoval som Nialla,ako sa s nimi lúči a odchádza.

,,Zase nič,čo ?"povedal som bez duše a on si ťažko povzdychol.

,,Nikto ju nevidel,no učitelia sa začínajú pýtať a hrozí,že zavolajú Abbynej mame. Skúsili sme všetko Harry a mali by sme sa posunúť. Mali by si to Juli povedať a mali by sme ísť na políciu."povedal a ja som vedel,že má pravdu.

,,Fajn,ale až zajtra."povedal som a zaviezol som nás domov. Cez víkend sa presťahujem do bytu,no teraz bolo pre mňa najdôležitejšie nájsť ju. Dúfal som,že ju nájdem a budeme sa tešiť,že to najhoršie je za nami. Ľahol som si do postele a vytočil opäť Abbyne číslo. Na moje prekvapenie,zvonilo to. Nachvíľu sa mi zastavil dych a ja som dúfal,že to dvihne.

,,Ahoj,tu Abby. Nechajte mi odkaz." ozvalo sa a ja som sa celý roztriasol. Nevedel som popísať,čo sa so mnou deje. Bol som tak rád,že môžem počuť jej tenký hlas,aj keď iba z toho blbého odkazovača.

,,Ahoj. Dúfam,že si to vypočuješ. Prosím,príď k Niallovi. Všetko zlé je preč,nemusíš sa báť,nikto ti už nikoho nevezme. Všetko som vyriešil a Niall mi pomohol. Bojím sa o teba a veľmi mi chýbate. Ľúbim Ťa Abby."posledné slová som takmer zašeptal a po tvári sa mi spustili slzy. Dúfam,že sa vráti.

******

,,Takže,ty si jej nechal odkaz ?"opýtal sa Niall a divne na mňa hľadel.

,,Ja viem Niall,že to nie je nič,ale dalo mi and to akúsi nádej."vysvetlil som a odkusol som si zo sendviča.

,,Aj tak by si mal..."

,,Áno Niall. Ísť za Juli. A pôjdem,hneď ako sa najem. Viem,že to musíme začať riešiť inak."povedal som a on prikývol.

,,Bojíš sa ?"opýtal sa a ja som si prešiel rukou cez vlasy.

,,Áno. Abby je jediné,čo Juli ostalo. Ako je to jediné,čo som mal ja. Určite to nevezme dobre a bude plakať a báť sa a najhoršie je,že opäť musím byť ja ten silný,ktorý ju podrží."povedal som pravdivo a dojedol som.

,,Nezabudni,robíš to pre Abby. A ak chceš,pôjdem s tebou."povedal a ja som záporne pokrútil hlavou.

,,Ďakujem Niall,ale toto zvládnem." povedal som a odišiel som do svojej izby,kde som sa obliekol a vzal som si potrebné doklady. Vedel som presne, aké to je,keď sa bojíte o vlastné dieťa. A nepochyboval som,že Juli bude vystrašená,keď jej to poviem.

*****

Dorazil som k ich bytovke a obzrel som sa okolo. Ťažko som si vydýchol a vošiel som dnu. Po chvíli som stál pred dverami ich bytu a mohol som cítiť,že moje dlane sú celé premočené a moje telo sa trasie. Moja ruka vyletela ku zvončeku a čakal som. Snažil som sa pousmiať,no určite to vyzeralo mizerne. Zrazu sa otvorili dvere a v nich sa objavila žena,ktorej som sa bál povedať pravdu.

,,Ahoj Harry. Stalo sa niečo ? Je Abby v poriadku ?"opýtala sa Juli a nedočkavo hľadela na mňa.

,,Potreboval by som sa s Vami porozprávať."povedal som a ona chápavo prikývla. Pootvorila dvere viac a ja som vošiel dnu.

,,Dáš si kávu ?"opýtala sa ma milo.

,,Rád,ďakujem."povedal som a nasledoval som ju do kuchyne.

,,Tak,čo sa stalo ?"spýtala sa a ja som sa z hlboka nadýchol.

,,Minulý týždeň nás Mark vyhodil z bytu."začal som.

,,To je strašné. A kde ste teraz ?" opýtala sa starostlivo a priniesla mi šálku.

,,Jeden môj kamarát nám požičal byt, no problém je Abby. Vtedy,keď sa to, tak si vzala veci a niekam odišla," povedal som a ona si sadla oproti,,, verte mi,snažil som sa sju nájsť. Hľadali sme u jej kamarátov,v škole a išli sme aj do kaviarne,kde pracovala. Boli sme aj v nemocniciach,no nikde sa neobjavila. Dúfal som,že ju nájdeme,no asi to nebude ľahké."

,,Prečo si mi to nepovedal skôr ?" opýtala sa s výčitkou.

,,Myslel som,že ju nájdem sám. Nechcel som,aby ste boli vystrašená. No musíme sa pohnúť ďalej."vysvetlil som a ona len pozorne počúvala.

,,Nechcel si,aby som bola vystrašená ? Ja som. A som naštvaná. Nie na ňu,ale na Marka. Je to jeho dcéra,ako to mohol spraviť ?"povedala zúfalo a stiekli jej slzy po líci.

,,Sama viete,že Markovi je to jedno. Nemá rád nikoho. Mali ste vidieť ten jeho škodoradostný úsmev. Potrebujem nájsť moju priateľku a moje dieťa."povedal som pravdivo.

,,Nejak to zvládneme."povedala povzbudivo a poutierala si slzy.

,,Samozrejme. Musíme ísť na políciu. A taktiež by ste mali Abby odhlásiť zo školy. Raz by to prišlo tak či tak a profesori sa začínajú vypytovať." vyhlásil som a ona prikývla.

,,My ju nájdeme."

~~~~~

Ahojte :)

Dnes som nejakým zázrakom dokončila túto časť :D. Naozaj nejak nestíham popri škole,ale snažím sa. Hádam som vám spravila radosť,aj keď to nie je práve najšťastnejšia časť príbehu. Ďakujem za všetky hlasy a komentáre na predchádzajúcich častiach. Veľmi si to cením. Hádam tu už vydržíte so mnou do konca :).

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤