Vkladám posledné veci do môjho kufra. Je to asi najhorší deň,ktorý som kedy zažila. Snažím sa nájsť niečo pozitívne. Opäť uvidím Lauren a Sophiu a Adama,môžem byť opäť s Niallom a vysvetliť mu všetko. Ten život,ktorý mi tak veľmi chýbal na začiatku by som vymenila za jediný týždeň tu. Zazipsovala som kufor,keď sa ozvalo klopanie.

,,Ďalej."pípla som a dnu vošla kučeravá hlava.

,,Ahoj."povedal chrapľavý hlas a pomaly kráčal ku mne.

,,Ahoj. Chcela som prísť za tebou." povedala som a sadla som si na posteľ. Harry si sadol ku mne a sledoval ma. Opatrne mi chytil jednu ruku a vložil mi do nej malú krabičku.

,,Čo je to ?"opýtala som sa a obzrela som si malú modrú krabičku.

,,Pozri sa dnu,"povedal a ja som ju otvorila, ,,Keď som mal pätnásť a mal som priateľku,tak mi stará mama dala ten prívesok zo slovami 'daj to niekomu,koho budeš milovať'. Chcem, aby si si ho nechala."

,,Ale to nemôžem Harry."povedala som,no on hneď namietal.

,,Chcem,aby si ho nosila. A aby si nezabudla na to,čo sme spolu zažili." povedal a vybral retiazku z krabičky. Jeho prsty odhrnuli pramene vlasov z môjho krku a zapol mi ju.

,,Ďakujem."pošepla som a prešla som prstami po prívesku v tvare srdca, zdobeným ornamentmy. Zopár sĺz sa skĺzlo po mojej tvári a jeho ramená ma hneď zovreli do objatia.

,,Pššt. Nechcem,aby si plakala. Ideš domov. Tam,kde si chcela ísť od začiatku. Za svojou rodinou a priateľmi,ktorým chýbaš. Chcem,aby si sa tešila zo života. Aby si chodila na oslavy,vyštudovala,našla si prácu, ktorá ťa bude baviť. Aby si si našla chlapca,ktorý ťa bude milovať a budeš mať rodinu a zostarnete spolu. A keď budeš sedieť na verande s čajom v ruke,tak ho chytíš za ruku a spomenieš si na moje slová a povieš si,život je krásny."povedal a ja som sa pousmiala.

,,Nie je tu šanca,aby sme ostali spolu ? Veď máš byt v Londýne a môžme sa vidieť,a byť spolu a...."povedala som, no prerušil ma.

,,A nikto to nemusí zistiť ? Aký to má zmysel Abbs ? Nikdy si ťa nebudem môcť vziať,mať s tebou rodinu. Možno to bude sebecké,no robím to preto, lebo ťa ľúbim. Teraz choď a už ťa nechcem nikdy v živote vidieť." povedal a mne sa zastavil dych. Tak veľmi to bolelo,no nedokázala som mu protirečiť. Mal pravdu. Podišla som k nemu a dala som mu pusu na líce.

,,Prajem ti šťastný život."povedala som a vyšla som z izby. Rýchlo som si poutierala slzy a zišla som dolu.

,,Ideme ?"spýtal sa otec a ja som prikývla. Chcela som byť čo najskôr doma.

Z pohľadu Harryho.

Ostal som stáť v jej izbe. Poobzeral som sa dookola,až som sa dostal k oknu. Vyšiel som cez neho von a sadol som si na strechu. Spomenul som si na náš prvý rozhovor a zasmial som sa nad tým. Bolo to zábavné. Už vtedy som vedel,že k nej niečo cítim. Sledoval som odchádzajúce auto,s ktorým odchádzal aj kúsok môjho srdca. Zopár sĺz padlo z mojích očí. Rýchlo som ich zotrel a vyšiel som z domu.

Chvíľu som rozmýšľal,kam sa vytratím. A je rozhodnuté. Idem do Londýna. Pôjdem do baru,možno tam stretnem nejakých kamošov,peknú babu a vrátim sa späť do života. Nemôžem sa trápiť,ako ani ona. Je koniec a je čas,aby som sa vrátil do života,kam patrím. Nasadol som do auta a vyrazil som.

Z pohľadu Abby.

Zastavili sme pred našou bytovkou. Konečne doma. Musím priznať,že sa aj celkom teším. Vystúpila som z auta, a hneď za mnou aj otec s Gabriel a Martym. Otec otvoril kufor auta a ja som si vybrala všetky veci.

,,Mám ti to pomôcť odniesť ?"opýtal sa a ja som záporne pokrútila hlavou.

,,Zvládnem to."povedala som a objala som ho. Jeho pery mi vtisli bozk na čelo.

,,Mám ťa rád. Budeš mi chýbať." povedal otec a pustil ma z jeho objatia.

,,Aj ja ťa mám rada oci."povedala som a otočila som sa ku Gabriel. Tiež som ju objala.

,,Ahoj moja."povedala a ja som sa v duchu potešila,že mám od nej pokoj.

,,Ahoj Marty."povedala som a podišla som k nemu.

,,Ja sa neobjímam."povedal a potriasol mi rukou. Čo to s ním sakra je.

,,V poriadku. Držte sa. Ahojte." povedala som a vletela som do bytovky. Na mojej tvári sa rozlial úsmev,keď som pred výťahom uvidela Adama.

,,Adam ?"pípla som a sledovala som vypracované telo otáčajúce sa ku mne. Jeho modré oči sa rozšírili,keď ma uvidel.

,,Abby !"zvolal a ja som sa rozbehla k nemu a objala som ho.

,,Bože,ako sa máš ?"spýtala som sa rozrušene,keď prišiel dolu výťah.

,,Fajn,ale chýbala si mi."povedal a ja som prikývla. Neviem,čo mám povedať. Za tie týždne s Harrym som na ňho nepomyslela ani raz.

,,Aj ty si mi chýbal."povedala som,no cítila som sa strašne. Vlastne som zrazu mala pocit,že ani nechcem ísť domov. Chcem utiecť niekam,kde budem sama. Kde sa budem môcť vyplakať. Nikomu nemôžem povedať pravdu. Nikomu sa nemôžem zdvôveriť s tým,ako sa cítim.

,,Abby ?"rozptýlil ma hrubý hlas a dlaň trasúca mnou.

,,Hmm ?"pípla som.

,,Pýtal som sa,či by si išla večer von ?" opýtal sa Adam a ja som sa pousmiala, aby som zakryla nepríjemnú situáciu.

,,Rada."povedala som a obaja sme vystúpili.

,,Je všetko v poriadku ?"spýtal sa ustarostne Adam.

,,Áno,len sa potrebujem vybaliť a dať si sprchu."povedala som a on chápavo prikývol.

,,Tak večer."povedal a ja som išla k našim dverám. Odomkla som ich a vošla som dnu. Vyzula som sa a prešla som sa po byte.

,,Mami ? Mami ?"neisto som zvolala. Keď sa nikto neozýval,tak som si odniesla veci do izby a vzala som do rúk telefón. Žeby zabudla na môj príchod ? Vošla som do kontaktov a vytočila som mamine číslo.

,,Ahoj mamka. Kde si ?"spýtala som sa hneď,ako to zodvihla.

,,Som v obchode. Zabudla som kúpiť niečo na obed. Hneď som doma. Zatiaľ sa môžeš vybaliť."povedala a ja som sa pousmiala.

,,Dobre. Ľúbim ťa."

,,Aj ja ťa ľúbim."povedala a ja som vypla hovor. Vzala som kufor do mojej izby a vyložila som z neho všetky veci. Keď som bola hotová,tak som prešla do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla a môj zrak sa zabodol do retiazky na mojom krku. Dala som si ju opatrne dolu a zovrela som ho v dlani. Pár sĺz stieklo po mojom líci,no po chvíli sa zmenili na vodopád. Len dnes sme sa rozlúčili,no už teraz mi strašne chýba.

Prešla som do sprchy a pustila som si príjemnú teplú vodu. Kvapky dopadajúce na moju pokožku ma upokojovali. Vzala som sprchovací gél do ruky a pár kvapiek som naniesla na hubku. Príjemná vôňa citrusov ovládla moje telo,čím som aspoň na chvíľku vypla moju myseľ. Keď som zo seba spláchla všetkú penu,tak som sa poutierala a začala sa obliekať. Práve som si pripínala retiazku,keď som počula buchot dverí. Zopla som si vlasy do copu a vyšla som von.

,,Ahoj mami."povedala som šťastne a usmiala som sa.

,,Ahoj. Pozri čo mám."povedala a zatriasla s fľašou vína v ruke.

,,Čo si to za matku ? Zhoríš v pekle." povedala som ironicky a obe sme sa zasmiali.

,,Len som chcela,aby sme mali pekný deň. Teším sa,že si doma."povedala s úsmevon a hľadela na mňa svojími prenikavo zelenými očami,ktoré mi pripomínali Harryho.

,,Aj ja sa teším. Chýbala si mi." povedala som a objala som ju. Bolo skvelé byť opäť doma.

~~~~~

Ahojte :)

Je tu nová časť. Čo si myslíte ? Zmieri sa Abby s tým,že Harry nie je v jej živote ? Stretnú sa Harry a Abby ešte?
Ďakujem krásne za všetky hlasy a komentáre na predchádzajúcich častiach ❤️

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤