Bolo mi 16, keď som raz odchádzala z Vianočnej párty domov...

,,Papaa, zajtra vám napíšem!" odišla som od kamarátov, a smerovala som domov. Celú dobu, som si myslela, že ma niekto prenasleduje, skúsila som sa otočiť, za mnou išla osoba, celá v čiernom. Bola som vystrašená, a tak som pridala. Osoba pridala tiež. Započula som výstrel a zvalila som sa na zem, ďalej som si iba pamätala, ako som sa zobudila v lacnej, motelovej izbe.

Chcela som sa posadiť, ale veľmi ma pálil bok. Ešte k tomu, bola som lanom pripútaná k posteli. Bola som slabá a nič som nedokázala urobiť, už len otvorenie očí bolelo. Otvorili sa dvere a dnu vošiel chlap. Stihla som postrehnúť, že som nebola v motely, ale v nejakom staršom dome.

,,Kto si?" opýtala som sa, i keď to nebolo, pre mňa, veľmi príjemné.

,,To sa neskôr dozvieš." vybral si zbraň z vrecka, prebil ju a dal ju tam späť.

,,Prečo ste ma uniesli a prečo ma tak, sakra, bolí bok?" odpoveď som ani nepočula, lebo som omdlela. Zobudila som sa, na chlad na boku. Niekto mi dezinfikoval ranu, ako som postrehla. Bola to žena. Mala tak okolo osemnástich rokov.

,,Z čoho mám tu ranu?"

,,Postrelil ťa, podľa mňa to nemal robiť, iba nejak uspať, no ale, muži."

,,A... Ako dlho tu som?"

,,Tak, tri dni?" Takže, kedže sa párty konala trinástého, lebo moji priatelia odchádzajú preč, takže dnes je šestnástého?

,,Ako sa voláš?"

,,Stephanie. A ty si Stacey, však?"

,,Áno, prečo ste ma uniesli?"

,,Vieš, potrebujeme peniaze. Takže, buď dostaneme výkupné, pol milióna eur, alebo ťa odvezieme do zahraničia a tam dostaneme za teba dobré peniaze." dočistila mi ranu, mierne som zasyčala. ,,Oddýchni si." vstala a išla k dverám.

,,Moja rodina a priatelia ma budú hľadať!"

,,To sa ešte uvidí." a tak odišla. Už som nebola taká slabá, a tak som sa skúsila vyslobodiť. Nedarilo sa mi. Keď som už zoslábla, prišiel ten chlap.

~~Noah~~

Ráno, po párty, mi zavolali Staceyni rodičia, že sa nevrátila domov, či nešla ku mne, alebo neostala cez noc u niekoho.

,,Madam Blueová, Stacey išla okolo jedenástej domov, už bola, vraj, unavená."

,,O môj bože, čo keď leží niekde, zranená a nemá si ako zavolať pomoc! Musím zavolať políciu, alebo zavolám jej a potom polícii, ak nebude zdvíhať."

,,Nebojte sa o ňu, madam Blueová, Stacey je silné dievča, ona sa o seba postará. Keby ju niekto uniesol, nechala by nám nejakú pomôcku."

,,Máš pravdu, Noah. A, keby si jej zavolal ty a ja zavolám na políciu?"

,,Áno, môžem. Dovidenia, napíšem vám, či som niečo zistil."

,,Dopočutia, Noah." madam zrušila, a ja som vytočil Staceyne číslo.

~~Stacey~~

Prišiel ku mne ten chlap.

,,Vieš, že je to márny pokus, však?"

,,Ty si ma sledoval?"

,,Trochu, prišiel som ti len povedať, že si môžeš niekomu zavolať, ale nesmieš povedať, kde si, len, že si v poriadku, no proste, všetko čo treba máš na tomto papieriku. Môžeš sa s nimi aj rovno rozlúčiť. Chápeš?" prikývla som, podal mi mobil a papier. Hneď mi napadla osoba, ktorej zavolám. Noah. Vytočila som jeho číslo, hneď dvihol.

,,Stacey. Stacey! Si v poriadku? Kde si?"

,,Noah," začala som slabo. ,,vieš, som v poriadku, prišiel za mnou jeden známy, či s ním nechcem ísť niekde."

,,A, prečo si nikomu nepovedala, že ideš niekde."

,,Hneď v aute som zaspala a zobudila sa až teraz."

,,Koľko má rokov, že ťa neuniesol?!"

,,Noah, už musím končiť, stretneme sa pri zvonkohrách."

,,A, prečo hovoríš takým tichým hlasom? Stalo sa ti niečo? Nemáme po teba prísť? Povieš mi aspoň kde si?"

,,Zbohom, Noah." povedala som smutne.

~~Noah~~

Z nášho rozhovoru som vyvodil, že určite to nebol nejaký známy, a určite nešli len niekde, podľa mňa ju uniesli. Vytočil som číslo jej matky.

,,Madam Blueová? Vašu dcéru, pravdepodobne, uniesli."

,,Čože?! Nie, ako si sa to dozvedel?"

,,Volal som s ňou, vraj sa včera stretla s jedným známym a ten jej navrhol, aby s ním niekde išla."

,,Oh, nie, musíme zavolať políciu!"

,,Áno, dovidenia."

,,Ahoj, Noah." začal som premýšľať, čo myslela tým zbohom. Že by umierala? To sa mi nedá veriť. Kedže som bol ponorený do mojich myšlienok, narazil som do jednej slečny, mohla mať tak osemnásť.

,,Ou, pardón, nedávala som pozor, veď vieš, myšlienky...... Ja som Stephanie."

,,Noah."

,,Nepoznáme sa? Pripadáš mi nejak... povedomý!"

,,Nie, asi si si ma pomýlila."

,,Zrejme, nezašiel by si si na kávu?"

,,Em, ja kávu nepijem."

,,Aha, tak si dáš čaj!" a tak som začal chodiť so Stephanie. Keď som bol s ňou, nemyslel som, čo je so Stacey.

~~Stacey~~

,,Prečo chcete tie peniaze od mojich rodičov?!"

,,Vieš, pamätáš sa, ako boli tvoji rodičia na súde? A ako vyhrali pol milióna eur?"

,,To ste bol vy, kto tam prehral, však? A tá Stephanie, je vaša dcéra."

,,Bystré dievča, takto, možno za teba na trhu dostaneme viac peňazí."

,,Pche. Ja niesom na predaj!"

,,Tu možno nie, ale, napríklad, v Turecku majú radi mladé dievčiny, ako si ty." zasmial sa a odišiel.

Asi sa tu zbláznim! Nemám sa tu ani s nikým rozprávať! Od telefonátu medzi mnou a Noahom prešli asi dva dni, ale ešte stále tu niesu. Bojím sa, že tu ostanem i na Vianoce.

Ale, kto sa nám tu začal rozprávať sám so sebou?

A čo iné mám robiť? Veď som celé dni pripútaná k posteli a nemôžem nič robiť.

No, ja ti nemôžem povedať, čo máš robiť, ale môžem sa s tebou rozprávať.

Ja som sa vážne zbláznila.

Skúsila som sa vyslobodiť. Skúšala som to každý deň. Márne, dnes sa mi to konečne podarilo. Otvorila som dvere, boli odomknuté, aký hlúpy, iba ak by chcel, aby som vyšla z izby. Obzerala som sa po chodbe, nikde nikoho. Potichu som išla po nej, až som sa dostala k, zrejme, východovým dverám. Otvorila som ich, keď som dostala paralýzu do celého tela. Mohla som si to myslieť. Po pár hodinách som sa prebudila a pri mne sedel ten chlap.

,,Nebolo by slušné, keby som aspoň vedela meno môjho väzniteľa?!"

,,Ross Hudson. Zvláštne, že nevieš moje meno, i keď ho tvoji rodičia doma, zrejme, často spomínali."

,,Mala som vtedy tak päť rokov."

,,Nechám ťa oddýchnuť, Stacey, a tentokrát, aj zamknem. Len aby si neutiekla."

,,Mám prosbu, nevolaj ma Stacey!" kopla som ho do brucha. Idiot ma zabudol priviazať. Vyšla som na chodbu, kde bolo otvorené okno. Vybehla som von. Prekvapilo ma, že som bola v meste. Bežala som k jednej tete, čo som videla pri ceste.

,,Madam, prosím, zavolajte políciu. Volám sa Stacey Blueová, uniesol ma Ross Hudson a uveznil ma v tamto dome, prosím, rýchlo!" po dopovedaní teta prikývla a ja som utiekla na dvor a čupla ai za krík robiac, že mi je zle.

,,Myslela si si, že mi utečieš?"

,,Nie, ale za pokus to stálo." odtiahol ma do vnútra a zavrel ma v tej otrasnej izbe. Dúfam, že teta odovzdá vzkaz polícii. A, áno, určite sa pýtate, prečo som Noahovi povedala o zvonkohrách. Indícia. Keď Ross vchádzal prvýkrát do mojej izby, začula som zvonkohry.

~~Noah~~

Bol som momentálne na rande, keď mi zavolala Staceyna mama.

,,Noah, príď na políciu, sám, ak si s niekým."

,,Áno, príd..." zrušila ma skôr, než som dopovedal. ,,Steph, musím ísť. Tu máš peniaze, zaplatíš, prosím?"

,,Jasné, bež." a tak som si iba obliekol kabát, zavolal si taxi a išiel som na políciu. Keď som tam došiel, Madam Blueová tam už bola.

,,Čo sa deje?"

,,Vieme kto uniesol Stacey a aj kde ju väzní."

,,Ako?"

,,Na políciu, niekde pri hraniciach s Poľskom, zavolala staršia pani, že za ňou prišlo dievča, celé bledé, iba v modrom plášti, držalo sa za bok a povedala jej, že je Stacey Blueová, uniesol ju Ross Hudson, a že ju väzní v dome v tej dedinke." povedal jeden policajt.

,,Tak, na čo čakáme?! Veď ju väzní!"

,,Áno, už pripravujeme policajtov, len chceme vedieť, či poznáte Rossa Hudsona."

,,Á-áno, pred nejakými jedenástimi rokmi, sme ja a môj manžel boli pri súde, proti nám išiel Ross Hudson, prehral pol miliona. Už chápem tie SMS-ky."

,,Aké SMS-ky?"

,,Každý deň od únosu Stacey, mi chodili SMS-ky, pol milióna, alebo život. Nebrala som si to nejak, neviem prečo."

,,To je teraz nepodstatné. Už sú pripravení? Tak poďme. Noah a Madam Blueová, pôjdete so mnou." vyšli sme z budovy a nastúpili do auta. Išli sme ako najrýchlejšie sme mohli. Vošli sme do dedinky, ktorá nebola veľmi malá.

,,Noah, ty si s ňou volal, nedala ti nejakú nápovedu?" začal som premýšľať.

,,No, hovorila niečo o zvonkohrách."

,,Zvonkohry? Tak to bude na okraji mesta, je tam malý obchod so zvonkohrami a vedľa je starý dom." dal rozkaz ostaným policajtom a išli sme smerom na druhý koniec mesta. Išli sme, keď mi zavolala Steph.

,,No?"

,,Ahoj, kde si?"

,,Zachraňujeme moju kamarátku Stacey, potom ti zavolám."

,,Dobre, ahoj!" zrušila.

~~Stacey~~

Stále som bola v izbe, ale teraz celé dni pri mne sedel, keď mu zavonil mobil.

,,Áno?"

,,Idú ju zachrániť."

,,Dobre, ďakujem." zložil, zdvihol ma z postele a odviedol ma do jednej izby na poschodí. Posadil ma do kresla a začal:

,,Ty tu ostaneš, ani sa nepohneš, ináč ťa zabijem, dohodnuté?"

,,Mhm."

,,Odpovedaj celou vetou!" vrazil mi až tak, že budem mať modrinu. ,,Pýtam sa ešte raz. Dohodnuté?!"

,,Áno, dohodnuté." a odišiel do dverí napravo. Začala som skúmať izbu, naľavo boli ďalšie dvere, asi do nejakej izby. Zo zdola som za počula 'Polícia!' a vykopnutie dverí. Prehľadali spodné poschodie a potom vyšli hore. Dvere od izby, kde som bola ja, sa otvorili, bola tam moja mama a policajti. Noaha som tam nevidela. Bola som trochu sklamaná. Myslela som si, že ma príde zachrániť. By bola pekná chvíľa, aby som mu povedala, že ho milujem. Policajti už chceli ísť ku mne, keď som ich zastavila.

,,Nie! Je to pasca. Je tu." a ako na zavolanie sa otvorili pravé dvere a vošiel dnu. Prišiel ku mne, zdvihol ma, chytil okolo krku a dal mi studenú pištoľ ku hlave. Začali mi tiecť slzy.

,,Všetky zbrane odložiť, a nech ich vidím!" a tak všetky ich zbrane popadali na zem. ,,Tak aa mi to pá..." už som necítila nátlak na krku, alebo na hlave. Pozrela som sa na zem a tam Ross ležal na zemi. Za mnou stál Noah s hasákom v rukách, ktorý momentálne odhadzoval. Hneď som sa na neho hodila, hlavne preto, lebo som už nezvládala stáť. Ešte stále som plakala.

,,Šššš. Kľúd, už sme tu, je po všetkom." vedela som, že ho už môžem pustiť, ale ja nechcela. Zobral ma dole pred dom, kde už bola sanitka. Ošetrili mi ranu a modrinu. Videla som, ako viedli Rossa, keď na mňa zakričal.

,,My sme ešte neskončili! Oni tu pre teba nebudú navždy!!" a tak ho dali do auta a odviezli. Keď mi ošetrili ranu, tak som si sadla do auta a odviezli ma domov. Po ceste som ležala vzadu a hlavu som mala na Noahovom kolene, hladkal mi vlasy, aby ma ukľudnil. Odviezli nás domov, kde som si ľahla do postele a zase zaspala. Spala som tak dva dni v kuse, takže o chvíľu už sú Vianoce. Na ďalší som vyšla z postele, obliekla si nejaké tepláky, hrubú mikinu a zišla som po schodoch priamo do obývačky.

,,Ahoj, idem sa trochu prejsť."

,,Dobre, a aby si sa nehnevala, tak som ti počas toho, ako si spala, nainštalovala tú sledovaciu aplikáciu. Dúfam, že chápeš, prečo?"

,,Áno, chápem, keby ma zase uniesli. Ja aj tak idem iba naproti. Za Noahom." prešla som pred dvere, obula si čižmy a išla naproti. Sedelpred ich domom na lavičke, ako keby na mňa čakal.

,,Ahoj." sadla som si k nemu.

,,Ahoj, no čo, ako bok?"

,,Už tak nebolí. Vieš, chcela som ti niečo povedať."

,,Áno? Mohlo by to chvíľu počkať? Prichádza moja priateľka."

,,T-ty si si našiel priateľku?" povedala som mierne smutne.

,,Áno, už je tu. Ahoj!"

,,Ahoj. Kto to je?" opýtalo sa vysoké, čiernovlasé dievča. Zdalo sa mi povedomé.

,,Noah, odstúp od nej. Hneď!" chytila som ho za ruku a pritiahla ho k sebe.

,,Čo? Prečo? Ty ju poznáš?"

,,Áno, je Hudsonova dcéra! Ona ma tiež väznila, i keď som ju videla iba raz."

,,Je to pravda, Steph?"

,,Áno, ale dúfala som, že na to môžeme zabudnúť a byť kamarátky."

,,S tebou? Nikdy! Noah, volaj políciu." vytočil číslo a za chvíľu tam boli. ,,Dobrý deň, toto je ona."

,,Rossova dcéra?"

,,Áno."

,,Ďakujeme, dúfam, že už nemal komplicov?"

,,To už neviem, ale aj ja dúfam. Dovidenia." nastúpili a odišli.

,,Takže, čo si mi chcela povedať?"

,,Vieš, chcela som ti to povedať už na párty, potom ako ste ma zachránili, neskôr, keď som sedela v sanitke, ale žiadne z toho sa mi nezdalo dosť pekné, vieš, ja ťa milujem. Už od štrnástich. Strašne sa ma dotklo, keď si mi povedal, že máš priateľku. Viem, že ty to tak necítiš, ale chcela som, aby si to vedel. Tak ja už pôjdem." otočila som sa, keď som zacítila, že ma drží za zápästie.

,,Ale ja som nepovedal, že to tak necítim." pritiahol ma ku sebe a pobozkal. Bozk som mu opätovala, a keď sme prestali, tak som ostala v rozpakoch. Ukázala som z miesta, kde sme stáli na môj dom a späť. Nakoniec som sa mu vrhla okolo krku a zase ho pobozkala. On bozk opätoval, ako ja pred chvíľou.

,,Aj ja teba milujem, tiež som ti to chcel už skôr povedať, ale bál som sa, že ty to tak necítiš."

,,Aw, vieš, ja som sa ti to rozhodla povedať čo najskôr, keby ma zase uniesli." zasmiali sme sa. ,,Nepôjdeš ku nám? Chcem mojim rodičom predstaviť môjho priateľa." usmiala som sa.

,,Budem iba rád." chytil ma za ruku a odišli sme do domu.

,,Mami, som tu!" vošli sme do obývačky, a mama si hneď všimla naše ruky.

,,V-vy spolu chodíte?"

,,Áno."

,,To je úžasné. Ja som si vždy myslela, že spolu začnete chodiť."

,,My asi pôjdeme hore. Chcem si ešte pospať." odišli sme hore, ľahli si na posteľ a zaspali sme.

••••••••••••••••

Boli Vianoce, o dve hodiny Vianočná večera. Rodičia sa dohodli, že k nám príde Noah, s rodičmi a jeho malou sestrou. Pomáhala som mame, aj keď chcela, aby som oddychovala.

,,Mami! Oddychovala som tak dva týždne, mám energie na tri roky!" zasmiala sa.

,,No dobre, ale rýchlo, o hodinu a pol už prídu!"

,,O hodinu, dohodla som sa, že Noah a jeho otec prídu už o piatej, aby dali do vašej spálne darčeky, a potom pred večerou ich dajú pod stromček."

,,Ahá, že preto, aby si ho videla?"

,,NiIeEe!" povedala som, aj keď som to nemyslela vážne. O hodinu už Noah prinášal darčeky aj s jeho otcom.

,,Ahoj!" objala som ho, keď doodnášal darčeky.

,,Ahoj, už si v poriadku."

,,Joj, to že ma pred nejakými dvoma týždňami postrelili neznamená, že nemôžem byť v poriadku. Som úplne v poriadku, a už to, prosím, nespomínajte. Ďakujem." objala som ho, pobozkala a poslala nech už ide sa domov pripraviť. I ja som už išla. V izbe som na posteli mala pripravené šaty. Boli červené, na vrchu obtiehnuté a sukňa bola A-čkovitá. Ramienka boli iba také, ako na krátkom tričku, ale boli biele s červenými fliačkami. Topánky boli iba červené. Sadla som si za stolík a začala si dávať ľahkú vrstvu make-upu. Potom som si urobila drdol, zapla náhrdelník, obliekla šaty a nakoniec, obula topánky. Sadla som si ku oknu a čakala kým príjdu. Sedela som tak pol hodiny, keď už prišli. Započula som hlas mojej mami.

,,Stacey! Poď dole, už sú tu!" vyšla som z izby, zošla po schodoch a postavila sa pred hostí. Hneď som išla k Noahovi a dala mu pusu.

,,Si nádherná." zašepkal mi.

,,Ďakujem." odšepkala som. Po večeri sme sk rozbalili darčeky, ale najviac ma prekvapil darček od Noaha. Diamantový náramok. Je mi blbé, že som mu nekúpila nič take poriadné, ale, vraj, pre neho bol ten najkrajší darček, že ma videl.

,,On... Musel stáť veľa, kde si vzal tie peniaze na neho?"

,,Vieš, dala mi ho stará mama, než zomrela. Mám ti ho dať, a bolo jej jedno, či by sme začali spolu chodiť, alebo nie. Tak, prišla mi vhodná chvíľa."

,,Ďakujem." dala som mu pusu. Musím prehlásiť, že tieto Vianoce boli najkrajšie, aké som kedy zažila, aj keď som cítila, že s Rossom Hudsonom ešte nieje koniec, teraz som to neriešila. Bola som s niekým, koho som milovala. To mi stačilo...

••••••••••••

Bolo už po Vianociach, vrátili sme sa do školy, teda, teraz som sa pripravovala do školy. Obliekla som si bielu košeľu s bielymi pásikmi. Sukňu som si dala po kolená, čiernu s hnedým opaskom. Vlasy som si dala do kvetového drdolu (p.a.: kvetový drdol je ten s takými lupienkami, len neviem ako sa volá 😂) a dala som si na ruku diamantový náramok od Noaha. Obula som si čierne čižmy, dala kabát, vzala tašku a išla dole.

,,Ahoj, Noah. Môžme?"

,,Ahoj, môžme. Dovidenia, pani Blueovci."

,,Ahoj mami a tati!"

,,Majte sa, deti!" vyšli sme von a sadli do jeho auta. Nedávno mal narodeniny, dostal auto a urobil si vodičský preukaz. Chytil ma za ruku a stisol mi ju.

,,Nervózna?"

,,Trochu, vynechala som tam pár dní. Čo si im povedal, že sa so mnou stalo?"

,,No, povedali sme pravdu. Predsa len, dozvedeli by sa to z telky."

,,Pravda." naštartoval auto a za pár minút sme vchádzali do školy. Cítila som sa tak... Divne. Všetci si o mne šepkali. Úžasné. Toto mi tu, vážne, treba. Prišla ku mne Megan a tuho ma objala. Kedže býva na druhej strane mesta, tak cez prázdniny k nám neprišla. Aj tak sa s ňou poznám už od škôlky.

,,Keď Noah povedal, že ťa uniesli, cítila som sa previnilo. Predsa len, tá párty bola u mňa!"

,,Nie! Megan, neobviňuj sa za to! Hlavné je, že ma našli, nie?"

,,Áno, asi, áno. Ináč, úžasný kabát."

,,Ďakujem." prišla som ku svojej skrinke, vyzliekla si kabát a založila ho dnu, vzala som si učebnice, zavrela skrinku, a keď som sa otočila, všetci, úplne všetci, na tej chodbe sa na mňa uprene pozerali.

,,No čo? Ešte ste nevideli dievča, ktoré tak mesiac dozadu uniesli a obliekla sa pekne do školy? Vážne?! Ale no ták! Otočte sa, no, už aj!" ukazovala som im rukami nech sa otočia. Došiel ku mne Noah.

,,Vyzeráš úžasne, a ten náramok sa ti, zrejme, páči."

,,Ani nevieš ako." pozrela som sa na neho a dala mu pusu. Zase sa na nás všetci pozerali. ,,Ach, ja zabudla, že sme ešte nikomu to nepovedali, aby sa to tu roznieslo." zasmiala som sa.

,,Nevadí." s doprovodom pohľadov naších spolužiakov sme odišli do triedy. Celý deň bol taký, že sa na mňa stále pozerali, aj učitelia! A nie len ten, celý mesiac taký bol. Každý deň ku nám chodil Noah a Megan domov, robili sme úlohy a neskôr Megan odišla a ja som nejakú chvíľu bola s Noahom. Párkrát u nás aj prespal. Chcete vedieť, ako išla jedna prespávačka? Veľmi rada vám to poviem. (🤣🤣🤣)

,,Nie! To nemá byť tak! No ták! Noah, povedz niečo!" hádala som sa s Megan o úlohe a Noah nás iba počúval.

,,Keby som vedel čo, no ták, Stac, už je neskoro. O chvíľu príde po Megan jej mama."

,,No dobre, zajtra prídeš a to doriešíme, kedže je zajtra víkend." a tak sa iba obliekla a odišla, dole už bola jej mama. ,,Ty, Noah," oslovila som ho, keď si balil veci, ,,neprespal by si tu dnes?"

,,No, mohol by som. Mám?" rozbehla som sa, hodila sa na neho a spadli sme na posteľ.

,,ÁNO!" zasmiala som sa a zliezla z neho. ,,Prepáč."

,,Nevadí." chytil ma za ruku, pritiahol ma k sebe na posteľ a ľahla som si vedľa neho.

,,Už som ti povedala ako veľmi ťa milujem?"

,,Hm, myslím, že už asi päťkrát... Za tento deň. Ale aj ja teba milujem." dal mi pusu, keď dnu vošla moja mama. Hneď sme sa posadili.

,,Áno?"

,,Volala mi Noahova mama, či už ide domov."

,,No, premýšľali sme, či tu nemôže ostať spať."

,,Môže, len nech zavolá jeho mame, dobre?"

,,Dobre." moja mama sa otočila a zavrela dvere. ,,Zavolaj jej."

,,Stac, zabúdaš na vec, že ja tu nemám veci."

,,A to vadí?" zasmiala som sa a on sa na mňa divne pozrel. ,,No čo? Vtip." zdvihla som ruky na obranu.

,,Tak jej zavolám." zdvihol mobil, chvíľu volal a potom zrušil. ,,Môžem." kedže cez dobu čo volal som odišla k oknu, tak som sa zase rozbehla a zvalila sa s ním na posteľ. ,,Mala by si s tým prestať."

,,Dobre." tak som z neho zliezla.

,,Ja nemyslel toto," sadol si na posteľ kedže som si sadla na zem, ,,myslel som, len ten rozbeh." pozrel sa na mňa a dal mi pusu.

••••••••••••

Ráno som sa zobudila vedľa Noaha, ešte spal. Pozerala som sa na neho, pozerala som sa na neho veeeľmi dlho. Jeho vlasy mu spadli cez oči, tak som mu ich opravila. Zobudil sa na to.

,,Prepáč, nechcela som ťa zobudiť."

,,Nevadí." objal ma a tak sme tam ležali v objatí. Čo by ste o našom vzťahu chceli ešte vedieť? Napríklad jeho prvý futbalový zápas, no tak trochu aj môj, kedže som roztlieskávačka, od doby čo ma uniesli.

,,Si si istá, že chceš ísť cvičiť?"

,,Áno, prečo?"

,,Neviem, len sa uisťujem." som hlavná roztlieskávačka, ako malá som chodila na gymnastiku.

,,Neboj, pár premetov, pokrikov a hotové. Nemáš. Sa. Čoho. Báť!"

,,Tak dobre." asi by ste chceli vedieť, kde sme boli. V šatni.

,,Choď a vyhraj. Verím v teba!" odišla som z šatne a smerovala k ostatným roztlieskávačkám. No, a proste, celý zápas prešiel ako vždy. Vyhrali. Chcela som, aby došiel po zápase k nám, lenže išiel s priateľmi osláviť do pizzérie. Ja som išla domov, aj s kamarátkami. Len tak, aby sme si spravili nejakú prespávačku, alebo niečo. Už sme boli v pyžamách a premýšľali sme, čo robiť.

,,A, keby sme si zahrali fľašu?" tak som vstala a hneď vybrala fľašu. Po ceste mi prišla SMS od Noaha.

Láska: hneváš sa na mňa?

Stacey: nie, oslavuj. Ja som s dievčatami, ideme hrať fľašu.

Láska: dobre

,,Deje sa niečo?"

,,Eh, nie, iba Noah." usmiala som sa a dala som medzi nás fľašu. Zahrali sme tak tri hry, keď niekto hodil kamienok do okna. (Teraz bude kus klišé, ale mne sa to ľúbi) Prišla som k oknu a otvorila ho. Stál tam Noah. No nie iba on. Boli tam aj ostatní jeho spoluhráči, ale stáli tak, že oni boli v pol kruhu a on stál, cca, v strede. Pustila sa pesnička, moja obľúbená. Stronger. Viem, že je stará, ale je pekná.

,,Poď sem!" zakričal mi a tak som si dala mikinu a išla pred dom.

,,Ja ti hovorila, že niesom nahnevaná a máš oslavovať. Nie tu..." prišiel ku mne a pobozkal ma. Dlho ma bozkával. Celý náš vzťah bol prekrásny. Zrazu ma pustil.

,,Hej! Kam ideš?"

,,Oslavovať." nadýchla som sa a celá vysmiata som išla do mojej izby. Vošla som a všetky na mňa pozerali. ,,Čo je? Nemôžem sa pobozkať s mojím priateľom?" zasmiala som sa. Milujem ho nadovšetko. Dievčatá sa rozhodli, že pôjdu domov a vymenil sa s nimi Noah.

,,Blahoželám k víťaztvu."

,,Žiadne skočenie?"

,,A to prečo?"

,,No, len tak." pretočila som očami a skočila na neho, ale nezvalila ho. Objala som ho. Ľahli sme si do postele a pustili si film. Boli sme hore až do druhej ráno. Úplne sme rozprávali hovadiny, niečo o holuboch. Chceli sme ísť spať, ale náš plán zlyhal, keď sa začal prechádzať.

,,Čo robíš?"

,,Nechce sa mi spať."

,,Ani mne, ale čo chceš robiť?"

,,Neviem. Čo keby si niečo nakreslila."

,,Teraz?"

,,Áno." tak som vzala papier a ceruzku. Začala som kresliť. Ani som nevedela čo, ale niečo som nakreslila. Dopadlo to úžasne. Podľa neho. Podľa mňa nie, vyzeralo to ako krave z pyska. Potom sme už vážne išli spať.

No, ľudkovia, mala som v pláne, že spravím Adventný Kalendár s jednodielovkami, ale nevyšlo mi to tak tu máte aspoň tento príbeh. Dúfam, že sa ľúbil, prajem vám štastné a veselé Vianoce a ešte chcem poďakovať mojej Sly_The_Rin_Queen, že mi pomohla s pár vecami v tomto príbehu. Užite si tento prekrásny deň. ILY ❤️ Vaša Lexi

A, chcela by som vedieť, či by ste chceli potom na Easter Day pokračovanie, ak hej, tak asi zmením názov a cover 😇