Prišiel o všetko. Toto nechcel. Toto skutočne nechcel! Nemal v pláne ju zabiť a boj chcel ukončiť. Upíri, vlkolaci aj elfovia. Draky. Koľko bytostí takto existuje? Prečo sa skrývajú? Aby nenastala vojna? Alebo sa boja čarodejníkov? Chcel ju len poraziť. Zastaviť. Ale potom sa tam zjavila tá vlna. Voda je vodič a blesk je nabitý elektrinou. Nezasiahol ju schválne. Vedel, že je pripravená minimálne uskočiť, či dokonca odvrátiť jeho útok. Ale vlna ju pred jeho očami obalila a blesk už nestihol zastaviť. Dotkol sa len kvapky a Artemis bola mŕtva. Nemohol tomu uveriť... on ju skutočne zabil.

Keď sa naňho vyrútil Hercules Lewis, nemal silu sa brániť. Priveľmi ho to šokovalo. Bol úplne stratený. Hercules ho takmer zabil a vtedy mu pohľad zaletel k najlepšiemu priateľovi, ktorý Artemis miluje. Ani sa len nezdvihol, nevykríkol, aby ho Hercules pustil. Hľadel na Théseusa a odmietal mu akokoľvek pomôcť. V jeho jantárových očiach bola obrovská bolesť a nenávisť. Zrada. Akokoľvek sa bál, pozrel aj na svoje dievča. Tenebrisovú. Sestru Artemis. V lesklých očiach videl bolesť, ale aj nádej. Dúfala, že všetko je len zlý sen. Musel byť. Však jej zabil sestru! Chalan, do ktorého je zamilovaná. Oslovil ich, ale Afrodita utiekla do tieňa od tých čudných cudzincov - upírov. Apolón zastal, ale nepozrel na neho. Jeho slová však boli ešte horšie ako oči či Herculesova dýka. Všetci Artemisini spojenci odišli vrátane jej bytostí.

„Urobil si správnu vec, hoci s menšou pomocou," dotkla sa jeho pleca Bellona. Théseus mykol hlavou. Pozrel na Strážkyňu, ktorá si pritláčala látku k rane.

Bellona. Voda. Jej ruka. Ručanie, na konci boja. Draky.

„To vy ste poslali tú vodu!" vydýchol šokovane.

„Slávu ti prenechám, hrdina, neboj sa," žmurkla na neho.

„Nemáš za čo."

„Prosím?!" zjačal a odskočil od nej, ako by sa popálil.

„Však duel bol len medzi nami! Nemali ste mi ako pomôcť!"

„Prosím ťa, chlapče! Ľad je predsa iné skupenstvo vody, no nie? Preto som najmocnejšia zo Strážkyň. Hoci som sa vzdala vetra, ohňa aj zeme, ale voda ako para je sčasti vietor, sčasti voda. Dokonca aj ľad je len pevná voda," zasmiala sa a Théseusovi spadla sánka.

„To vy ste ju zabili!" vydýchol.

„Iba som ju obliala. Blesk bol tvoj," zapriadla mu do ucha a odišla. Do Théseusa vstúpil hnev. Ak by sa do duelu nezamotala Bellona, Artemis mohla žiť, nestratil by ani Afroditu, ani Apolóna. Za všetko môže tá odporná Strážkyňa! Po boji s nimi chcel hodiť reč, ale asi to urýchli. Preberie jednu Artemisinu povinnosť.

***

„Ach to je náš hrdina!" srdečne sa usmiala Rhea, Strážkyňa ohňa.

Théseus sa falošne skromne usmial. Bol v čarodejníckej škole v Glendale. S ním boli v miestnosti len Strážkyne. Chceli sa mu osobne poďakovať. Bellona si vymyslela príbeh pre svoju ufiknutú ruku, ale Théseus poznal pravdu. Nepáčilo sa mu, čo z neho Strážkyňa urobila a v tú noc, keď Artemis zomrela a jej spojenci sa stiahli, dlho rozmýšľal. Fakt o vlkolakoch, upíroch a elfoch menil situáciu. Netušil, že ešte žijú. No, chcel svoju chybu napraviť. Artemis mala pravdu. Bol slepý, ale viac už nechce.

„Chcem sa ti osobne poďakovať," pridala sa Strážkyňa vetra.

„To nie je nutné," uškrnul sa a trhnutým zápästia zamkol dvere. Strážkyne nadvihli obočie, ale Vyvolený sa len usmieval. Skôr ako mohli nejako zareagovať, Strážkyňu vody uväznil v plameňoch, ohnivú obklopil vodou, veternú hltala zem a zemskú škrtil vietor.

„Zničili ste veľkoleposť a odvahu Strážcov! Ste hanba celej generácie! Keď sa blížila vojna, zbabelo ste ušli! Nestaráte sa o nič! Nepomohli ste nám, len ste sa vyhovárali a klamali!" skríkol a vytiahol dýku.

„Nech vás teraz protiváha pohltí! Ste len strigy zaslepené mocou! Kryjete toľko špinavostí a hrabete pre seba väčšie bohatstvo a moc!" zrúkol a v strašných kvíleniach zem zhltla Strážkyňu vetra. Vietor uškrtil zemskú Strážkyňu a s chrčaním ju taktiež pohltila zem. Ohnivú nechal utopiť, hoci sa snažila brániť a nechať vodu vypariť. Théseusova moc bola silnejšia a prižmúril oči. Nakoniec padla aj Strážkyňa ohňa. Zostala len vodná, uväznená v plameňoch.

„Neupálim vás, ako sa to robilo v staroveku," prehovoril temným hlasom.

„Nezaslúžite si zomrieť ako čarodejnica!"

„Pomohla som ti!" skríkla Bellona.

„Nie, urobili ste zo mňa vraha!" zasyčal a dýku jej vrazil do hrdla. Bellona vykríkla a Théseus ju nakoniec nechal pohltiť zemou. Teraz je vrah!

ΩΩΩ

Zapálili jej hranicu. Jej aj mnohým iným. On spolu s Herculesom, Calypsó a Afroditou rozhoreli plamene. Po hodine vošiel spolu s ostatnými do zámku. Na Artemisinom pohrebe spoznal mnoho jej priateľov, keď bola preč. Celú svorku z Aljašky, upírov z Rumunska a elfov z Japonska. Afrodita sa držala pri ňom. Vedel, že miluje Théseusa, ale ranilo ju, že pod jeho bleskom zahynula jej sestra. Apolón sa ani len nesnažil tváriť statočne. Líca mal mokré od sĺz. Pozrel na Herculesa a Calypsó, ktorí sa k sebe túlili. Cal vzlykala Lovcovi do hrude a on ju hladkal po chrbte, pričom sám zabáral hlavu do jej vlasov a plecia sa mu triasli.

Apolón len sklonil tvár a tíško sa zhováral s elfom menom Hiroshi, ktorí mu rozprával, aká bola na začiatku Artemis nemotorná v boji s mečom. Smutne sa zasmial na niektorých trápnostiach, ale hlas sa mu rýchlo zadrhol vzlykmi.

Odrazu nastalo ticho a čarodejník zdvihol tvár, aby zistil, čo sa deje. Vytvorenou uličkou kráčal posledný čarodejník, ktorého tu chcel vidieť. Théseus Michaelson. So sklonenou hlavou sa vliekol k Herculesovi a Calypsó. Obaja sa tvárili znechutene a nevraživo. Vytiahol predmet a vtisol ho chlapcovi do rúk. Bola to dýka, ktorú Hercules po Théseusovi hodil. Jej čepeľ bola od krvi.

„Mrzí ma to!" šepol, ale v tichu, ktoré tu panovalo, to znelo ako výkrik. Nikto ani nemukol, len Herculesovi blčali oči a Apolónovi sa naježili vlasy.

„Klamár!" precedil skrz zaťaté zuby Lovec. Théseus sa otočil na Apolóna. Jantárové oči sršali nenávisťou..

„Bellona sa pomocou vody dostala do duelu. Artemis zaliala vlnou v momente, keď som ja vystrelil blesk. Nemohol som ho už zastaviť. Bola to nehoda! Tu máš svoju dýku! Je na nej krv skutočného vraha!"

„Na čo sa tu teraz hráš?!" vyštekla Calypsó, keď Hercules odhodil dýku na zem. S cengotom zahrala na podlahe.

„Priznávam, mám na tom veľký podiel aj ja, ale nikdy som ju nechcel zabiť. Nebolo by sa to stalo, keby nebolo Bellony, Strážkyne vody. Ale zároveň som sa stal vrahom. Zabil som Strážkyne čarodejníkov."

„Takže si si našiel pokánie?" vyprskol Hercules.

„Hej!" skočila do toho mladá elfka vedľa Apolóna.

„Má pravdu. Nie je tak úplne vrahom Ľadovej princeznej!"

Všetky pohľady sa na ňu otočili s ohromením.

„Viedol duel, Namiko. On je vrah!" podotkol Hiroshi.

„Nie. Keď princezná odišla, po čase vzlietli aj draky. Nechápala som to, ale utekala som za nimi. Artemis mala s drakmi veľmi silné puto, ale až také silné som nečakala. Videla som ženu, ktorá sa prikradla k magickému kruhu a od nej prišla vlna. Ľahko prekročila hranice a obalila princeznú. Nemala šancu blesku sa vyhnúť!" rozprávala takzvaná Namiko.

„On," ukázala na Théseusa, „bol zbraňou. Vrah bol v pozadí. Vrhal nôž."

Apolónovi toto tvrdenie bolo slabým liekom, ale predsa liekom. Vyvolený to predsa len neurobil úmyselne. Avšak, odpustiť mu nedokáže. Nie, priveľmi to bolí. Však keby nebolo jeho, jeho láska by žila! Bola tu s ním! Možno by aj vyhrala a zmenila čarodejníkov. Spolu s ním by boli šťastní.

„To na veci nič nemení," odsekol Hercules.

„Chápem, ale chcem vám pomôcť. Strážkyne nie sú a viac nebudú. Nevyhral som ja, ale Artemis. Stratil som totiž všetko, na čom mi záležalo," cúvol Théseus a pozrel priamo na Apolóna a Afroditu. Odvrátil tvár ku grófom.

„Ak budete mať potom čas, rád by som s vami porozprával a pomohol."

„V poriadku," odvetil Isaac.

S tým sa Théseus pratal preč. Afrodita pozrela na Apolóna. Obaja boli ranení, ale bohvieprečo sa vydali za Michalesonom. Našli ho pri stále horiacej hranici princeznej a jej padlých bojovníkov.

„Mrzí ma to," prehovoril ticho, keď pri ňom zastali. Dievča ho objalo okolo hrude a on ju k sebe tuho privinul. Šepkal jej niekoľko slov a Afrodita sa rozplakala. Apolón potiahol nosom a utrel si zaslzené oči. Dievča sa od Vyvoleného odtiahlo a cúvlo.

„These," vydýchla.

„Nechcel som to urobiť. Nestihol som zastaviť blesk," sklopil zrak Théseus.

„Apolón ja," začal, ale blondiak mu skočil do reči.

„Prepáč, These, ale nie je to ľahké," zavrtel hlavou. Kopol do kamienka na zemi a ruky si strčil do vreciek. Tuho zomkol viečka a zanadával v španielčine. Čosi si zamumlal popod nos a zavrtel hlavou. Pozrel do plameňov a odišiel od dvojice späť do zámku. Nemohol mu odpustiť. Aspoň nie tak skoro. Jeho najlepší priateľ mu vzal jeho lásku. Jeho srdce bolo tak hlboko ranené. Krvácalo a nestíhali sa tvoriť chrasty. Potreboval ho zašiť, aby prestalo krvácať. Bol rozhodnutý sa k nej nejako ešte priblížiť. Urobiť niečo, aby ju mohol mať pri sebe. Aby ju mohol pri sebe cítiť. Bude cestovať a pomôže každej jednej čarovnej bytosti, na ktorú narazí.

Predtým, ako vkročil do jej zámku, zdvihol tvár k oblohe a zašepkal slová:

„Artemis, nikdy ťa neprestanem milovať!"