Už tri dni obchádzali jedno zo sídiel Strážkyň, ktoré sa nachádzalo v štáte Washington skryté v nádhernej prírode. These tušil, kde Artemis opäť udrie a svoju domnienku si vybojoval. Presvedčil veľké množstvo čarodejníkov a dokonca aj Strážkyne.

Teraz tu stoja a Apolón prešľapuje z nohy na nohu. Sú to už dva týždne od jeho návratu. Pomáhal Théseusovi a zdokonaľoval sa v boji. Po večeroch a voľných dňoch, utekal do lesa za svojou princeznou. Nebavili sa o plánoch jednej alebo druhej strany. Artemis mu nepovedala, kde vypukne boj a on to od nej nevyzvedal. Obaja vedia, že ten boj príde a nebude jednoduchý. Ale nemohli odporovať láske, ktorá ich ťahala k sebe. Ich spoločných chvíľ nebolo tak veľa, ako býva u zamilovaných zvykov, avšak ich láska stále prekvitala. Apolón bol v tom ponorený až po uši a on to vedel. Nevyčítali si svoje rozhodnutia, neriešili hranice, ktoré by ich mali od seba oddeľovať. Zaujímali sa o pocity a myšlienky toho druhého. Bavili sa ako dvaja mladí ľudia, bláznili sa ako deti, ale dôkazom toho, že to spolu myslia vážne a ten druhý im nie je ľahostajný, boli reči o budúcnosti. Čo bude po vojne?

Chlapec mal v tom jasno. Utečú. Stratia sa. Vedel, že Artemis svoj zápal nikdy nestratí, avšak chcel s ňou objavovať. Po tom, čo ho napadol vrah, ktorý nebol ľudský sa vypytoval a Artemis mu nedokázala klamať. Povedala mu o iných bytostiach ale otrieskala mu o hlavu, že nech o tom pred Vyvoleným drží jazyk za zubami. Nechce ich ťahať do vojny, ktorá sa týka čarodejníkov, s čím Apolón len súhlasil. Chcel spoznať najmä elfov, ktorý princeznej pomohli so svojimi schopnosťami.

Dni mu ubiehali rýchlo, hoci mu od odcestovania princezná veľmi chýbala. O svojom odchode do Washingtonu jej povedal len veľmi matne. Princezná nevie, kde je a ani prečo tam je. Možno si to ale aj domyslela. Nie je hlúpa a ani Théseus nie je. Napadlo mu, kde udrie. Chce zmenu, pôjde po Strážkyniach, ktoré nedávno opustili New York a mali by mesiac sídliť v Washingtone.

Zúčastňoval sa spolu s Vyvoleným, Minervou a Afroditou na rôznych poradách a dokonca mal možnosť na vlastné oči vidieť slávne Strážkyne a hovoriť s nimi. Niektorí by dali všetko, čo mali, len aby ich mohli vidieť, ale podľa chlapca s jantárovými očami to až taký zážitok nebol. Strážcov si predstavoval, ako mu o nich rozprávali rodičia aj starí rodičia. Strážcovia boli silní, odvážni, skromní, prešibaní, múdri a láskaví. Pomáhali čarodejníkov a udatne bránili hranice čarodejníckeho sveta pred zlom a odhalením.

Avšak, keď pred sebou mal dnešné Strážkyne prišli mu namyslené, sebecké a zbabelé. Snažili sa to zakrývať, ako sa len dalo, ale do boja sa vôbec nehrnuli. Ani Vyvolenému sa nepáčili, ale odmietal riešiť ešte aj ich „veľké zadky" utekajúce pred problémom. Ich radcovia sa zhodli na tom, že tohto boja by sa nemali Strážkyne zúčastniť, pretože Ľadová princezná ide po nich. Nechcú, aby bol na ne spáchaní atentát a tak sa Strážkyne odpratali preč. Vedelo o tom len veľmi málo, aby sa to nedostalo do uší čarodejníckej verejnosti a najmä Artemis. Mali tak moment prekvapenia.

These nadával, klial a svoj hnev ukončil vždy tým, že on pre tie karikatúry nepohne ani prstom. Ide mu len o bezpečnosť ľudí a zabránení obrovskej magickej vojne. Apolón ho v tom len povzbudzoval a uťahoval si z neho, že raz aj on bude takým Strážcom. Na to mu These odsekol, že sa nevzdá všetkých elementov až na jeden, aby mohol nečinne sedieť na zadku. Radšej si odpľuje k nohám Strážkyň. Dokonca aj pred čarodejníckymi médiami vyhlásil, že Strážcom sa nikdy nestane, čo zaujalo celý svet. Každý to od neho čakal.

Apolón sa dobre bavil, pokiaľ náhodou nezavadil o Minervu. 

Vždy rýchlo odvrátil zrak a keď nemusel, radšej sa jej vyhýbal. Po tom, ako sa vrátil od Artemis, Minerva ho pobozkala. Avšak nie na líce ani na čelo. Doslova ho pobozkala na pery ako milenca. Stál tam vtedy taký šokovaný, nedokázal sa ani pohnúť. Ich pery sa odlepili, až keď sa Minerva vzdialila a jej líca nabrali červenú farbu. These sa plieskal po stehnách, pričom sa rehotal ako kôň. Dievča s hustou havraňou hrivou ho vtiahlo do ošetrovne, aby zistili, či nie je nejako ranení, chorí a podobne, hoci Apolón veľmi dobre vedel, že je v najlepšom poriadku. Minerva skákala okolo neho ako veverička a starala sa, zaujímala sa. 

Keď s ňou chlapec konečne osamel, opäť sa pokúsila ho pobozkať, ale zastavil ju. Ten jej nechápavý pohľad ho bude ešte dlho strašiť. Snažil sa jej, čo najjemnejšie vysvetliť, že jeho srdce ukradlo iné dievča. Koktal a splietal piate cez deviate. Minerva očervenela ako rajčina. Ani nestihol dokončiť svoj monológ, keď čosi zamrmlala a ušla. Doslova ušla. 

Odvtedy je to medzi nimi rozpačité a navzájom sa snažia byť spolu čo najmenej. Chlapca to mrzelo. Minerva mu bola ako sestra, najlepšia priateľka. Ale neľúbil ju. Bolo to voči nej kruté, ale srdcu nerozkážeš. Obaja sa zamilovali do toho, koho nemôžu mať. Apolón do Artemis, ktorá je najväčšou nepriateľkou čarodejníckeho sveta a Minerva do Apolóna, ktorý ju nikdy nebude vidieť ako svoje dievča.

Théseus s Apolónom sa prechádzali po nádhernom dvore pred sídlom Strážkyň a zhovárali sa. Chlapec s jantárovými očami kopol do kamienka, ktorý urobil niekoľko skokov a nakoniec sa skotúľal do trávy. Rozmýšľal nad svojou princeznou. Ukáže sa?

„These?" oslovil priateľa.

„Mám prosbu."

„O čo ide?" otočil sa Vyvolený na priateľa.

„Vieš, že to príde," začal. „Boj. Ale určite to nakoniec všetko bude závisieť od teba a Artemis. Viem, čo je správne a chcem ju zastaviť."

„Ale?"

„Keď na to príde, prosím, nezabi ju."

„Ja predsa nechcem," začal protestovať Théseus, ale Apolón zavrtel hlavou. Vedel veľmi dobre, čo mu chce priateľ povedať, ale vo vojne to bude inak. Nemohol to dovoliť, aby ju zabil. Poraziť fajn. Vtedy môže Apolón zasiahnuť a pomôcť jej ujsť. Spolu utečú a pomôžu bytostiam. Zostanú skrytí v magickom svete a budú robiť správnu vec. Spolu.

„Sľúb mi to!" trval na svojom.

„Fajn. Sľubujem, že Artemis nezabijem," rezignoval Théseus a Apolón si vydýchol. Potreboval to počuť, potreboval ten sľub.

„Miluješ ju však?" prehovoril po chvíľke Vyvolený.

„Áno," odvetil krátko jeho priateľ.

„Máš plán, čo bude po boji?"

Ohnivý čarodejník sa otočil na zemského. Vážne mu zahľadel do oči.

„Mám."

Nemalo zmysel klamať, avšak odmietol mu o svojom pláne s Artemis povedať. Našťastie sa These nepýtal.

„Théseus Michaelson?" ozval sa ženský hlas a chlapci sa otočili.

„Čo tu robíte?" vypadlo z blondiaka.

„Bellona?" nadvihol Vyvolený obočie.

„Neschovám sa ako ostatné. Som predsa Strážkyňa! Je mojou povinnosťou bojovať, hoci len vodou. Avšak mám nad vodou najväčšiu kontrolu. Môžem pomôcť," jemne sa usmiala blondínka.

„To myslíte vážne? Predsa ste sa chceli ukryť a nájsť kúzlo, ktoré spúta Artemisinu mágiu," zavrčal These na čo Bellona prevrátila očami.

„Nemyslíš si, že keby sme o existencii takého kúzla niečo tušili nesnažili by sme sa ho nájsť dávno? Mohli by sme zabrániť toľkým katastrofám ako Atlas a teraz Artemis. V priebehu sotva dvoch desiatok rokov a toľko globálno-magických problémov," zavrtela hlavou.

„Hovorí vám niečo irónia?" zasyčal Apolón. Bellona ho spražila pohľadom. Théseus si povzdychol a rukou si vošiel do vlasov. Zavrtel hlavou.

„Nemôžem vám zabrániť bojovať. Každá pomoc sa na nám zíde," prehovoril. Bellona sa spokojne usmiala.

„Tak aký je plán?" opýtala sa, keď zaštebotal drozd. Asi vo výške dvoch metrov sa zmenil a na zem elegantne dopadla tmavovláska.

„These," vydýchla. Apolónovi ani Bellone nevenovala pohľad.

„Čo sa deje, Min?" opýtal sa.

„Je tu. Neďaleko hraníc Washingtonu. Je tu," vydýchla.

„Je to tu. Poďme," otočil sa Théseus na Apolóna a všetci štyria sa rozbehli k ostatným bojovníkom. 

 V sídle vládol zmätok a nervózne kriky. Správa o tom, že Artemis sa blíži ich znepokojila. Cheops sa ich snažil utíšiť, ale nepomáhalo to. Takmer nik mu nevenoval pozornosť a riaditeľ bol zúfalý. Chlapci spolu s Minervou na seba nenechali dlho čakať. Spolu sa prehnali dopredu k Cheopsovi.

„Hej!" zvrieskol Théseus. Razom sa rozhostilo ticho. Apolón sa postavil vedľa neho a hľadel na ten zástup čarodejníkov. Boli vyplašení a začínali sa poriadne báť. Doteraz to všetko boli len reči, ale teraz prišla obrovská vec. Tak dlho očakávaná, nebezpečná. Hovorilo sa o nej od Artemisinej prvej katastrofy a po vražde jej priateľa všetci vedeli, že čoskoro to vypukne.

„Pozrite, viem, že sa bojíte. Všetci máme strach," začal Théseus. Apolón vedel, že toto bude jeho prvá reč pred čarodejníkmi naživo. Bez prikrášľovania, bez lží a zatajovania, bez médií. These pozrel na Apolóna, ktorý sa povzbudivo usmial a potom na Minervu, ktorá mu stisla plece. Afrodita na nich hľadela a tiež sa na Théseusa usmievala.

„Tiež mám strach. Myslíte si o mne, že som Vyvolený, že vás dokážem zachrániť pred akýmkoľvek nebezpečenstvom, pred Artemis. Avšak nie je to isté. Nikdy som si o sebe nemyslel, že som Vyvolený, vy ste ho zo mňa urobili. Veríte vo mňa a ja nerozumiem, prečo. Pretože dokážem ovládať piaty element? Viac čarodejníkov to dokáže. Pre podstatu? Stratil som ju a nezvládal ju. Nespoliehajte sa na mňa! Nemusím vás zachrániť ja, môžem zomrieť! Musíte sa spoliehať samy na seba. Na svoje sily, na svoje schopnosti, na svoje srdce. Ste tu spolu so mnou, pretože chceme chrániť ľudí. Sme odhodlaní bojovať a aj keď väčšina Strážkyň cúvla, my nie. Zabránime Artemis, aby odhalila náš svet ľuďom. Pretože, ak ju nezastavíme, vypukne vojna. Rukuna srdce, čarodejníci nie sú svätá rasa. Máme moc, o ktorej sa ľuďom ibasníva a píše vo vymyslených knihách. Ona chce rovnosť, ale tá nie jemožná. Ani len medzi ľuďmi nie je rovnosť, dokonca ani medzi čarodejníkmi nieje! Ak sa ľudia dozvedia pravdu, môžu nás začať chytať. Budú nás chcieť skúmaťa zistiť, ako fungujú naše schopnosti. Ak sa prezradí existencia ľudí,stratí sa zákon o ochrane magických hraníc. Čarodejníci môžu slobodnepoužívať zaklínadlá v reálnom živote a zabíjať. Vypukne vojna! Alemôžete tomu zabrániť. Vy tomu môžete zabrániť!" 

Pozrel na Cheopsa a Apolón si neodpustil úškrn.

„A potom nastolíme poriadok!"

Čarodejníci začali vypiskovať Théseusovo meno a Apolón pobavene zavrtel hlavou. Čo dokáže úprimná reč slávnej osobnosti, v ktorú veria. Afrodite sa v očiach zaligotali slzy a vrhla sa Vyvolenému okolo krku, pričom ho sladko pobozkala. Apolón sa usmial a pozrel na Minervu. Slabo sa naňho usmiala a on k nej pristúpil.

„Mrzí ma to, Min," šepol a objal ju.

„Buď opatrný," zamumlala.

„Aj ty. Všetko dobre dopadne a nájdeš si skvelého chalana, ktorý ťa bude milovať, ako si zaslúžiš," šepol jej do ucha. Rozmýšľal, ako to zvláda Artemis.

ΩΩΩ

Stála som pripravená pred svojimi spojencami, pred svojou rodinou. V noci som ešte ticho plakala do vankúša, keďže som sa zobudila na sen o Natovi. Opäť som mala pred očami jeho vraždu, ale nebol sám. Podobne ako Nate sa mi pred očami odohrávala vražda Calypsó, Herculesa, Nyx, Iaha, Afrodity a dokonca Apolóna. Nemohla som sa na to dívať a zobudila som sa s krikom. Nie, to sa nestane. Nezomrú. Verím im. Zvládneme to. Musíme. Bude rovnosť, pravda a mier. Žiadne predsudky. Harmónia.

Celú noc som sa prehadzovala a takmer oči nezažmúrila. Ráno som vypila tri hrnčeky kávy a spolu so svojimi spojencami sa chystala. Niektorí vzrušene trkotali a vymieňali si posledné rady. Nyx bol ako na ihlách. Trkotala piate cez deviate a neustále sa medzi prstami pohrávala s ohňom. Bola nervózna, čo si odniesol Herculesov nos, keď pri prehnanej gestikulácií mu doň poriadne vrazila až sa môj Lovec zatackal.

Niekoľkí čarodejníci tu zostávali, keďže nemali odvahu bojovať alebo boli postarší. Medzi nimi bola aj Hestia, ktorej som dala zámok zatiaľ na starosť. Mlčala som a hľadela na svojich ľudí. V stajni som sa už rozlúčila s Hamletom a draky boli pripravené na odlet. Čarodejníci, ktorých patron má krídla poletia samy, avšak ostatných vezmú draky, poprípade pomôžu veterní. Všetko bolo pripravené. Poslednýkrát som sa pozrela do zrkadla a zdvihla tvár.

Hľadela na mňa hrdá tvár s havraními vlasmi zopnutých do konského chvosta, tmavomodrými očami ako noc. Na nose mi svietilo zopár pieh a na čele sa vynímala koruna od elfov. Krk mi zdobila retiazka s polmesiacom od vlkov a na ruke rubínový prsteň od upírov. Za opaskom džíns mi visel meč Hercules z ľadu a striebra. Zahryzla som si do pery. Dnes to príde. Pomstím Nata! Odhalím pravdu! Zmením čarodejnícky systém!  

Vošla som do Trónnej siene, ako už mnohokrát, ale dnes doslova praskala vo švíkoch, keďže sa tu zišli všetci moji spojenci pripravení bojovať za rovnosť. Keď som vošla, všetci stíchli. Hercules a Calypsó stáli po pravej strane trónu s prepletenými prstami, pričom Herc bol ozbrojený až po zuby. Na chrbte dva meče v pošvách, za opaskom lovecké nože a dýky a určite mal skryté zbrane aj na nohách pod nohavicami. Všimla som si, že aj Calypsó má dýku na boku. Keď som sa na nich pozrela, zasiahla mi ich láska a dôvera. Bolo na prvý pohľad vidno a len to z nich tak kričalo, že sa milujú a sú ochotní za toho druhého položiť aj život. Prešli si doslova peklom, keď som „zomrela" a nikdy mi nepovedali detaily. O ich utrpení viem veľmi málo, neradi o tom hovoria.

Nyx, Iah, Perseus a Nefertiti stáli vľavo. Tvárili sa vážne a hľadeli na svojich ľudí pod daným elementom. Učili ich a teraz sa ich študenti postavia tej najväčšej skúške. Samotnému životu. Sama som často pomáhala s tréningom a viem, ako sa títo čarodejníci snažili. Prešla som k trónu, pričom sa na mňa upieralo obrovské množstvo očí. Bolo nás veľa, neskutočné množstvo ľudí z najbližšieho okolie, ktorí sa ku mne pridali. Od Perseusa a Iaha som sa dozvedela, že mám nasledovateľov po celom svete, ale pre diaľku sa nemohli tak ľahko dostať do Arizony, či Washingtonu. Moji ľudia čakali, že im niečo poviem a ja som ako pri Natovom pohrebe stratila slová. Chcú počuť pravdu a povzbudenie. Nádej.

„Dnes je ten deň," začala som chabo.

„Dnes sa všetko zmení. Zhodíme Strážkyne z pomyslených trónov. Už viac nebudú na čele čarodejníckeho sveta. Odstránime pomyslené hranice a už sa nebudeme musieť vzdávať svojich priateľov, pre náš pôvod a krytie. Budeme slobodní a nastane harmónia. Rovnosť. Čarodejník bude rovní obyčajnému človeku. Samy ste videli, že je to možné. Bol tu s nami Nate a prijali ste ho ako seberovného a on nás rešpektoval. Boli sme jeho rodina! Nebudeme sa viac skrývať, ubližovať ľuďom, keď sa dozvedia o čaroch. Zaľúbenci budú môcť byť spolu a rodiny sa nebudú môcť skrývať, či podplácať poskokov Strážkyň. Zmizne faloš a nadradenosť. Spolu to dokážeme, vyhráme tento boj a nastanú reformy! Spolu ako vlčia svorka," usmiala som sa.

„Netvrdím, že to bude ľahké. Je to vojna. Môžeme mnoho stratiť, ale aj veľa získať. Kryte si navzájom chrbát, bojujte v skupinách, nikdy nie samy. Súdržnosť nás robí silnejšími. Sme priatelia predsa! Bojujem s vami. Bok po boku," dokončila som a ozvali sa bojové pokriky.

Vybehli sme von, kde nás čakali už obrovské draky. Orión sa ku mne sklonil a pohladila som ho po papuli. Vyliezli sme na ich chrbty, veterní nadobudli vtáčie premeny. Väčšie okrídlené tvory vzali menšie, ktoré dokázali uniesť. Draky niesli nielen na chrbtoch, krku ale aj v labách. Veterní pomáhali ako vedeli a niektorí, ktorí dokázali bravúrne ovládať vietor, hoci v srdci prevládal iný element, skrotili vzduch a leteli pomocou svojej mágie. Draky zrevali a vzlietli. Ideme na to.

***

Srdce mi tĺklo ako zvon. Zmocňovalo sa ma vzrušenie. Pristáli sme vo Washingtone, neďaleko od sídla Strážkyň, kde sa mali zdržiavať. Vedela som, že určite nebudú samé. Nikdy nebývajú samé. Ale tušila som, že to nebude teraz zopár ochrankárov, ale celá armáda vojakov. 

Zložili sme sa na menšej čistinke a postavilo sa pár stanov. Najmä ten zdravotnícky. Mali sme niekoľko liečiteľov, ktorí túto mágiu ovládali bravúrne a žiadala som každého, kto sa venuje zdravotnícku a dokáže sa postarať o raneného, aby zostal v našom malom tábore a pomáhal, keď sa niekto skutočne zraní. Zranení mali rozkaz okamžite sa uchýliť do tábora, na ktorý som zniesla niekoľko ochranných zaklínadiel. Najedli sme sa a chystali sa do boja. Niektorí ešte skúšali rôzne zaklínadlá.

Ja som sa uchýlila spolu s kapitánmi a svojimi priateľmi do Hlavného stanu. Posledné inštrukcie, ktoré odovzdajú svojim jednotkám. Riešili sme stratégiu a všetky detaily sme opäť prechádzali. Draky sa zmenšili a krútili sa mi okolo nôh. Cítili moju nervozitu miešanú vzrušením a snažili sa ma uchlácholiť. Nedarilo sa im. Moji spojenci sa na mňa spoliehajú a veria mi. Nechcem ich sklamať.

„Takže, keď sa dostaneme dnu, najhoršie máme za sebou. Potom," rozprávala som, keď mi niekto skočil do reči.

„To máš pravdu, ale ešte stále to nie je koniec," ozval sa známy dievčenský hlas a ja som sa prudko otočila. Oči som vypleštila od prekvapenia, až som sa bála, že svoje očná buľvy budem naháňať po zemi. 

Kapitáni s mojimi priateľmi sa vyľakane otočili a Perseus s Nyx zareagovali ako prví. Nyx skočila do otvoru stanu, aby nikto nemohol vyjsť a Perseus vytiahol meč. Hercules sa obranne postavil predo mňa. Avšak ja som úplne kašľala na ich ostražitosť. Do očí sa mi nahrnuli slzy a rozbehla som sa k čiernovlasému chlapcovi, ktorý otvoril náruč a zdvihol ma zo zeme. Z očí mi vypadli slzy dojatia. Zamumlal mi do ucha prezývku, ktorú mi dal a ja mne sa po lícach začali kotúľať perly šťastia.

„Ústup," v rýchlosti som prehodila smerom k čarodejníkom.

„Čo tu všetci robíte?" dostala som zo seba a dievča, čo mi skočilo do reči sa rozosmialo spolu s ostatnými návštevníkmi.

„Artemis?" načala Calypsó a ja som sa otočila. Nechápavo na mňa hľadeli. Zasmiala som sa a došlo mi, že by sa patrilo ich predstaviť.

„Toto sú moji priatelia, ktorí mi pomohli, keď ste si mysleli, že som mŕtva. To oni ma naučili, čo viem. Oni mi otvorili oči," usmievala som sa ako šialená. Nemôžem uveriť, že predo mnou stojí Cala, Zack, Dragos, Ruxandra, Hiroshi, Namiko a Yuriko.

„Ale čo tu robíte?" zopakovala som svoju otázku.

„Pomohla si nám a dnes chceš bojovať aj za nás. Nemôžeme ťa v tom nechať samú, najmä po tom, čo viem, aká si bola neohrabaná s vlastným mečom," pristúpil ku mne Hiroshi, zatiaľ čo Namiko sa maznala s drakmi.

„Hoci upíri a vlci sa v láske nemajú, pre teba to urobíme. Bolo ťažké presvedčiť grófa, ale grófka má naňho silný vplyv. Ospravedlnila si správanie všetkých čarodejníkov a to si upíri veľmi cenia," usmial sa na mňa Dragos.

„Ako povedal tuto upír a elf. My sme sa naučili žiť v ako takom mieri, je na čase pomôcť aj čarodejníkom. Minulosť je minulosť a mali by sme sa z nej poučiť," šťuchla do mňa Cala a ja som sa jej vrhla okolo krku.

„Počkajte!" ozval sa Hercules a ja som pustila Calu. Urobil k bytostiam niekoľko krokov a všetky si premeral.

„Vy nám chcete pomôcť, hoci sú medzi nami Lovci?" nadvihol obočie.

„Sľúbila, že s vami skoncuje," mykla Ruxandra plecami.

„Chce predsa rovnosť, no nie?" uškrnul sa Zack.

„Niekoľkokrát sa elfovia zmýlili, ale v nej nie," vážne prehovorila Namiko.

„Neoznámil si nám náhodou ty, kde sa odohrá boj za rovnosť?!" dala si Yuriko ruky v bok a nadvihla obočie.

Spadla mi sánka a bola som si istá, že čochvíľa budem zbierať po zemi nie len očné buľvy, ale aj jazyk a sánku a možno aj uši. Dobre som počula? Hercules sa skontaktoval s inými bytosťami?! To on ich zavolal? Ale prečo? Je to vcelku paradox. On je predsa Lovec, pochádza z najstaršieho rodu Lovcov a on požiada bytosti, ktoré by mal podľa loveckého kódexu alebo čoho zabíjať, o podporu v boji. Prezradí im miesto boja.

„Áno. Pretože Artemis bojuje za rovnosť a dala mi možnosť voľby," prikývol vážne Hercules a podišiel k Hiroshimu, ktorý sa napol. 

Mala som strašnú chuť začať si ohrýzať nechty, ale neurobila som to, len som celé divadlo sledovala so zatajeným dychom. Hercules zastal, s rukami pri tele sa ohol v páse. On sa uklonil pred Hiroshim. Pred elfom. Ten neváhal a úklon Lovcovi vrátil. Vlci aj upíri s elfkami gesto zopakovali. Tak teraz sa mi pred očami stal zázrak.

„Tak, keď sme všetci zahodili aspoň na chvíľu nevraživosť voči tomu druhému, čo keby si nám povedala, aká je stratégia, Ľadová princezná?" vyzvala ma Cala a ja som sa uškrnula.