Nespokojne zamrčal, keďže sa prevalil na bok a celé telo ho bolelo. Navyše mu bolo celkom chladno. Otvoril oči a zmätene zažmurkal, keď zistil, že spí na zemi a pod ním je len jeho bunda. Posadil sa a zmätene sa obzeral.Cez svoje telo mal prehodený plášť vo farbe ónyxa, ale čo sa deje, zistil až pri pohľade na čiernovlasé dievča, ktoré si práve obliekalo nohavice. Usmial saa zvedavo ju pozoroval. Hoci spal na zemi, to prebudenie stálo za to.

„Bré ránko," prehovoril.

„Dobré," uškrnula sa Artemis.

„Asi by si sa mal obliecť."

„Ako by ti to vadilo," uškrnul sa a ona po ňom hodila jeho tričko. Chlapec si ho pretiahol cez hlavu a zbavil sa tak čiastočnej nahoty, hoci to podstatné nebolo stále úplne skryté. Nahmatal svoju spodnú bielizeň, ktorá konečne zakryla jeho kamaráta a postupne sa doobliekal. 

Artemis mávnutím ruky utlmila plamene, akoby ani nikdy neboli. Čarodejník sa čudoval, ako je možné, že nikto neprivolal hasičov. Však celú noc tu horelo. Ale tak boli pomerne ďaleko a nikomu sa nič nestalo...

Kráčali bok po boku naspäť do lesa. Chlapec uvažoval, či ju má chytiť za ruku alebo jej vtisnúť bozk na líce, ale skôr ako sa na niečo odhodlal, ona bola rýchlejšia.

„Nemôžem uveriť, že po tom, čo si sa dozvedel pravdu, si sa so mnou vyspal. Mal si odísť so znechutením a strachom, ale ty nie," zamrmlala.

„Ty máš vždy dôvod," mykol plecami.

„Myslíš, že niekomu na tom záleží? Nie," odfrkla si.

„Mne áno," zavrtel hlavou a ona nadvihla obočie, pričom zboku naňho pozrela. Apolón sa pousmial a ona upriamila zrak pred seba.

„Ubližovali mojim ľuďom, zabíjali ich. Pošpinili moje meno, nechávali zabíjať ľudí, čo v totálnom rozpore s mojím názorom," prehovorila, ale nevenovala mu pohľad. Oči sa jej zaleskli a chlapec ju automaticky chytil za ruku a stisol ju.

„Sama neviem všetky detaily, Calypsó s Herculesom o tom odmietajú hovoriť a niektorí čarodejníci mi povedia len špičku ľadovca. Jupiter im veľmi ublížil, preto jeho smrť neľutujem. Ľutujem, že som tu nebola pre svojich ľudí, keď ma potrebovali a rok som ich nechala napospas tomu idiotovi," pokračovala a stisla chlapcovu ruku.

„Niekedy uvažujem, či som si vybrala správne, ale keď vidím to zapálenie v očiach mojich čarodejníkov, ich chuť bojovať, keď tu bol Nate... Vedela som, že som si zvolila správnu cestu."

„Milovala si Nata?" opýtal sa otázku, ktorá ho svrbela na jazyku a odpovede sa trochu obával. To, že to bol človek odkladal na vedľajšiu koľaj. Bojovala za ľudí a možno aj práve kvôli jej zosnulému priateľovi.

„Bol pre mňa všetkým. Najlepším priateľom, rodinou, oporou, barlou... Milovala som ho ako brata. Bol časť zo mňa samotnej. Vždy som túžila byť ako on. Znamenal pre mňa tak veľa a stále znamená. Chýba mi," šepla a blonďavý čarodejník zastal. Keďže mali prepletené prsty, zastala aj Artemis. 

Bez slov urobil to, čo mal urobiť už pred mesiacmi. To, čo urobiť chcel. Zovrel ju v náručí a pevne ju oblapil svojimi pažami. Princezná sa k nemu pritisla a počul jej plytký nádych. Oprela sa o neho a on si hlavu položil na jej rameno. Chcel, aby cítila, že je tu s ňou. Snažil sa jej dokázať, že ju miluje a chce jej pomôcť, že sa oňho môže oprieť. Môže sa naňho kedykoľvek spoľahnúť. Zahnal dotieravé hlodavé myšlienky o voľbe. On si vyberať nemusí. Navyše nechcel myslieť na nič iné ako na dievča vo svojom náručí, ktoré mu omotalo paže okolo krku a pritislo sa k nemu bližšie, ak to vôbec bolo možné. Nezalapal po dychu, nezafučal, len ju pevnejšie stisol. Dobre vedel, že nepotrebuje slová. Dôležitejší je pocit, že nie je sama.

Tŕne opadli dávno a zostala len čistá ruža. Dávno zistil, že nie je zlá, len má iný názor, za ktorý sa rozhodla drsne a nebojácne bojovať. Ona nie je zlá, len pekelne tvrdohlavá a zlomená. Ani si nevedel predstaviť, aké jazvy prepletajú jej srdce. Hoci je to Ľadová princezná, mocná čarodejnica, ktorá sa má postaviť proti Vyvolenému, ale je to aj mladé dievča, ktoré potrebuje priateľov a pomocnú ruku. A on jej ju podal. Isté veci mu dochádzali a jeho srdce sa chcelo rozpoliť. Nechcel na to myslieť. Nie!

„Majú pravdu, Apolón," zamumlala mu do hrude, ale on ju veľmi dobre počul. 

„Som zlá. Možno skutočne kráčam v Atlasových stopách."

„Nie!" odvetil a odtiahol sa od nej, no držal ju za plecia.

„Ty si iná. Si ako..." zahryzol si do pery a v momente mu správne slová pristáli na jazyku. Pousmial sa.

„Ľadové srdce, ohnivá duša, mocná krv. To ťa vystihuje. Poznám ťa, Artemis ako dievča, no zároveň aj ako čarodejnicu. Nepoznám detaily, ale týmto som si istý."

Sledovala ho s ľadovým výrazom, neprejavila ani štipku emócií.

„V tvojom srdci je ľad, ale nie je to len element. Chrániš sa ním. Chráni tvoju ohnivú zapálenú dušu. Nechceš, aby ti ublížili, ale zároveň bojuješ v to, v čo veríš. V krvi ti koluje obrovská moc, ale tá ťa nezmanipulovala. Zostala si taká, aká si vždy bola," rozvinul svoje tvrdenie.

„Apolón," vydýchla a teraz na neho hľadela s čistým ohromením a dojatím. Chlapec sa poškrabkal na zátylku, sám zmätený, odkiaľ sa tie slová odrazu vzali. Boli pravdivé, ale odkedy sa on takto vyjadruje? To s ním tak mávala láska k princeznej alebo čo? Netušil.

Artemis urobila k nemu krok a chytila mu tvár do dlaní. V ten moment ho pobozkala. Chlapec s jantárovými očami zmätene zažmurkal, ale nenechal sa dlho prosiť a ochotne sa zapojil. Nechal sa pohltiť jej sladkými mäkkými perami, ktorých dotyk tak zbožňoval. Bozkávali sa dlho. Chlapec a dievča. Obyčajní.

„Nemali by sme," prehodil provokačne.

„Kašlem na to. Aj tak sme už prekročili všetky hranice," odvetila. Opäť sa pobozkali, ale po chvíľke sa od seba odtiahli.

„Asi by si mal ísť, aby ťa nehľadali," zamumlala so zrakom sklopeným pri zemi. Chlapec si rozpačito vošiel do zlatých vlasov.

„Vieš, včera večer pred... však vieš... som sa s Théseusom pohádal. Neviem, či sa vôbec chcem vrátiť," zamrmlal.

„Čože? Ja," začala, ale on zavrtel hlavou.

„Strážkyne a jednoducho iné myslenie," mykol plecami.

„Ušiel si."

„Správne."

„Prečo ste sa hádali?"

Apolón si povzdychol a povedal jej všetko, čo sa stalo. Potlačil chuť do niečoho vraziť a len nechal jazyk, aby spolu s perami tvoril slová. Rozhadzoval pritom rukami, že Artemis musela urobiť niekoľko krokov dozadu, aby ju náhodou neudrel. Hovoril čoraz rozčúlenejšie a keď skončil nahlas vydýchol. Artemis si ho premeriavala a hrýzla si spodnú peru.

„Úprimne, nechce sa mi tam veľmi vracať," mykol plecami a pozrel na zem. Hrýzol si vnútornú stranu líc a civel na špičky topánok.

„Poď," chytila jeho ruku a ním prebehla elektrina. Zdvihol hlavu a pozrel jej do očí. Bola opatrná a v jej očiach bol boj, v ktorom jasne boli vidno, ktorá strana vyhráva. Vedel, čo týmto slovom chce povedať, ale nebol si istý, či je to správne. Chápal jej boj. Sám by si neveril. Naklonil hlavu nabok a prepaľoval ju pohľadom. Ona mu pohľad oplácala. Nenútila ho vybrať si. Nevravela nič. Chcela mu len pomôcť. Opäť. Myslí to snáď vážne? Jemne ho potiahla a on sa nechal viesť. Preplietla si s ním prsty a viedla ho do lesa. Do svojho kráľovstva. 

Celú cestu mlčali, ale ich ruky boli silno prepletené. Chcel ju uistiť, že mu vôbec nejde o jej tajomstvá, ani ho nemusí k sebe ťahať. On by si bol poradil. Ale nevydal zo seba ani hlásku. Akoby stratil hlas. Došli pred vchod a draky sa okamžite zhŕkli k nemu. Zjavili sa biele šupiny a krátko na to žlté oko. Apolón stuhol, ale princezná sa usmiala a natiahla ruku. Pohladila tvora a ten ich pustil. 

Prešli pomedzi pletenec konárov zavlažených mágiou a ocitli sa na veľkom priestranstve. Ozval sa rev a neďaleko dvojice zacvakali tesáky. Chlapec uskočil a drak potriasol hlavou. Princezná sa vrhla medzi nich a dotkla sa dračej tmavomodrej papule.

„Orión, pokoj! Je tu so mnou! Je to náš hosť, je vítaný," rozprávala drakovi, ktorý z nej nespustil oči. Chlapcovi sa zdalo, že drak svojím pohľadom pripomína Artemisinho brata, ktorý sa snaží vyhovoriť jej voľbu chlapca. Orión zavrčal na protest a priletel k nim aj ten biely. Princezná sa obom prihovárala a uisťovala ich, že všetko je v poriadku.

Draky ich neochotne pustili, ale potom narazili na inú prekážku. Pred nimi sa ocitli dvaja mladí čarodejníci do seba po uši zamilovaní. Prebodávali chlapca s jantárovými očami pohľadom a zatarasili mu cestu. Obaja mali založené ruky na prsiach a nedovolili čerstvým milencom prejsť. Skôr, ako mohla princezná prehovoriť, ozval sa jej najlepší priateľ.

„Čo to má znamenať?" zasyčal a zabodol svoje oči na ich ruky.

„Nevravela si, že ťa len využil?" nadvihla Calypsó obočie.

Apolón pozrel na čiernovlasé dievča, ktorému zahoreli líca.

„Mýlila som sa," zamumlala smerom k priateľom.

„Ale aj tak nerozumiem, prečo sa tu promenáduješ s kopytníkom. Je to predsa samovrah, špeh a najlepší priateľ Vyvoleného. Očaroval ťa nejako alebo čo?" mračil sa Hercules a rozhadzoval rukami ako Talian.

„Herc, nie! Neočaroval ma. Iba mi poskytol oporu," bránil princezná blonďavého čarodejníka, ktorého zahrialo pri srdci.

„Tak oporu, hm? Tú už máš! Nás a mnoho ďalších!" rozčuľoval sa Lovec.

„Pozri, Apolón nič neurobil. Jedine bol zvedavý, inak nič!" nedala sa Artemis.

„A čo Nate?!" vyprskol Hercules a prebodával svoju kamarátku pohľadom. Obaja stíchli, keď si uvedomili silu toho mena. Calypsó šťuchla Herculesa do boka, ale aj Apolón videl, že v očiach má ľútosť. Artemis zaťala sánku a sklonila hlavu. Prišla o slová. Apolón sa rozhodol teda odpovedať.

„Za Natovu smrť nemôžem ani ja, ani Théseus," začal.

„To určite!" odfrkol si Hercules.

„Počúvajte ma! Cheops poslal Herma, aby vzal niekoľkých čarodejníkov a postavili sa vám. Tvrdí, že chcel len Théseusa chrániť, keďže len nedávno sa vďaka Artemisinmu chaosu dal dohromady! Nepovedal o tom ani mne, Afrodite alebo Minerve. Zatrhli by sme to! Išlo vyslovene o provokáciu. Navyše, Odyseus Wood ho zabil. Tiež sa to nezaobišlo bez trestu. Urobil som, čo som mohol, hoci Nata vám to nevráti," vysvetlil pokojne a Calypsó mu venovala veľavravný pohľad. Rovnako naňho hľadela, keď sem vletel s tým, že Artemis môže za tie ľudské vraždy v meste, vtedy keď ho chytili.

„Ty," začal Hercules, no jeho priateľka ho chytila za pažu a venovala mu úsmev. Nežný a plný lásky. Pobavene mu prehrabla vlasy.

„Čo to nevidíš? Svoj si klebety našej milej Hestie a pozri sa na nich. Čo ti to, skutočne nedochádza?" zasmiala sa.

Apolónovi zahoreli uši, keď si spomenul na stretnutie s bucľatou ženou, ktorá ho varovala, aby sa nezahrával s osudom a hviezdami. Obvinila ho, že za Artemis chodí, pretože sa mu páči. Pozrel na dievča, s ktorým mal prepletené prsty a jej líca ešte väčšmi nabrali farbu jahôd. Hrýzla si do pery s jemným úsmevom a snažila si blčiace líca skryť pod havraňou hrivou. Pozrela naňho a venovala mu rozpačitý úsmev. On jej ho oplatil a nervózne prestúpil z nohy na nohu. Obaja vedeli o Hestiiných klebetách.

Hercules sa zamračil a odtrhol oči od Calypsó. Vyvalil ich na spojené ruky princeznej a špeha a sánka mu spadla na zem.

„Vy ste spolu spali?" vytisol zo seba, na čo ho Calypsó udrela do ramena a Artemis vyštekla jeho meno so zmesou vrčania a písknutia. Apolón stuhol a keď sa mu Artemis schovala do hrude, automaticky ju objal okolo pliec. Prebodával Herculesa pohľadom, ktorý ale na nich civel úplne ohromený.

„Ty si taký idiot, Herc! U Kirké, však sa vcíť do ich kože!" vynadala mu Calypsó a vrtela nad ním hlavou. Chlapec potriasol hlavou.

„Poďme," zamumlala princezná a ťahala Apolóna do hradu, pričom jej líca len tak blčali. Apolón ju bez slova nasledoval. Nemal slov. Jednoducho nemal. Ako to Herculesovi tak rýchlo docvaklo, keď nebol schopný pochopiť to, že ich prepletené ruky znamenali, že sa majú radi?

Trápne myšlienky vystriedali obdivné. Prechádzali kryštálovým hradom a Apolón sa zvedavo obzeral. Bola to jednoducho nádhera. Nemusel utekať, ani nebol pripútaný na lôžku, takže naplno mohol obdivovať tú nádheru. Bolo to niečo neskutočné. 

Hoci nepáčili sa mu tie pohľady, ktoré po ňom hádzali obyvatelia zámku. Niektorí naňho civeli s odporom, iní so zvedavosťou, ďalší s nadvihnutým obočím. Šepkali si a ukazovali na neho prstom. Bolo mu to nepríjemné, a tak radšej otočil pozornosť na dievča, ktoré ho ťahalo hradom. Spomalila až vkĺzli do jednej miestnosti. D obrovskej Ľadovej knižnice.

„Prepáč, toto som fakt nečakala," zamumlala mu Artemis, keď sa schovali medzi policami niekde vzadu. Nebolo tu mnoho ľudí a keby aj boli by začítaní do príbehov, textov alebo by sa usilovne učili nové zaklínadlá.

„To si vytvorila ty?" vydýchol Apolón a prekvapene sa okolo seba obzeral. Bolo to úžasné a... veľkolepé. Toto skutočne dokázala ona? Sama? Ako?

„No, áno," prikývla a sledovala ho s naklonenou hlavou. Oprela sa rukami o stôl a sledovala blonďavého čarodejníka, ktorý sa nemohol na toto celé vynadívať. Skutočne tu bolo nádherne. Žilo to tu. Pre túto krásu by pokojne opustil obyčajnú škaredú školu v Glendale. Toto bolo miesto pre čarodejníka.

„Je to...dokonalé," vydýchol a princezná sa zasmiala.

„Ďakujem. Ale bez mojich ľudí by to tu pôsobilo chladne. Oni z tohto zámku vytvorili náš domov."

Apolón sa k nej otočil a urobil niekoľko krokov smerom k nej. Zahľadel sa jej s úsmevom do očí a ona mu oplácala pohľad i úsmev. Apolón to nechápal.

„Môžeš tu zostať tak dlho, ako potrebuješ," prehovorila.

„Ty mi natoľko veríš?" provokačne sa uškrnul a oprel sa o stôl, takže princeznú uväznil medzi jeho pevné telo a drsné drevo.

„Verím ti," odvetila.

„Ale máš plno dôvodov na opak," nadvihol obočie.

„Rovnako ako ty si mal milión šancí ma dostať. Máš aj milión dôvod ma nenávidieť," prehodila.

„Ale to nedokážem. Milujem ťa," zašepkal oproti jej perám a neskôr sa ich aj dotkol svojimi. Bol to nežný jemný dotyk. Len pohádzanie a láskanie. Dievča mu plietlo svoje prsty do vlasov a on ju pobozkal vášnivejšie. Opäť rozohrali v jej ústach menšiu vojnu jazykov, ktorú vyhral chlapec. Obaja sa medzi bozkami usmievali a srdcia im tĺkli rovnako. Boli dva plamene, ktoré spolu tvorili požiar.

***

Už niekoľko dní prebýva v Ľadovom zámku pod ochrannými krídlami princeznej. Čarodejníci si naňho pomaly začali zvykať a niektorí k nemu boli dokonca priateľskí. Nesnažil sa vysnoriť, čo majú v pláne, nepokúšal sa ich sledovať pri tréningu a učení sa nových zaklínadiel. Snažil sa vyhýbať Oriónovi, ktorý naňho neustále vrčal. Sirius bol priateľskejší akoby to, čo povedala princezná bolo jeho zákonom. Apolón vedel, že Artemis má nejaké puto s drakmi, ale stále mu bolo záhadou, aké je silné.

Keď princezná trénovala s mečom alebo dokonca učila svojich ľudí zaklínadlá, nechodil za ňou. Volala ho, ale on len s úsmevom zavrtel hlavou. Nechcel nič skúšať, aby si nikto nemyslel, že hrá len nejakú špinavú hru. Jeho srdce bolo čisté, ale každým dňom viac pociťoval úzkosť. Po rozume mu behali Théseusove slová. To isté mu kedysi povedala Afrodita. Musí si vybrať. Začínal pochybovať, či sa vôbec niekedy rozhodol a neurobil len to, čo sa od neho očakávalo. Na jednej strane bol šťastný, na druhej cítil nátlak.

Artemis Tenebrisovú miloval, o tom nebolo pochýb. Spoznával ju väčšmi a väčšmi a aj posledná dotieravá myšlienka, že je skutočne tá zlá sa vyparila. Vedel, čo má v úmysle. Bolo mu s ňou skvelo, cítil sa pri nej slobodný a vždy bola zvedavá na jeho názor. Nechcela, aby jej pritakal, chcela poznať jeho myšlienky. Všimol si, že najmä Calypsó a Hercules sa neboja jej niečo povedať. Boli predsa najlepší priatelia. Často ju tiež videl veselo sa zhovárať s Nyx, jej ohnivou kapitánkou, Nefertiti, zemská kapitánka, ktorá ho vtedy s Herculesom zachránila, Iahom, veterným kapitánom a napokon aj s Perseusom alebo ako ho volal Apolón – Lišiakom, ktorý bol vodným kapitánom.

Niekoľkokrát videl, ako za Artemis chodia rôzny ľudia a pýtajú sa jej. Či už ide o zaklínadlá, istý postoj alebo nejaký problém. Hovoria s ňou. Všetci mali pred ňou úctu, ale zároveň sa jej nebáli. Predsa ich vyslobodila z pazúrov Jupitera. Vtedy mali krušné časy, čo pripomínajú aj mnohé jazvy ako tá Herculesova alebo Iahova.

Trávil s Artemis všetok jej voľný čas a keď bol sám, často chodil za jej čiernym žrebcom Hamletom, ktorého si obľúbil. Jeho patronom je kôň, tak možno preto. Niekedy dokonca vyšiel s ním na prechádzku. Hamlet bol k nemu pokojný a nestaval sa na zadné ako pri iných ľuďom, samozrejme okrem Artemis. Prihováral sa mu ako k priateľovi, hladkal ho, vyčesával. Často sa oňho staral, keď mala toho Ľadová princezná veľa a aj Re, ktorý sa dovtedy staral o Hamleta, si vydýchol. Tvrdil, že Hamlet je úplný diabol a mala ho skôr pomenovať Diablo alebo Hurikán ako Hamlet. Apolón bol opačného názoru. Videl v konských očiach múdrosť, akú mal aj literárny predstaviteľ jeho mena.

Túto noc chlapec nemohol zaspať. Jemne sa vymotal od princeznej, aby ju nezobudil a vyšiel von z hradu. Myšlienky mu ukradli spánok a teraz ho definitívne chcú pripraviť o rozum. Zamieril k Hamletovej stajni. Kôň zdvihol hlavu a zastrihal ušami.

„Pokoj, kamoš, to som len ja," potľapkal ho čarodejník a sadol si do slamy. Vložil si hlavu do dlaní. Mrzela ho hádka s jeho priateľom, ale zároveň to prinieslo aj dobré ovocie v podobe lásky k princeznej. Ale zároveň cítil, že vo vzduchu je niečo veľké. Vojna. Poznal obe strany a nevedel, kde chce stáť. Jednoducho nevedel.

„Hej," ozval sa ženský hlas a chlapec sebou mykol. Zdvihol jantárové oči, ktoré sa stretli s mandľovými. Dievča prekvapene nadvihlo obočie a urobilo pár krokov do stajne.

„Čo tu robíš?" opýtala sa a prižmúrila oči.

„Potreboval som ísť na vzduch," mykol plecami na odpoveď.

„Pohádali ste sa s Artemis?" pokračovala po výsluchu Calypsó.

„Nie, Artemis je fantastická," zavrtel hlavou.

„Tak čo sa deje?" sadla si k nemu.

„Čo by sa malo? Nič," krivo sa usmial.

„To určite," odfrkla si. „Hovor!"

„Ja ani neviem, Calypsó. Milujem Artemis, pre Kirké, ani si nevieš predstaviť ako, ale... Ja ani neviem. Keď som sa hádal s Thesom skríkol, že si mám konečne vybrať. Myslel som, že voľbu mám dávno za sebou," mrmlal a hral so svojimi prstami.

„Nerada to priznávam, Apolón, ale ty si si nevybral. Už od začiatku si lietal kdesi medzi. Áno, celý čas si bol po boku Théseusa, ale chodil si za Artemis ako šialený. Neustále! Nič ťa neodradilo a teraz ste sa dali viac-menej dokopy," prikývla Calypsó.

„Ja viem. Aj Afrodita mi kázala si vybrať, ale ja... Neviem, čo je správne, čo si mám vybrať. Prečo si mám vôbec vyberať?" pozrel na ňu.

„Pozri, Artemis chce rovnosť medzi čarodejníkmi, ľuďmi a inými čarovnými bytosťami. Chce ukázať, že všetci sú si rovní, pretože čarodejníci si myslia, že sú nadradení. To, že chránia ľudí je len obal, vnútro je temné a sebecké. Bola som k tomu na začiatku trochu skeptická, chcela som len zosadiť Strážkyne, ktoré prakticky nič nerobia, ale keď tu bol s nami Nate... Jednoducho videla som tých dvoch. Boli ako dvojčatá. Obaja mali pochopenie. Nate mi ukázal, že Artemis chce urobiť správnu vec, preto jej aj kvitujem odhalenie. Nechce klamať ľudskému svetu, však na tejto planéte žije toľko rozličných ľudí a bytostí... Zem je dosť veľká pre všetkých, tak na čo sa skrývať?"

„Ale čo ak sa začne opätovné upaľovanie čarodejníc?" nadvihol obočie Apolón a Calypsó sa zasmiala.

„Prosím ťa. Ľudstvo sa vyvíja, ide dopredu, rovnako ako aj my čarodejníci. Minulosť je minulosť, musíme žiť teraz a tu, ale myslieť aj na budúcnosť. Artemis má všetko premyslené, ale nič ti nepoviem," vyplazila mu jazyk.

„To ani nechcem!" zasmial sa Apolón. No, potom opäť zvážnie a sklopí zrak na svoje prepletené prsty. Nie je to také ľahké.

„Vyber si svojím srdcom," prehovorí Calypsó a chlapec si odfrkne.

„Stále omieľaná veta vo filmoch a knihách. A čo keď sa tvoje srdce chce rozpoliť? Čo ak si srdce nevie vybrať?" sucho prehovoril.

„Vie si vybrať. Vždy to vie, ale ty mu nevieš načúvať. Pozri, ty sa sústreďuješ na predstaviteľov a nie na ich názory. Vyber si názor!" chytila mu ruku a jemne sa usmiala. 

„Som v koncoch," zamumlal.

„Nie si. Apolón, viem, že Artemis na teba vôbec nevyvíja nátlak, ale musím ti povedať to, čo aj tvoji priatelia. Musíš si vybrať, inak stratíš všetko," postavila sa Calypsó.

„Čo ak sa rozhodnem zle?"

„To sme si mysleli všetci," zasmiala sa.

„Ak si vyberieš byť s nami, nemusíš stratiť svojich priateľov. Ak si zvolíš Théseusa, neznamená to, že tvoje city k Artemis sa zmenia. Predsa len ju miluješ," zberala sa na odchod Calypsó.

„Ďakujem," zakričal ešte za ňou.

Schúlil sa na zemi a hľadel pred seba. Ponoril sa do svojich myšlienok. Oba názory pozná, ale ktorý sa mu pozdáva? Za ktorý chce bojovať? Bol zmätený a nemohol uveriť, že skutočne uvažuje nad tým, že by sa mohol pridať k Ľadovej princeznej. Čo ak to je jeho cesta? Alebo je to naopak len skúška, či skutočne chce bojovať po strane Théseusa? Láska... Na oboch stojí láska, len v iných podobách. Láska medzi najlepšími priateľmi a láska k dievčaťu. Hamlet do neho šťuchol pyskom a Apolón si povzdychol.

„Kamoš, čo mám robiť?"

Aloha! Hola!

Konečne sa hlásim s novou kapitolou. Tentokrát vo výnimočný deň :D Dnes je to totiž presne rok, čo som publikovala prvé slová tohto príbehu :D Oslavujeméééé :D

Rozhodla som sa teda, že pod túto ročnú kapitolu sa zjaví character ask :D Pýtajte sa postáv (alebo ak chcete aj mňa :D) do komentárov, čo len chcete :D Pokojne pokecajte s nimi. V SP sa vytvorili dobré chaty :D ;) 

Chcem sa Vám neskutočne poďakovať, že to so mnou ťaháte tak dlho a nemôžem uveriť, že Vás Saľ tak veľmi zaujalo. Keby som mohla, tak každého z Vás by som asi udusila v objatí a šepla muchas gracias. Te Amo! ♥Opäť muchas gracias por todo! Saľ sa drží posledných niekoľko dní v prvej päťke a ja skáčem od radosti ako rádioaktívny klokan :DD Ste úžasné moje drahé bytosti. Neskutočne Vás milujem. Vaše názory a pomoc ma posúvajú ďalej. Ste dokonalí :*

Tak, ja si idem utrieť slzy dojatia a zavolám Artemis a ostatným, aby s Vami pokecali :D Ešte raz muchas gracias por todo! Te Amo! :*       *CleoDeFuego*