Sedel v akejsi zvláštnej miestnosti. Ráno mu volal jeho najlepší priateľ, že ho potrebuje. Čarodejník neváhal ani chvíľu a okamžite súhlasil. Vedel, že jeho priateľovi to celé už lezie krkom, ale sám si za to, čiastočne, môže. Má držať jazyk za zubami. Keď chlapec vyšiel z domu, ešte netušil, čo ho čaká. Pred dverami jeho domu už totiž čakali jeho priatelia a niekoľkostarších čarodejníkov a čarodejníc. Otváral ústa, aby zo seba vysypal množstvo otázok, ale jeden čarodejník zavrtel hlavou a to chlapca umlčalo. Celá skupina prešla zopár metrov, keď čarodejník, ktorý umlčal priateľa Vyvoleného zastal pred jedným dubom. Mávol rukou a odhalil sa vchod. Všetci ním prešli za sebou ako húsky.

„Páni," vydýchla Minerva a tým ukradla Apolónovi slová. Nemal čo dodať. Minerva to vystihla. Ocitli sa akoby vo vnútri obrovského, skutočne obrovského stromu. Vôkol boli lavice ako v parlamente v tvare písmena U. Svetlo sem prenikalo v malom množstve, preto po stenách žiarili fakle.

„Toto, že mám skryté pri dome ?" vyvalil ohnivý čarodejník oči.

„Samozrejme, že nie. Ale pri tvojom dome je vytvorený tieňový teleport," prevrátila nad ním jedna blondínka očami. Apolón urobil za jej chrbtom grimasu a Minerva sa zachichotala. Čarodejník žmurkol na kamarátku a uškrnul sa. Všetci si posadali za lavice a chlapec začal ľutovať, že súhlasil so svojou účasťou. Neznášal tieto nudné porady. Aj tak sa to väčšinou týkalo len Théseusa a prenasledovania Artemisiných spojencov. Aspoň, to sa rozoberalo krátko po jej smrti.

„Myslím, že viete, prečo sme tu," prehovoril najstarší čarodejník, keď sa všetci usadili. Apolón ho poznal. Bol Áres, radca Strážkyne ohňa.

„Hoci Artemis Tenebrisová, Ľadová princezná zomrela pri jednej z jej šialených katastrof alebo ju pohltil element, jejprívrženci sú stále aktívni," pokračoval Áres a Apolón zbystril pozornosť. Aktívni ? Čo tým myslí ? 

„Čo tým chcete povedať ?" ozval sa nahlas a čarodejníci po ňom vrhli nevraživé pohľady.

„Artemisini spojenci v jej diele pokračujú. Musela vedieť, že zomrie alebo ju niekto zradí," povedal Vyvolený. „Ale teraz je to iné. Oni vraždia. Vraždia ľudí."

Apolón stratil slová. Civel na svojho najlepšieho priateľa so spadnutou sánkou. Uťahuje si z neho ? Prečo by to robili ?! Nedáva to zmysel.

„Zatiaľ neboj zaznamenaný žiaden mŕtvy čarodejník, ale myslím, že to dlho nepotrvá," prehovoril opäť Áres.

„Bola to zradkyňa vlastnej krvi. Nie je tajomstvom, že nenávidela svoj druh, no predsa len milovala moc," pridala sa na jeho stranu čarodejnica s dlhými bielymi vlasmi zapletenými do vrkoča.

„Ešte stále nepoznáme jej úkryt, hoci je nasadených niekoľko špiónov."

„A oni sa snažia," zavrčal Apolón.

„Ale nie dostatočne. Hoci je Artemis mŕtva, v jej diele pokračujú ! Chcú do sveta priniesť bolesť a chaos. Snaha nestačí ! Potrebujeme výsledky !" odsekol Áres.

„Bola prešibaná. Veľmi. Nie je to také ľahké," dotkla sa Minerva Apolónovho ramena, ktorý podráždene vrčal.

„Prestaňte mi hovoriť, aké je to ťažké, ako sa to nedá a ukážte mi, ako sa to dá!" tresol päsťou do stola Áres. Nastalo dusné ticho, kedy sa čarodejníci navzájom zabíjali pohľadmi. Napätie bolo takmer hmatateľné.

„Ako si môžete byť istý, že je to ich vina ?!" zavrčal nahlas Apolón.

„Pretože jej priateľa Herculesa Lewisa videli utekať z miesta činu s dýkou v ruke. Nebol sám. Bolo ich viac," odsekla žena s bielymi vlasmi.

„Prečo by to robili ?" zamračil sa. Ozval sa krik z každej strany. Niektorí po tejto otázke začali vykrikovať svoje dohady, iní sa oborili na blonďavého čarodejníka a zasypávali ho nadávkami. Jediný, kto mlčal a nič nevravel, bol Théseus Michaelson. Jeho priateľ by sa bol rád naňho oboril, ale mal mnoho práce, aby ubránil svoje slová.

„TICHO !" skríkol mocný hlas a všetci ako na povel stíchli a hľadeli na telo patriace hlasu.

„Vzchopte sa ! Artemis je mŕtva a tým sú jej prívrženci oslabení, no divokí. Smrť ich princeznej ich zasiahla a oni sú zúfalí. Ich patrony vychádzajú na povrch. Víťazia zvieracie pudy a je potlačená ľudskosť. Preto vraždia ľudí. Alebo plnia poslednú vôľu ich vodkyne." Cheops, riaditeľ strednej školy pre čarodejníkov v Glendale hovoril so smrteľnou vážnosťou. Apolón si myslel, že žartuje. Artemisini spojenci nie sú zvieratá.

„Čože ?!" vyprskla Minerva. „To je šialené !"

„Je to pravda. Aj Théseus videl to šialenstvo v Herculesových očiach," ohradil sa Cheops.

„These ?!" otočil sa blondiak na Vyvoleného. Ten potriasol hlavou, akoby sa vrátil nohami na zem a upriamil svoje oceánske oči do tých jantárových.

„These, hádam, tomu vážne neveríš," zasyčal blondiak. 

Všetky pohľady sa upreli na dvoch chlapcov. Vymieňali si pohľady a Apolón si až vtedy všimol, že už to nie je ako predtým. Jeho najlepší priateľ sa zmenil. Celé leto ho poriadne nevidel, preto neváhal, keď mu ráno zavolal. Čarodejníci s Théseusom manipulujú. Ktovie koľkých podobných porád sa zúčastnil. Nachádza sa vo vyberanej spoločnosti, trénuje s podstatou. Apolón sa pri tom pohľade stiahol a Théseus sa postavil. Všetci mlčali, čakali, čo povie Vyvolený. Lebo on niečo znamenal. Jeho priateľ tušil, že povie to, čo by mal. Aj za predpokladu, že by musel klamať.

„To, čo som videl neboli zvieratá, hoci boli v telách svojich patronov. To, čo som videl v ich očiach bolo ľudské. Neurazte sa Cheops," otočil sa Théseus na riaditeľa, „ale nesúhlasím s vami, že sa zbláznili a vraždia preto, že nad nimi zvíťazili pudy. Skôr im to prikázala Artemis pred svojou smrťou. Vravel som vám, že po jej smrti toto nekončí, ale nikto mi neveril ! Tu máte dôkaz. Za hradbami jej sídla sa niečo deje a my nevieme ani hovno, pretože netušíme, kde sa jej sídlo nachádza !" Udrel päsťou do stola.

„Tieto porady nemajú cenu. Ak im niečo Artemis prikázala, musela niečo o svojej smrti tušiť. V tú osudnú noc mne aj Apolónovi utiekla Calypsó Youngová. Ona by vedela viac. Musíme čakať a sledovať tých čarodejníkov. Raz urobia chybu a niekoho chytíme. Donútime ho hovoriť !"

Nastalo ticho, ktoré sa dalo krájať ako pečené hovädzie. Dokonca vôňa ticha sa vznášala vo vzduchu a aj myšlienky ustali. Akoby Artemis Tenebrisová vstala z mŕtvych a zmrazila nielen čas ale aj priestor. A predsa tu bolo pomerne horúco, keďže je horúce leto a nachádzať sa uprostred nejakého stromu, kde síce neprenikajú slnečné lúče, ale horia tu fakle. Pohľad na všetkých by mohol byť celkom komický. Stuhnutí v pohybe sedia ako poslanci v parlamente, jeden z nich stojí, dlaňami sa opiera o stôl a v očiach sa mu blýska. Apolón sa bál, aby sa Vyvolený nenaštval a do stromu nevhodil blesk. To by mohol byť menší problém.

Nikto sa nemal k slovo. Blondiak bol prvýkrát počas leta na takejto porade, ale Théseus evidentne nie a tento jeho výstup bol nezvyčajný. Inak by sa nikto netváril tak šokovane a s prázdnym jazykom.

„Súhlasím. Veľa o tej skupine nevieme. Špehovania bolo dosť, je neúčinné. Musíme pristúpiť k tvrdšiemu opatreniu a niekoho zajať. Zastavíme vojnu v zárodku !" postavil sa Cheops. Ozvali sa súhlasné výkriky, len čarodejník, ktorého patron bol kôň mlčal. Nepáčilo sa mu to. Čarodejníci o niečom diskutovali, ale on im nevenoval pozornosť. Myšlienkami bol niekde inde a zamyslene si prstami klopkal po stehne. Robil to vždy, keď rozmýšľal.

Artemis Tenebrisová bola jeho spolužiačka. Jedna z najlepších študentiek, bola bystrá a talentovaná. Nebola žiadna šprtka, to si nemyslel. Vždy povedala, čo si myslí a nenechala si skákať po hlave. Jej jazyk bol niekedy až arogantný a drzý. Ona sa vždy odvolávala na pravdu a na to, v čo verila. Keď sa z nej stala Ľadová princezná a utiekla do lesov, postarala sa o seba a svoje slová premenila na činy. Nerozprávala len plané reči, ona ich uskutočňovala. Otázka je, čo sa stalo ?

Ak prikázala svojim ľuďom, aby pokračovali v jej diele aj po smrti, ako vedela, že zomrie ? Tušila, že má medzi svojimi vernými hada, ktorý ju podrazí ? Ale prečo by prikázala zabíjať ? Alebo Artemis netušila, že zomrie a jej ľudia pokračujú dobrovoľne, samy, ale s jej menom na čele ?

Nikomu sa nič nestane. Prisahám. To boli jej slová, ktoré mu povedala, keď bol s ňou. Prečo by mu to hovorila, keby to nemyslela vážne ? Niečo tu pekne smrdí. Ale on na to príde. Musí. Neverí totiž tomu, že Artemis prikázala niečo tak brutálne, keď sama chcela spolupracovať s ľuďmi. Niekto špiní jej meno. A možno chce aj vyvolať čarodejnícku vojnu !

„Hej, Apolón, ideš ?" dotkol sa niekto jeho pleca a poľakane sebou mykol. Pozrel do tmavých očí jeho priateľky a nahlas vydýchol. Prikývol a spolu vykročili do davu čarodejníkov preč z tohto prepoteného miesta. V prvom momente ho slnečné lúče oslepili a on si zastrel zrak rukou. Stiahol si slnečné okuliare a rozhliadol sa vôkol seba.

„These ?" oslovil kamaráta a vykročil k nemu, keď Vyvolený zdvihol zrak.

„Apolón, ja teraz nemôžem," rozpačito sa usmial.

„A kam sa tak ponáhľaš ? Zase na nejakú dôležitú poradu alebo na osobné stretnutie so Strážkyňami ?" nadvihol obočie.

„Čože ?! Nie ! Čo ti sadlo na nos ?" zamračil sa Théseus.

„Celé leto ťa nevidím, ledva sa ozveš a dnes ma len tak dotiahneš na nejakú poondiatu poradu," prekrížil si Apolón ruky na hrudi.

„Totiž, ja som... Len potreboval trochu času a ujsť od tohto blázinca," rozpačito sa poškrabkal na zátylku Vyvolený.

„Svojich priateľov si zaškatuľkoval do tohto blázinca ?!" zasyčal Apolón a fučal od zlosti. To si snáď Théseus robí srandu.

„Čo ? Nie, nie," vrtel hlavou a uši mu horeli.

„Hej pokoj, Apolón ! Nie je v tom nič iné ako dievča," uškrnula sa Minerva a dotkla sa Apolónovho ramena. Prekvapene zažmurkal.

„Dievča ? Ty s ňou chodíš ? Preto si nikdy nemal čas ísť s kamošom von ?" nadvihol obočie.

„Nechodíme spolu," bránil sa hneď Théseus a uši mu len tak horeli.

„Len či," podpichla ho Minerva.

„Nie, fakt, nie," vrtel Théseus hlavou. 

„Takže ty teraz utekáš na rande ?" uškrnul sa blondiak a tmavovlasý čarodejník zaskučal.

„Nie je to rande !"

„Ak to nie je rande, poďme si niekam sadnúť a zavolaj aj ju," prehodila veselo Minerva.

„Čože ?" spadla Vyvolenému sánka.

„Urob to. Alebo bež na rande, no možno vás budeme sledovať," zlomyseľne sa vyškieral Apolón a tľapol si s Minervou. Théseus zaškrípal zubami.

„Fajn," vyprskol. „Poďme teda."

Spolu teda vyrazili a sadli si do jednej klimatizovanej zmrzlinárne. Nechcelo sa im prechádzať po tej horúčave. Hoci bol Apolón ten ohnivý, tepla mal skutočne teraz po krk. Mlčky si vychutnávali lahodnú studenú chuť zmrzliny, keď sa ako prvá ozvala Minerva.

„Kedy príde ?" opýtala sa.

„Neskôr," odvetil These.

„Nevedel som, že je to také vážne," uškrnul sa Apolón.

„Nechodíme spolu. Len si dobre rozumieme," zavrčal Vyvolený.

„Ja som nič nepovedal," zasmial sa blondiak.

„Náhodou, keď ťa ona nenávidí, tak ťa musí milovať," prehodila Minerva a strčila si pistáciovú zmrzlinu do úst. Théseus sa na ňu zamračil.

„Prečo by ma mala nenávidieť ?"

„Tak po prvé bozkával si sa s jej sestrou a po druhé, tvojím osudom bolo ju poraziť. Nakoniec to zvládla ale sama," odvetila Minerva.

„To bolo trochu kruté, Min," zamračil sa Apolón. Dievča len ľahostajne pokrčilo plecami.

„To nie je dôvod na nenávisť," zavrtel Théseus hlavou.

„Samozrejme, že je. Keby tá tvoja frajerka chcela mohla by ľahko nadobudnúť miesto svojej sestry."

„Čo si dnes akási uštipačná ?" nadvihol Apolón obočie.

„Nie som," zamračila sa.

„Ale si. Deje sa niečo ?" zamračil sa aj Vyvolený.

„Samozrejme, že nie. Ja len... Jeden tu obhajuje Artemis, druhý Afroditu. Čo máte s Tenebrisovými ?" prevrátila očami.

„Prosím ?! Artemis je mŕtva a všetci kydajú špinu na jej meno, pretože vedia, že sa nemá ako brániť. Stala sa akoby obetným baránkom, pritom nevie nik, kde je pravda !" vyštekol Apolón.

„A Afrodita je plne iná ako Artemis ! Ty ju nepoznáš, nikdy si s ňou nehovorila. Súdiš a pritom nič nevieš," zavrčal Théseus. Minerva zdvihla ruky na obranu.

„Možno máš popletenú hlavu These. A ty Apolón, neviem, či ide o tvoj zmysel pre spravodlivosť alebo si mal niečo s Artemis," zamrmlala.

„Nič som s Artemis nemal. Bola to moja spolužiačka, niekoľkokrát sme spolupracovali na hodinách !" vyprskol.

„Nikto z nás ju poriadne nepoznal, ale vždy je za tým niečo viac. Niečo tu smrdí Minerva a Artemis Tenebrisová je v tom len ako nejaký symbol alebo čo. Je tu veľa nezodpovedaných otázok, na ktoré musíme nájsť odpovede, inak skutočne dôjde k čarodejníckej vojne a možno to bude ešte horšie ako s Atlasom. Nesmieme robiť unáhlené závery, pretože ,môžu byť chybné."

„Asi máte pravdu. Prepáčte. Som len ostražitá a asi začínam byť paranoidná," pretrela si Minerva spánky. Chalani sa zarazili.

„Min, čo sa deje ?" dotkol sa These jej ruky.

„Ja ani neviem. Asi bláznim," pokúsilo sa dievča o úsmev.

„Nie. Niečo sa deje a ty veľmi dobre vieš čo. Tak von s tým," prekrížil si Apolón ruky na hrudi. Minerva pozrela na oboch priateľov a zahryzla si do pery. Zabodla svoje čokoládové oči do tých jantárových a Apolón sa zamračil. Čo trápi jeho kamarátku ?

„Po prázdninách sme štvrtáci. Vyberáme si povolanie vo svete čarodejníkov. These, ty máš o miesto postarané, kdekoľvek a navyše sa s najväčšou pravdepodobnosťou staneš aj Strážca. Apolón, ty máš tiež cieľ. Chceš byť bojovníkom. Ale ja neviem... Stále nie som rozhodnutá a jednoducho...desí ma to. Všetci riešia Artemis Tenebrisovú, ale čo naše životy ? Zabúdame, že sme stále len študenti. Študenti, ktorým klope budúcnosť na dvere," priznala Minerva a sklonila tvár.

Apolónovi klesla sánka. Minerva má pravdu. Oni traja, obyčajní tínedžeri riešia hroziacu vojnu akoby to bola vec, ktorú budú riešiť do konca života. U Théseusa je síce možné, že bude podobné veci riešiť po celý život, ale u Apolóna Robinsona a Minervy Jonesovej to nie je isté. Sú ešte študenti. Apolón školu minulý polrok flákal. Sústredil sa na Artemis. Ponoril sa do niečoho veľkého a pri tom jeho hlavná priorita mala byť škola. Čo sa to s nimi stalo ?

Potriasol hlavou. Nie. Ak by sa nevenovali blížiacej sa vojne, ku ktorej, dúfal, že nedôjde, nemusela by byť žiadna budúcnosť. Robili správnu vec.

„Min," oslovil kamarátku. „Máš ešte čas. Ty so svojou bystrosťou môžeš robiť čokoľvek. Ak ti to pomôže, podľa mňa by si mohla byť liečiteľka. Hlavu na to máš a nepoznám nikoho, kto sa tak vyzná v bylinkách," usmial sa.

„Pravda. Min, ty môžeš robiť čokoľvek, už len nájsť, čo by ťa bavilo. Nie je to taká veda. Ty si môžeš vybrať. Ja na výber nemám," pridal sa Théseus a stisol jej ruku. Minerva zdvihla zrak.

„Ale kecy, Michaelson," uškrnul sa Apolón. „Všetci máme na výber."

„Mám nápad ! Čo keby sme len tak zabudli na problémy čarodejníckeho sveta ?"

„Môžem len súhlasiť," usmiala sa Minerva.

„Preč s depresívnymi myšlienkami," rozhodil Théseus rukami a všetci traja sa zasmiali.

„Tak, kedy príde Afrodita Tenebrisová, tvoja vyvolená ?" podoprel si blondiak hlavu a Vyvolený sa po ňom hravo zahnal.

„Aspoň sa dočkám aj dievčenskej spoločnosti. Jednej by z vás preplo," zasmiala sa Minerva.

„Nenájdeš lepšiu spoločnosť ako sme my," uškrnul sa Apolón.

„Vy si fandíte," zasmiala sa.

„Máme totiž dôvod," žmurkol na ňu These.