Cítila som chlad. Od mojich nôh sa do mňa zahryzával môj vlastný element. Nebol to obyčajný chlad. Mrzla som. Doslova som mrzla. Zatrepotala som mihalnicami, ktoré mi oťaželi vďaka snehovým vločkám. Nadvihla som sa na lakťoch a poobzerala sa okolo seba. Všade navôkol bol sneh. Biela prikrývka poprikrývala všetko, čoho sa dotkla. Čistučký sneh padal aj z oblohy. Bola by som si užívala ten výhľad, keby som tak nemrzla. Zrakom som zablúdila k nohám a v duchu zakliala. Chýbala mi teniska. Ako sa mi podarilo ju nechať v kontrolnej miestnosti ?! Ale moment, toto nie je Gledale a už vôbec nie Arizona ! Chcela som sa postaviť, ale bola som slabá. Akoby ma zabíjalo vlastné telo. V diaľke som začula vytie. Toto nie je dobré. Ak ma nájdu vlci, roztrhajú ma na franforce. Potešia sa čerstvej potrave. Som ich korisť. Zranená a bezvládna. Som pre vlky večerou na zlatom podnose. Prudko som sa vystrela, no do hlavy mi vystrelila obrovská bolesť. Zasyčala som. Videla som rozmazane a v hlave mi trešťalo. Bolesť v hrudi nepoľavila a okolo mňa sa zdvihla moja vlastná ľadová mágia. Vedela som, že opäť padám do temnoty, no skôr ako som zavrela oči som zbadala siluetu. Siluetu vlka.

***

„Mne sa nepáči ! Mama, je to čarodejnica."

„Prestaň s tým Cala ! Nie je to Lovkyňa."

Moje zmysly opäť začínali fungovať. Počula som hlasy a bolo mi dokonca príjemne teplo. Nemrzla som a ani nehorela. Bola som niečím prikrytá. Pokúsila som sa pohnúť prstom na ruke a výsledok bol úspešný. Som nažive, nezomrela som. Ale kto ma zachránil ?

„Náš maznáčik sa preberá," prehodil nejaký dievčenský hlas otrávene a ja som prudko otvorila oči. Pred sebou som zbadala dievča s gaštanovými vlasmi a kakaovými očami. Krčila nosom a dívala sa na mňa ako na kus hniloby. To vyzerám tak príšerne ? Všetko oko mňa bolo neznáme a začala som panikáriť. Očami som behala po miestnosti. Zistila som, že ležím na nejakom gauči, v obývačke. Kde to, dopekla, som ?! Začala som sa stavať, no niečie ruky ma zastavili.

„Spomaľ, si ešte trochu slabá," láskavo sa na mňa usmiala blonďavá žena.

„K-kde to som ? Kto ste ?" vykoktala som zo seba a prekvapilo ma, ako otrasne znie môj hlas. Chrapľavý a škrekľavý. Ani zďaleka sa nepodobal tomu môjmu. Obzerala som sa okolo seba a žena sa opäť usmievala.

„Moje meno je Tiana Whiteová," odpovedala mi. „Si na Aljaške, čarodjenica."

„Na Aljaške ?!" vykríkla som prekvapene. Ako som sa sem, pre Kirké, dostala ?! Však, pokiaľ viem, čarodejníci sa nevedia premiestniť ani teleportovať a už vôbec nie cez celé štáty. Čo sa to v tom požiari stalo ?! Ako je vôbec možné, že žijem ? A prečo som nedokázala ovládnuť svoju moc ? Prečo som sa zložila ?! A ako je možné, že vedia, čo som zač ?!

„Áno," odseklo dievča. Potom sa otočilo k žene. „Mami, mne sa to nepáči."

„Cala, nie je to Lovkyňa," zavrtela Tiana hlavou.

„Ako to môžeš vedieť ? Dobre vieš, že sú blízko. Čo ak je jedna z nich !" nedala sa takzvaná Cala.

„Moment," zasiahla som do ich rozhovoru a obe sa na mňa otočili. „Odkiaľ viete, čo som zač ?" nadvihla som obočie. Tiana otvárala ústa na odpoveď, keď sa ozval dupot krokov po schodisku a do miestnosti vošiel chalan s havraními vlasmi a iskrivými tmavomodrými očami. Keď nás zbadal, vyčaril šibalský úškrn.

„Jéj, už sa prebrala ?" Prišiel až ku mne a nahol sa na gauč. Vyvalila som oči od šoku. Premeral si ma od hlavy po päty, pričom sa stále uškŕňal.

„Ustúp, však ju desíš !" stiahla ho odo mňa Tiana a chlapec sa zachechtal.

„Ako viete, kto som ?! Vy ste tiež čarodejníci ?" zaujímala som sa a Tiana s chalanom sa zasmiali, no Cala si odfrkla.

„Nie, ty hus hlúpa. Smrdíš mágiou a veľmi mocnou," odsekla mi.

„Smrdím mágiou ?" Tak zo mňa si asi samotná Smrť uťahuje. Ako môže čarodejník smrdieť mágiou ?! To je choré. Mágiu predsa necítiť ako nejaký pach alebo niečo také. Možno ju vidieť, pocítiť ale určite nie ako nejaký smrad či vôňu.

„Ako sa voláš ?" opýtal sa ma chalan.

„Artemis," odvetila som jednoducho a on opäť vyčaril ten svoj šibalský úsmev.

„Artemis, čo sa stalo ? Odkiaľ si ?" dotkla sa mojej dlane Tiana. Podarilo sa mi posadiť sa a zatiaľ, čo ona pri mne kľačala, Cala s neznámym chalanom sa vyvalili na sedačke oproti nám. Mohli byť tak v mojom veku. Ona na mňa hľadela s ostražitosťou a nechuťou, on zvedavo. Radšej som sa otočila k Tiane. Dlhujem týmto ľuďom nejaké vysvetlenie. Predsa len, ma, evidentne, zachránili.

„Pochádzam z Arizony, konkrétne, dostala som sa sem z Glendale. Pamätám si, že sa mi podaril tretí krok plánu a vyvolala som obrovské plamene, ktoré útočili na čarodejnícku školu. No, zrazu bol niekto v budove. Bolo overené, že nikto nie je na pozemkoch školy a už vôbec nie v budovách. A predsa sa odtiaľ ozýval krik. Našla som medzi plameňmi malého chlapca a chcela mu pomôcť, keď sa niečo stalo a nedokázala som sa sústrediť. Chlapca som posadila na koňa a potom si pamätám len oheň. Plamene boli všade. Zobudila som sa v snehu, no opäť som zomdlela, keď som počula vytie. Vlčie vytie."

Všetci traja ma zvedavo počúvali. Dokonca aj Cala ma prestala prebodávať vražedným pohľadom, no stále sa tvárila nedôverčivo. Tiana prekvapene. Všetci na mňa len zízali a ja som sa nervózne pomrvila na mieste.

„No a uhm...ďakujem za záchranu," dodala som s jemným úsmevom.

„Kto vlastne si, Artemis ?" opýtala sa po dlhšej odmlke.

„Pre čarodejníkov som známa pod menom Ľadová princezná," šepla som a Cale s chalanom spadli sánky. Akoby som im povedala, že som práve vystúpila z nejakej animovanej komédie a ako kresba sa im zhmotnila pred očami, napríklad taký Mickey Mouse.

„To si ty ?!" vykríkla Cala, keď našla jazyk. Nadvihla som obočie.

„V našich kruhoch si tiež známa," odpovedal mi chlapec na môj spýtavý pohľad.

„Tak teraz ti fakt neverím," vrtela Cala hlavou.

„Cala," napomenula ju Tiana.

„Nie, mama ! To, čo robí, je choré ! Šialené ! Navyše zomrela. Ľadová princezná je mŕtva !" jačala Cala. Chalan sa dotkol jej ramena a stiahol ju naspäť na sedačku, z ktorej vyskočila.

„Mohla by nám pomôcť. Je prakticky na našej strane, proti Lovcom," bránila ma Tiana.

„Čo tým myslíte ?" zaujímala som sa. Ak môžem týmto ľuďom nejako pomôcť, urobím to s radosťou. Oni mi zachránili život pred hladnými vlkmi.

„Porozprávame sa neskôr, Artemis. Počkáme na ostatných členov a po večeri sa všetko dozvieš," sľúbila mi Tiana.

„Teraz musíš odpočívať."

***

Na tú večeru som dlho nečakala. Tiana ma usadila ako čestného hosťa za obrovský stôl. Toto bude asi veľmi veľká rodina. Tiana sa zvŕtala v kuchyni a prišla jej pomôcť ešte jedna žena, ktorú volala Megan. Cala s chalanom sa vrátili do miestnosti v sprievode niekoľkých ďalších ľudí. Bolo nás neskutočne veľa a ja som už chápala, prečo taký veľký stôl. Toto je teda skutočne mnoho členná rodina. Všetci sa začali usádzať za stôl a pritom na mňa zazerali. Cítila som sa nepríjemne a najradšej by som bola utiekla, ale nesmela som. Asi by sa za mnou rozbehli ako psy a ani len Matka Príroda netuší, čo by so mnou urobili. Tlmene sa medzi sebou rozprávali. Veľmi dobre som vedela, čo je témou ich rozhovoru. Aj popri jedle som na sebe cítila pohľady, čo sa mi skutočne nepáčilo, ale snažila som sa nedať žiadne emócie najavo.

„Tak, asi ste si všimli nášho hosťa. Je to čarodejnica Artemis," usmiala sa Tiana a ja som sa chcela od hanby prepadnúť až pod zem. Ja tie ich pohľady už skutočne nevydržím.

„Cítiť to z nej na kilometre," zašomral jeden z mužov a Megan ho šťuchla lakťom.

„Hej. Zack ju zachránil a urobil správnu vec. Nie sme predsa bezcitní," zavrčala blondínka a niektorí sklonili hlavu. Spolu tu bolo osem ľudí, ktorých som nepoznala alebo niektorých z nich sotva poznala.

„Nie je Lovkyňa ?" opýtal sa blonďavý chalan, ktorý ma prepaľoval tými svojimi hlbokými machovo-zelenými očami. Zamračila som sa naňho. Čo s tými lovcami stále majú ?!

„Nie. Je to niekto iný," odvetila Tiana. „Niekto, kto by nám mohol pomôcť."

„Prečo práve ona ?" ozvalo sa dievča s tmavou pleťou a šikmými očami. Tmavé vlasy mala zapletené do dvoch vrkočov. „Cítiť z nej...no nič dobré to nie je." Zamračila som sa. Tak nič dobré ?! To si zo mňa snáď niekto strieľa ?!

„Pretože je to vraj Ľadová princezná," odvetila Cala, pričom prevrátila očami.

„Tá je predsa mŕtva, nie ?" ozval sa jeden z mužov.

„Nie, prežila. Nejako sa dostala k nám. Je to dôležité," obhajovala ma Tiana.

„Prosím ťa, nezačínaj s tým zase. Už tak je pohroma, že o nás vie niekoľko čarodejníkov," osopil sa na ňu druhý muž. „Nie to, ešte aby sa o nás dozvedela takzvaná Ľadová princezná !"

„Ako to myslíte ?" rozhodla som sa ozvať a všetky pohľady sa opäť upreli na mňa.

„Ide o to, čarodejnica, že ak by sa o nás dozvedelo viac čarodejníkov, vrátime sa späť do odpornej minulosti, plnej bitiek, vojen, prenasledovaní a krviprelievaniu," vysvetlil mi to blonďák.

„Počkajte," vykríkla som prekvapene. „V-vy ste nejaké z tých bytostí, ktoré čarodejníci pred mnohými rokmi vyvraždili ?" Obyvatelia domu sa nahlas rozosmiali.

„Ako vidíš, nevyhubili nás, no stále nás lovia, naháňajú, chytajú a vraždia. Je to tu stále, ale v tajnosti a nie všetci čarodejníci vedia o tejto skrytej vojne. Je to medzi určitými vyvolenými, no my ich poznáme všetci. Sú to celé rody alebo zasvätení bojovníci," odpovedal mi jeden z mužov.

„Čo ste vlastne zač ?" nedokázala som potlačiť zvedavosť v hlase. Skutočne sú toto predo mnou vraj vyhynuté bytosti ? Skutočne stále existujú ? Čarodejníci ich všetkých nepovraždili ? A ako je možné, že niektorí o nich vedia ?! Nikde som o ich existencii nečítala. Vraj žili len v dávnej minulosti, no čarodejníci vyhubili všetky. Do jedného. A predo mnou je celá rodina...

„Vlkolaci," uškrnula sa na mňa Cala a mne spadla sánka.

„Vy ste skutoční vlkolaci ?" uisťovala som sa všetci sa nahlas rozosmiali, no začali prikyvovať.

„Dá sa povedať, že jedna zo svoriek," odpovedala Megan.

„Vy ste všetci príbuzní ?" nadvihla som obočie. Opäť sa ozval smiech.

„Nie tak pokrvne. Sme síce svorka, rodina, no nie všetci sú z jednej ľudskej krvi. Napríklad tuto Angela bola uhryznutá," kývol blonďavý chalan na tmavé dievča so šikmými očami, ktorá sa zaškerila.

„A som za to vďačná. Kto by nestál o vlčie reflexy ?" prehodila veselo.

„Iní, ako Kyle a ja, sme priamo príbuzní s niektorými členmi. Tiana je moja mama a Kyle má oboch rodičov vlkov, ktorí sú teda momentálne tu. Tamto Kevina a Megan," pokračovala Cala a blonďavý chalan s hlbokými očami sa na mňa jemne usmial.

„A ako ste mysleli, že cítite niečo zo mňa zlé ?" bola som zvedavá. Vlkolaci pokrčili nosom a Tiana sa smutne usmiala.

„Niečo sa v tebe prebúdza, Artemis a možno sa tomu nepodarilo vyklíčiť počas plameňov."

„Myslíte, ďalší element ?" vyvalila som oči.

„Je to mocná a celkom aj temná mágia. Tvoje priezvisko je v preklade z latinčiny temnota. Čosi z teba vyžaruje a nie sú to len protichodné elementy – oheň a ľad. Je to aj niečo viac," pozrel mi do očí jeden z mužov, ktorý sa volal Kevin. To, že vedia moje priezvisko bolo to posledné, čo ma udivovalo. 

„Ale však ja..." bránila som sa, no Tiana zasiahla.

„Možno to časom odhalíš sama. Sú to len naše vlčie zmysly, ktoré sú na pozore."

„Och."

„Artemis, povedz, keď si tá Ľadová princezná, o čo ti vlastne ide ? Šíria sa totiž rôzne reči," pozrel na mňa Kyle. Pohľadom som preletela po všetkých vlkolakoch okolo stola, ktorí na mňa upierali zrak. Čakali, čo im poviem. Pozrela som do očí môjho záchrancu a uvedomila si, že som tejto svorke niečo dlžná. Bez nich by som neprežila.

„Bojujem za rovnosť," usmiala som sa. Začala som im rozprávať o svojom pláne, o svojich úmysloch, odhaliť ľuďom skutočnú mágiu. Chcem odhaliť čarodejnícky svet a zvrhnúť Strážkyne z vlády nad magickým svetom. Rozprávala som im o jednotlivých katastrofách a mojich spojencoch. Aj posledný nedôverčivý pohľad sa zmenil v úžas.

„Ty chceš skutočne ľuďom odhaliť čarodejníkov ?" nadvihla obočie Cala.

„Chceš zaviesť harmóniu medzi čarodejníkmi ?" pridal sa aj posledný člen, ktorého volali Troy.

„Vy sa skrývate pred Lovcami, však ?" nereagovala som na otázky a položila vlastnú. Ozvalo sa súhlasné mrmlanie.

„A existujú aj iné bytosti ? Skutočne čarodejníci všetkých nevyzabíjali ?"

„Existuje po svete viac bytostí, ako si myslíš, Artemis. Nie všetky sú práve najpriateľskejšie a niektoré vedú medzi sebou konflikty. No, najviac prežilo práve vlkolakov, elfov a upírov. Založili sme si spoločenstvá, o ktorých vie skutočne veľmi málo čarodejníkov – Lovcov. Ľudia o ničom netušia," rozprávala Tiana.

„Viete, čo znamená rovnosť a harmónia ? Ja si rovnováhu predstavujem inak ako moja rasa. Čo keby ste sa ani vy nemuseli skrývať ?" diabolsky som sa uškrnula a keď si všimla ich pohľady, prešla si jazykom po perách. „Čo keby sme sa zbavili Lovcov ?"

„To je nemožné. Hoci aj ty budeš na našej strane, nech by to bola samotná Strážkyňa, Lovci sa nezastavia. Klamú všetkým navôkol. Navyše ty si sama omega zo svojej rasy," prekrížila si ruky na prsiach Cala. 

V mojej hlave sa ale začal rodiť plán. Ak by som si získala dôveru ostatných bytostí, mala by som väčšiu oporu a môj názor by niesol väčšiu váhu. Mala by som proti čarodejníkom silný argument. Bojujem za rovnosť a bola by hlúposť z toho vynechať iné bytosti z čarovného sveta, ktorých sa to tiež týka. Budem bojovať za všetkých. Zničím čarodejníkov, ktorí sa nazývajú Lovci. Už nezabijú žiadneho vlkolaka, upíra, elfa alebo inú bytosť. Ako dravec som sa uškrnula na Calu.

„No, ja som si založila vlastnú svorku a stala sa zo mňa alfa."

Vlkolaci prekvapene zažmurkali a nervózne sa pohniezdili. Otočila som sa k Tiane, ktorá bola alfa tejto svorky. Vlčej svorky. Plán sa mi pekne delil na časti ako skladačka a ja som sa nemohla dočkať na jeho realizáciu. Moja „smrť" mi perfektne hrá do karát a bude to jedno z mojich es v rukáve. Ľadová princezná ešte nepovedala svoje posledné slovo.

„Vravela si, že vám môžem pomôcť. Chceš, aby som sa zbavila Lovcov ?" nadvihla som obočie. Tiana rozhodne prikývla.

„Dokážeš to vôbec ? Ako Cala poznamenala, si predsa len omega svojej spoločnosti," vyjadril svoje pochybnosti Troy.

„Čarodejníckej spoločnosti možno áno. Ale mám svojich nasledovníkov. Spojenca mám medzi ľuďmi a dúfam, že nájdem aj medzi vlkolakmi. Ak sa pripojíte ku mne alebo mi pomôžete, zbavím vás prenasledovateľov," odpovedala som.

„S čím potrebuješ pomôcť ?" opýtala sa Megan.

„Naučiť sa trošku vašej kultúre. A zvládnuť to niečo temné, čo je vo mne," požiadala som. 

Ozval sa rozrušený šum a vlkolaci sa medzi sebou začali hašteriť a dohadovať o svojom rozhodnutí. Všimla som si, že do toho vstupujú spoločne. Dala som možnosť voľby celej svorke, nie jednotlivcom. Niektorí mi stále neverili a po mojej ponuke som ich pocit prehĺbila. Iní bojovali, aby mi pomohli. Chcú sa zbaviť tých Lovcov. Nakoniec sa ozývalo len vrčanie, ktorému som už nerozumela. Štekali po sebe, cerili tesáky a ich oči naberali divoké farby. Cerili tesáky a z hrdla im vychádzalo divé vrčanie. Hádku ukončila napokon Tiana. Všetci opäť premenili svoje tesáky na zuby a oči prestali žiariť. Nastalo ticho a Tiana sa obrátila ku mne. Všetci boli pokojní, no niekto stále potichu vrčal. Obzrela som sa a zbadala Calu, ktorá ma prebodávala pohľadom.

„Naučíme ťa niečo o vlkolakoch. Budeš pod ochrannými krídlami našej svorky. Staneš sa vlčicou a naučíme ťa niekoľko našich zvykov a odhalíme niekoľko tajomstiev. Zack bude za teba zodpovedný, keďže on ťa našiel pred naším prahom. No, musíš rešpektovať vlčie zákony," vyhlásila Tiana.

„Budem," sľúbila som.

„Vitaj medzi nami, Artemis Tenebrisová," usmiala sa a všetci nadšene vykrikovali. Angela ma dokonca objala a Zack ma hravo šťuchol do boka.

„No aj tak jej neverím. Určite je Lovkyňa, no nám uteká spred nosa. Neverím jej," zasyčala Cala Kylovi, no hľadela na mňa. Zamračila som sa, no ona neuhla pohľadom. Zrak som odvrátila ako prvá ja, keď mi Zack čosi zapálene začal rozprávať. Toto bude ešte zaujímavé. 

Začalo to tým, že som mala zdielať izbu s Angelou a Calou. Samozrejme, dievča, ktoré ma vraždilo pohľadom, začalo protestovať. Nemôžem jej ale zazlievať nedôveru. Predsa len som votrelec. Hoci je Tiana ku mne ústretová, ostatní členovia sú ostražití. Aj keď verili, že som Ľadová princezná, no stále som predstavovala hrozbu. Najmä, čo sa týka lovcov. Musím zistiť, čo sú zač. Vedela som, že ma nechcú zaúčať ako vlčicu a neverím, že každý bude vo mne ústretový, ale ja im ukážem, že mi môžu veriť. Chcem im pomôcť. Oni vlastne zdielajú môj názor a majú problém, čo sa rovnosti týka. Lovcov.

Cala boj s Tianou prehrala a namosúrene kráčala von z domu. Pozrela som na jej odchádzajúci chrbát, keď sa ma niekto dotkol na pleci. Prudko som sa mykla, no bola to tá tmavá šikmo-oká baba Angela. Pokúsila sa o úsmev.

„Tak, poď," kývla mi a kráčali sme po schodoch. Zaviedla ma do jej a Calinej izby.

„Asi tu nemáš veľa veci, keď si sa teleportovala, čo ?" prehodila a ja som zavrtela hlavou. Izba bola útulná. Červené steny a obrovské postele, nábytok z čerešňového dreva. Z okna bolo vidno zasneženú krajinu. Poobzerala som sa vôkol, keď ma prebrala Angela, ktorá sa hodila na posteľ. Premerala si ma od hlavy po päty a žmúrila očami. Nepáčilo sa mi to. Dúfala som len, že ma nezačne oňuchávať. Do izby zrazu vtrhli dvaja chalani.

„Ahojte," prehodil veselo môj čiernovlasý záchranca Zack.

„Ja fakt neviem. Kyle, prosím ťa. Tiana sa možno mýli, no ty nikdy. Dá sa jej veriť ?" zamumlala Angela a počula som, ako si blondiak povzdychol. Zack aj Kyle si sadli k Angele a skenovali ma pohľadmi. Čierne, zelené aj modré si ma premeriavali a ja som nervózne prestúpila z nohy na nohu.

„Skutočne si o nás nevedela ?" zaujímala sa Angela.

„Iba to, že čarodejníci vás pozabíjali," odpovedala som a Kyle ma tak smažil pohľadom, že som z toho skutočne nemala dobrý pocit. Chcela som po ňom zjačať, aby prestal, ale radšej som to neurobila. Potrebujem ich pomoc.

„Môžem sa teraz ja niečo opýtať ?" precedila som skrz hrču v hrdle. Zack kývol hlavou spolu s Angelou. Kyle bol odmeranejší.

„Kto sú lovci ?" vytisla som zo seba otázku a Zack s Angelou nadvihli obočie. Kylovi spadla sánka.

„Ty to fakt nevieš ?" opýtal sa a ja som zavrtela hlavou, pričom mu nevedomosť potvrdila aj slovami.

„Neklame. Ona nie je Lovkyňa. Je z nás len nervózna," zavrtel Kyle hlavou a otočil sa k svojim priateľom.

„A nemala by byť nervózna ? Som šialene sexy," zapriadol Zack a Angela ho šťuchla do boku.

„Ako si to vedel ?" vytisla som zo seba a šokovane pozrela na blonďáka.

„Vlci dokážu z teba vycítiť mnoho vecí. Strach, nervozitu, agresivitu. No, klamstvo nedokáže každý, pretože klamstvo si popletieme s inými pocitmi najmä nervozitou. Ale Kyle to dokáže rozpoznať vždy. Jednoducho ho neoklameš. Ešte sa mu nestalo, že by to niekto dokázal. Možno je Tiana alfa, no ja si vždy overujem veci u Kyla," odpovedala Angela s úsmevom a ja som vyvalila oči a klesla na vedľajšiu posteľ. 

„To fakt dokážete ?" dostala som zo seba. Vlkolaci hrdo prikývli.

„Klamať sa ti nevyplatí. Neskryješ to. Alebo aspoň tvoje srdce nie," usmial sa Kyle.

„A Calu si tak neber. Ona vychladne. Len s Lovcami nemáme dobré skúsenosti," pousmial sa Zack a vošiel si rukou do vlasov. Hoci som horela zvedavosťou, nechcela som do toho rýpať. Ešte nie. S vlkmi som sa akosi dostala do reči a postupne som sa dozvedela niekoľko odpovedí na svoju otázku. Zajtra vraj nastane prvý deň môjho učenia. Stane sa zo mňa vlčica.