Cesta do Yumy prebehla bez problémov. Autobus, o ktorý sa postaral Jupiter nás doviedol až k mestu. Cesta síce bola trošku o nervy, ale dalo sa to zvládnuť.

Ja som sa naťahovala s Calypsó, Herculesom a Iahom. Snažila som sa spolu s Cal ukradnúť Herculesovi jeho obľúbenú sladkosť, no on sa zubami nechtami bránil a Iah bol na jeho strane. Pár gumových medvedíkov sa nám s Cal podarilo uchmatnúť, hoci Herc statočne bojoval. Smiali sme sa na celý autobus, ale aj ostatný tínedžeri sa veselo bavili, zabávali, pošťuchovali. Len dospelí sa medzi sebou tlmene rozprávali alebo mlčali.

„Ale no tak, baby ! Vy máte byť predsa závislé na čokoláde," zaskučal Herc a tresol mi po prstoch, keď si všimol, že sa mu snažím opäť jeden cukrík ukradnúť.

„Necháš to !" zasyčal po mne a ja som sa rozosmiala.

„Princezná," oslovil ma Jupiter a ja som naňho okamžite pozrela a snažila sa potlačiť všetok smiech. Matka Zem, ale aké to bolo ťažké ! Mala by som sa pozbierať. Však sa vôbec nesprávam ako princezná a to čochvíľa ideme do boja. Skvelé, Artemis ! Tlieskaj si, aká si len vyspelá !

„Prosím ?" nadvihla som obočie a snažila sa potlačiť aj úškrn, ale bolo to ťažké.

„Už budeme vystupovať," oznámil mi Jupiter a tváril sa priam smrteľne vážne. Prikývla som a on sa vzdiali. Potichu som sa zachechtala a pobavene pozrela na svojich priateľov.

„Si tá najčudnejšia princezná, akú som kedy videla alebo o nej počula," podpichla ma Cal a ja som ju s úškrnom šťuchla lakťom.

Autobus skutočne po chvíľke zastal a ozvala sa rozrušená vrava zo všetkých sedadiel. Vykukla som z okna a zistila, že niektorí spojenci, ktorí prišli autami, tu už čakajú. Otvorili sa dvere a všetci sa vyhrnuli von. Čerstvý vzduch mi pohladil tvár a ja som sa zhlboka nadýchla a ponaťahovala si stuhnuté nohy. Zamierila som k autu, ktoré za sebou viezlo príves s erdžiacim žrebcom. Vyviedla som Hamleta von, ktorý pohadzoval hlavou a fŕkal na všetky strany.

„Dobre, ty frfloš," prevrátila som očami a Hamlet ku mne sklonil hlavu, pričom mi dýchol na krk.

„Už si vonku, Hamlet," tíšila som ho a kôň sa vzpriamil, no stále bol urazený. Samozrejme, že sa mu to nepáčilo. Jeho hrdosť musela veľmi utrpieť, keď som ho dotiahla do prívesu a odviezli sme ho sem. Len, aby sa nezbláznil.

Pohladila som ho po konskej tvári a ticho sa mu prihovárala. Ani mne sa nepáčila cesta autobusom, ale nebolo to také hrozné a Hamlet by rovanko nemusel dramatizovať a hrať urazeného. Vyskočila som mu na chrbát a pozrela na ostatných.

„Všetci pripravení ?" skríkla som a Hamlet zdvihol predné kopytá. Ozvali sa súhlasné pokriky a ja som sa divoko zaškľabila.

Dav sa rozpŕchol a ja som si natiahla kapucňu svojho ónyxového plášťa. Popchla som Hamleta a vyrazili sme do ulíc. Ľudia na mňa ohromene hľadeli a uskakovali Hamletovi z cesty. Všimla som si, že podaktorí si šepkajú a ukazujú na mňa prstom. Len som sa nad ním zaškľabila a popohnala Hamleta, aby cválala rýchlejšie. Dostala som sa do centra mesta a tam som len s Hamletom spôsobila rozruch. Boli varovaní pred katastrofou, ktorú vyvolám. Vedela som, že Nate sa o to postaral. Teraz je to na nich. Oni sa musia skryť.

Kľučkovala som skrz cestu a potom som prudko zabočila cestou, ktorá ma mala zaviesť ku Coloradu. Prebehla som okolo nič netušiacich japonských turistov, ktorí sa fotili pri rieke v objatí. Od prekvapenia zjačali, keď som sa tesne popri nich prehnala a cválala ďalej. Neobzerala som sa. Časť mojich spojencov, ktorí utekali na svoje stanovištia, pôsobili rozruch spolu so mnou. Keď ma zbadali, tvrdili, že to je ten jazdec ako vo Phoenixe a že sa všetci musia skryť. Všetci utekali preč a ja som cválala ďalej. Zišla som k brehu, kde ma čakala prvá skupina - vodní.

Zoskočila som z Hamleta a otočila sa k Iris, ktorá sa rozcvičovala a keď ma zbadala uškrnula sa.

„Pripravená, princezná ?" spýtala sa a povyskočila na mieste. Vedľa nej stál Perseus a intenzívne mi hľadel do očí.

„Ešte moment," odvetila som, otočila sa k Hamletovi. Pohladila som ho a poďakovala mu. S týmto čiernym koňom som si vytvorila zvláštne silné puto. Oprela som si čelo o jeho tvár a on mi jemne fúkol na líce.

„Bež, Hamlet. Utekaj," šepla som mu a odtiahla sa. Pozrela som mu do jeho očí a usmiala sa. Zafŕkal, akoby mi bol rozumel a keď som cúvla, rozbehol sa preč. Potom som sa otočila k bojovníkovi.

„Perseus ?" oslovila som ho a on sa ku mne otočil.

„Si pripravený M" opýtala som sa ho a on prikývol.

„Myslím to vážne," povedala som vážne a on mi pozrel do očí. Jeho pohľad som pokojne zvládala. Nemám, čo skrývať a nech hľadá v mojich očiach čo chce, nech to nájde.

„Nezbadajú nás ?" zamrmlal.

„Nie. Budeme súčasťou vlny. Voda a vietor nás skryjú pred očami ľudí. Nie sú ešte pripravení nás vidieť," jemne som sa usmiala.

„Navyše cesta, po ktorej pôjde by mala byť vyprataná a keby aj nie, vlna ich zaženie do bezpečia."

„Fajn," vydýchol Perseus a ja som cúvla k Iris.

„Ste všetci pripravení ?!" skríkla a vodní bojovne vykríkli na znak súhlasu. Iris sa divoko uškrnula a otočila sa ku mne.

„Je to na vás, princezná," žmurkla na mňa a ja som sa uškrnula.

„Poďme !" skríkla som a spolu s vodnými sme dlane namierili k hladine Colorada. Cúvli sme dozadu a potom dlaňami prudko zatlačili dopredu. Voda sa zdvihla do výšky.

„TERAZ !" zrúkla som a rozbehla sa, pričom som celou pravou rukou krúžila.

Všetci vodní ma nasledovali a vlna sa zdvíhala do výšky. Začala sa pomaly ale isto formovať a pripravovať na poriadnu záplavu. Zrýchlila som a neprestávala krúžiť rukou. Obzrela som sa ponad plece a naše dielo ma uchvátilo. Vlna, teda už skôr cunami, bola mohutná. Zelená voda Colorada sa stavala ako Hamlet na zadné kopytá a prudko syčala. Pripomínalo mi to moju skúšku až na jeden rozdiel. Túto vlnu som vytvorila ja s pomocou svojich ľudí. 

Vlna sa začala lámať a s veľkým dunením sa vyvalila za nami, kde sme ju viedli. Nespomalili sme, naopak zrýchlili. Voda nás nemilosrdne prenasledovala, ale nebáli sme sa. Zhlboka som sa nadýchla. Spolu s vodnými som ľavú ruku zdvihla do vzduchu, keď sa vlna prevalila. Ani len kvapka sa nás nedotkla.

Zvesila som ľavú ruku a pokračovala v čarovaní. Viedli sme vodu, kde sme potrebovali, nikde sa nerozlievala. Vodná mágia nás totálne obalila a keby nebolo ostatných, nezvládla by som to a s najväčšou pravdepodobnosťou by som sa zabila, utopila. Voda je môj protiklad, no zároveň aj spojenec. Oheň a ľad.

Bežali sme ulicami, skrytí vo vode, ktorá brala so sebou všetko, čo jej prišlo do cesty a predsa nespôsobila veľké škody. Zacítila som náraz. Podlomil mi nohy, ale Iris vedľa mňa ma zachytila voľnou rukou, takže som sa maximálne potkla. Ten náraz spôsobili veterní, ktorí utekali s menšou záplavou z druhej strany a teraz sme sa spojili. Zemní vyvolávali paniku a nútili ľudí sa skryť, pričom som verila, že aj samotní zemní si nájdu úkryt. Ohniví na čele s Herculesom nechali vybuchovať fontány a možno aj verejné záchody. Voda sa valila do ulíc, kde sme kázali.

„POZOR !" zreval Perseus a rýchlejšie sa rozbehol, pričom prestal krúžiť pravou rukou. Chcela som po ňom skríknuť, ale len som otvorila ústa.

Perseus sa vrhol na čelo a opísal oblúk zdola nahor, pričom dlaň mal otočenú smerom k nebu. Zo samotnej katastrofy vytryskol rýchly štíhly zelený úpon a vrhol sa k nejakým tínedžerom, ktorí boli ochromení hrôzou. Persuesova mágia ich nadvihla a viezla ich ako na imaginárnom surfe. Vyhodila ich až na strechu jednej budovy.

„Perseus," vydýchla som a on na mňa len pozrel. 

Kývla som mu a pohľad opäť stočila dopredu. Blížili sme sa k cieľu. Prekľučkovali sme poslednými ulicami mesta Yuma a opäť k rieke Colorado, odkiaľ sme si požičali vlnu. Prudko sme zastali a priamo z krúženia pravej ruky sme pridali ľavú a len sme akoby tlačili vodu späť do rieky. Pretiekla skrz nás a ja som zaťala zuby, aby ma nespláchla. Voda presvišťala okolo mňa mohutnou silou a aj do poslednej kvapky sa vrátila do rieky. Vydýchla som a pozrela sa šťastne po ostaných. Opäť ma naplnil ten krásny pocit plný šťastia a najmä víťazstva.

„Princezná ! Zvládli ste to !" dychčal Jupiter a šokovane na mňa hľadel.

„Nie, Jupiter. My sme to dokázali !" skríkla som nadšene.

Šťastne som sa rozosmiala. Úprimne, šťastne a od srdca som sa rozosmiala. Bol to skvelý pocit. Áno, tornádo tiež dopadlo skvelo, ale táto voda... Spôsobili sme rozruch a voda priam ožila. Tiekla ulicami ako plaziaci sa had, fontány vyleteli ako holubice k oblakom. Bolo to neopísateľné a cítila som sa šťastná. Dokonca ani Théseus sa mi nepostavil.

„Artemis !" vrhla sa mi Calypsó okolo krku a tuho som ju objala.

„Matka Príroda, myslela som, že niekoho spláchneme," šepla.

„O to sme sa s ohnivými a zemnými postarali," pobavene sa ozval hlas. Odtrhla som sa od Cal a objala aj Herculesa.

„Aj verejné záchody vybuchli," zamumlal mi do pleca a ja som sa opäť šťastne rozosmiala. Dokázali sme to. Zase sme to dokázali. Zvládli sme tornádo aj cunami. Blížime sa k cieľu.Otočila som sa k spojencom s úsmevom si ich premerala.

„Poďme do Glendale a poriadne to oslávme !" skríkla som a všetci nadšene súhlasili.

Rozbehli sme sa k autobusu a autám. Hamlet ma už čakal pri autobuse a hrabal kopytom. Rozbehla som sa k nemu a objala aj žrebca. Zaerdžal a ja som sa naňho usmiala. Hladkala som ho po pysku a nemohla sa ubrániť úsmevu. Bola som neskutočne šťastná a pocit víťazstva ma naplnil neopísateľným pocitom.

Cesta prebehla bez problémov a všetci sme vtipkovali, žartovali, smiali sa. Pocit výhry naplnil každého. Síce je to len krôčik k celkového víťazstva, ale je to úspech. Navyše nikto ma nezradil, žiaden nový spojenec mi plán neprekazil. Držali so mnou. Skutočne zdieľajú môj názor.   

„Kým sa všetci rozpŕchnete do barov na zapitie nášho malého víťazstva, počkajte ešte chvíľu v trónnej sieni," vyzvala som ich, keď som sa postavila pred samotný ľadový trón. Smiech okamžite ustal a všetky oči sa upreli na mňa. Ja som sa len usmiala.

„Chcem sa všetkým neskutočne poďakovať. Každý sa podieľal na našom úspechu a každý dnes veľa dokázal. No, jeden čarodejník urobil niečo, čo som neprikázala a oddelil sa od vlny."

 Všetci si začali šepkať a čarodejník, ktorého sa to týkalo stál s kamennou tvárou. Naše oči sa stretli a moja tvár navonok bola chladná a smrteľne vážna.

„Perseus Hale !" oslovila som ho a Hercules sa napol. 

Kútikom oka som videla, ako rukou zachytil rukoväť dýky. Moja tvár neodrážala žiadnu emóciu, keď Perseus prestúpil predo mňa. Počula som, ako Hercules zavrčal, ale jednou rukou som ho zastavila skôr, ako mohol Perseusa prebodnúť.

„Princezná, ja..." začal, ale umlčala som ho gestom ruky. Bojovník okamžite zmĺkol.

„Perseus Hale, bežal si s nami vo vlna, ktorú sme mali viesť a držať, aby sa nerozpadla, aby sme nad ňou nestratili kontrolu. Ty ako vodný si mal túto povinnosť splniť, keďže nad vodou máš veľkú moc. Si s ňou spojený. A predsa si sa odpútal od svojej skupiny," zavrčala som a Perseus otváral ústa na protest, no opäť som ho zahriakla.

„Ale zachránil si dva životy mladým smrteľníkom. Nedovolil si, aby ich vlna strhla zo sebou a aj napriek tomu, že si vedel, že sa máš držať s ostatnými, si vybehol dopredu a zachránil ich svojou mágiou," usmiala som sa a jemne sa mu uklonila.

„Ďakujem." Perseus nenachádzal slová a tie moje ho šokovali. Otočila som sa k ostatným a roztiahla ruky.

„Perseus je čarodejník, ktorý skutočne chce bojovať za rovnosť a rovnováhu. Chrániť ľudí. Čarodejník ako Théseus a jeho prívrženci by nechali tých dvoch tínedžerov zomrieť, akoby mali odhaliť mágiu, ale tento bojovník ich zachránil," vykríkla som a začala som tlieskať. 

Ostaní čarodejníci sa ku mne pridali. Perseus sa prekvapene obzrel až zastal pohľadom na mne. Podišla som k nemu a stále sa usmievala.

„Ty si skutočne čakal, že ťa zvozím ?" nadvihla som pobavene obočie a Hercules sa rozpačito usmial. Zavrtela som hlavou a pozrela na ostaných.

„Dnes sme dosiahli úspech a blížime sa k cieľu. Túto noc si poriadne všetci užijeme !" skríkla som a ozvali súhlasné pokriky.

„Tak bežte !" vyzvala som ich a všetci sa pratali preč.

„Cal, Herc ! Keby sme sa ešte niekde zastavili ?" zastavila som svojich priateľov.

„A kde ?" nadvihol Hercules obočie. „Je neskoro, no v bare sa to práve začína."

„Chcem vás s niekým zoznámiť," šibalsky som sa uškrnula.

„Nech je to chce, bude spať," zavrtela Cal hlavou.

„O tom veľmi pochybujem," zasmiala som sa a ukázala im obrazovku svojho mobilu, kde bolo päť zmeškaných hovorov.

„Tak poďme za našim známym-neznámym," povzdychla si Cal.

O pár minút sme už zvonili na domček v tichej štvrti. Hercules s Calypsó za mnou netrpezlivo stáli a podupkávali si nohou. Dvere sa otvorili a úsmev mi rýchlo zamrzol na tvári. Otvoril mi nejaký blonďavý zelenooký chalan a spýtavo na mňa hľadel. Pozrela som na dvere, potom opäť na chalana. Nepomýlila som sa.

„Želáte si ?" ozval sa chalan vo dverách.

„Áno. Býva tu pani Parkerová, však ?" prekrížila som si ruky na prsiach.

„Spí. Si jej dcéra alebo nejaká rodina ?" odvetil chalan.

„To by som sa mohla pýtať ja teba !" zasyčala som.

„Cody ? Čo sa tam deje ?" vošiel do dverí môj najlepší kamarát. Vystrčila som nahnevane bradu a Nate sa uškrnul.

„Princezná," usmial sa Nate a konečne nás Cody pustil.

„Kto je to ?" urazene som vošla dnu a prebodla Codyho pohľadom.

„Aj ja môžem byť zvedavý, koho si sem priviedla," žmurkol Nate a ja som vycerila zuby.

„Skutočne, zlato, kto je ?!" zazeral na mňa Cody.

„ZLATO ?!" vyprskla som. Nate zavrtel hlavou.

„Artemis, toto je môj priateľ Cody. Cody toto je moja najlepšia kamarátka Artemis. No a jej priatelia," predstavil nás.

„Ach tak," vydýchla som a Herculesovi za mnou zabehlo.

„Volal som jej niekoľkokrát," ozval sa Nate a Cody prikývol. Premeral si ma a ja som ho sledovala ako šelma. Čo tu robí ?!

„To je v poriadku, ja som aj tak na odchode. Vletel som sem len tak," zavrtel hlavou.

„Počkaj ! Ja a Artemis sme, skutočne, len priatelia," zastavil ho Nate za zápästie.

„Najlepší priatelia," uškrnula som sa. Cody prikývol, vtisol Natovi pusu na líce a vybehol z dverí. Stála som tam ako obarená. Nastalo ticho, ktoré sa dalo krájať, no napokon som ho prerušila ja.

„Odkedy ty niekoho máš ?!" vyprskla som a rozhodila rukami až som trafila Herculesa do nosa. Ten protestne zaskučal a Calyspó sa rozosmiala.

„Prepáč," usmiala som sa na svojho generála, ktorý len mávol rukou. Opäť som sa otočila na nájomníka tohto domu.

„Nebodaj žiarliš ?" prekrížil si Nate ruky na prsiach. Pobavene ma sledoval, na čo som zavrčala.

„Nemusela som prísť, keď si mal rande s Codym !" tvárila som sa urazene.

„Ale no ták, princezná." Cítila som ako sa usmial a jeho paže ma objali okolo bokov. Musela som sa usmiať. Na Nata som sa nedokázala hnevať a ani to dobre predstierať.

„Ja by som rád vedel, kto je táto vzácna návšteva. No, radšej poďme hore," kývol hlavou a kráčal k schodisku. Keď zamkol dvere, otočil sa k nám čarodejníkom.

„No ?" nadvihol obočie.

A teraz som stratila reč. Nevedela som, ako začať. Ani netuším, prečo som dostala také okno, ale stalo sa. Čo som mu mala povedať ? Nate toto je môj generál Hercules Lewis a moja pravá ruka Calypsó Youngová. Čarodejníci. Tak, asi som ťa opäť vystavila riziku, ale prečo ťa do toho nenamočiť ešte viac, však ? Dopekla, ja som taká hlúpa ! Otvorila som a opäť zatvorila ústa. Nevyšiel zo mňa nijaký zvuk akoby som bola nemá alebo by mi vytrhli jazyk. Nate sa rozosmial.

„Čarodejníci ? Všetci, pravda ?" oprel sa o dvere a premeral si nás všetkých pohľadom. Rozpačito som sa usmiala a vošla si prstami do vlasov. Nemohla som nájsť žiadne prekliate slová. Jednoducho celé mi to prišlo pritiahnuté za vlasy.

„Takže, keďže naša princezná stratila reč, prevezmem velenie tejto komunikácie," ozvala sa Cal a predstúpila pred Nata.

„Ahoj, ja som Calypsó Youngová," podala mu ruku a Nate ju obdaril úsmevom.

„No a toto je Hercules Lewis," kývla na bojovníka, ktorý sa tiež pozdravil môjmu kamarátovi.

„Takže ty vieš o nás už dlho ?" nadvihol obočie.

„Od začiatku prvého ročníka," prikývol Nate.

„Čo všetko vieš ?" bola zvedavá Calypsó.

„Všetko," odvetila som, keď som konečne našla reč. Predstúpila som pre Nata a ospravedlňujúco sa usmiala. „Prišlo mi fér vás zoznámiť."

„Potešenie je na mojej strane," nadvihol Nate kútik úst.

„A keď si mi to toľko volal, tak aspoň vieš, že som v poriadku a aj druhá katastrofa prebehla hladko," šťuchla som ho lakťom a on ma objal.

„To som rád. Keď som pozeral správy, vyzeralo to hrozne," zamrmlal.

„Tak ďakujem teda," prevrátila som očami.

„Nate, pridáš sa k nám ? Ideme to osláviť," žmurkla naňho Calypsó.

„A kam sa chystáte takto po nociach ?" pozrel na ňu Nate.

„Von," zahryzla si Cal do pery a ja som na ňu pozrela s nadvihnutým obočím. Čo nevidela, že Nate je zadaný ?

„Prečo nie ? Zajtra mám v práci voľno," uškrnul sa a všetci štyria sme vybehli do ulíc.

Noc je ešte mladá a treba tento úspech aj patrične osláviť. Zamierili sme do jedného podniku a vmiešali sa do davu. Zabudla som na to, že som čarodejnica, Ľadová princezná a len pred pár hodinami som nechala prepláchnuť mesto Yuma. Bola som len obyčajné dievča, ktoré sa chcelo zabaviť so svojimi priateľmi a zatancovať si. Len dve veci mi zostali na pamäti a to, že sa poriadne zabavím a Herculesa skutočne nebudem domov ťahať.