S dobrou náladou som sa prechádzala s Herculesom a Claypsó po lese. Bol druhý deň po mojej prvej katastrofe a pomaly, skutočne pomaly sa začnem chystať na druhú. Ale teraz chcem na chvíľu prestať myslieť na to, čo sa v mojom okolí deje. Chcem byť obyčajné dievča, ktoré sa baví s priateľmi. A myslím, že nastal čas im povedať aj o Natovi, ktorý nám nie len pomáha, ale predovšetkým je pre mňa neskutočne dôležitý.

„Takto ma okradnúť ! A dve ! To nie je fér !" frflal Hercules a Calypsó ho hravo drgla do boka.

„Už sa prestaň sťažovať. Aj tak by si nás ponúkol dobrovoľne," vyplazila mu jazyk.

„Ako ste vedeli, kde sú ?" nadvihol tmavé obočie a ja som sa dravo uškrnula.

„Dievčenské tajomstvo," cmukla som a s Calypsó sme sa rozosmiali.

„Však počkajte, keď vám ukradnem tie vaše zásoby čokolády !" vyhrážal sa.

„Neukradneš," protirečila som mu.

„Nemáš totiž čo !" pridala sa aj Cal.

„Ste na mňa zlé, ženské jedny protivné !" zasyčal Hercules a ja som mu hravo dala pohlavok.

„Len frfleš a pritom nás z celého srdca miluješ," zasmiala som sa.

„Asi to ešte prehodnotím," žmurkol na mňa a všetci sme sa rozosmiali.

Ako mi toto chýbalo. Bezstarostné veselé podpichovanie a smiech. Kedy som sa naposledy úprimne zasmiala ? Akoby to bolo veky a mnoho času od kedy som sa stala Ľadovou princeznou zase až tak neubudlo. Ale aj tak mi to chýbalo. Možno je moje srdce studené ako element v ňom, ale má svoje opodstatnenie. Ten ľad moje srdce chráni, aby nebolo zranené, aby ho nikto nezlomil, aby som si dokázala udržať pred ostatnými tvár.

Ale dnes nemusím nič predstierať. Dnes nie. Už od včerajška mám dobrú náladu a bavím sa s priateľmi. Ostatní spojenci si tiež užívajú teplé slnečné lúče. Leto prichádza a dáva nám to patrične pocítiť. To zase budú pekelné horúčavy, kedy sa budeme potiť. Ale najskôr sa pekne osviežime druhou katastrofou, ktorú plánujem o mesiac alebo o dva. Ale teraz sa mi to nechce riešiť. Chcem vypnúť. Smiať sa, užívať si slnečné lúče, no zároveň na ne nadávať a oči si skrývať za slnečné okuliare. Chcem plánovať prázdniny s priateľmi, flirtovať, plávať, bezstarostne plávať životom. No, ani tento deň mi akosi nebol dopriaty.

„Artemis ? Calypsó ?" zastal zrazu Hercules a zdrapil ma za zápästie.

„Čo sa deje ?" otočila som sa naňho. 

Jeho tvár sa zamračila a veselosť sa niekam vytratila. Jeho postoj bol ostražitý a akoby niečomu načúval. S Calypsó sme okamžite zastali a náš priateľ nás schoval za seba. My sme sa mu ale otočili chrbtom a kryjúc si navzájom chrbty sme sa obzerali. Dôvod našej veselej nálady v ostražitú a pripravenú na boj som začula, až keď sa ozvali hlasy.

„Ideme správne ? Ste si istý, že je to tu ? Toto nie je Phoenix," ozval sa mužský hlas. Zamračila som sa a dotkla sa rúk svojich priateľov.

Hercules druhou rukou vytasil jednu zo svojich dýk a pevne ju uchopil. Ten, kto sa nám pokúsi ublížiť, má poriadnu smolu. Náš čiernovlasý frajer je v boji so zbraňami azda lepší ako s elementami.

„Som si na sto percent istý. Zdroje predsa jasne hovorili, že v týchto lesoch. Verte mi !" odsekol druhý muž a kroky boli bližšie a bližšie. Bolo ich viac. Omnoho viac. 

Bola som pripravená zaútočiť na Théseusových slepých verných a moji priatelia tiež.

„Hou, hou, chlapče ! Odlož ten nôž, inak si ešte ublížiš !" ozvalo sa pri nás a ja som tvár otočila za hlasom spolu s Calypsó. 

Skupina ľudí, mohlo ich byť možno tridsať, sa držala po hromade a nevyzerali, že sa chystajú zaútočiť, no aj tak som neprestala byť ostražitá.

„Jediní, kto príde k úrazu, budete vy !" odsekol Hercules a ja s Calypsó sme sa postavili po jeho boku.

„Odlož tú dýku, bojovník ! Hľadáme Ľadovú princeznú," predral sa jeden urastený muž dopredu a prepichol nášho bojovníka s dýkou pohľadom.

„A čo od nej chcete ?" vyštekla som.

„Potrebujeme sa s ňou pozhovárať," odvetila žena s gaštanovými vlasmi a pobavene si ma premerala. Určite ma podceňovala. Tak, ako všetci. Prečo si čarodejníci o sebe tak veľmi namýšľajú ? Neskosila som im ten hrebienok ?!

„A možno ju len hodiť pred nedočkavú radu, ktorá ju pošle k Strážkyniam, aby ju odsúdili na mučivý dlhý trest, všakže ?!" odsekla som drzo.

„Bránite Vyvoleného ? Tak bežte chrániť do školy !" zavrčala aj Calypsó.

„Práve naopak, chceme sa pridať," prehovoril muž, ktorý priznal, že ma hľadajú.

„Ale čo ? Tak Théseus Michaelson už neposiela len svojich rovesníkov ale aj celú bandu dospelých čarodejníkov ?" ironicky sa zasmial Hercules, no dýku neschoval.

„Vravím pravdu !" ohradil sa muž.

„A ako vám máme veriť ?" prekrížila som si ruky na prsiach.

„Keby ste to nechali na princeznú ?" ozval sa iný muž. Tento mohol mať niečo po štyridsiatke a určite mal vo svete vysoké postavenie. Z jeho hlasu sršala autorita, sebavedomie a rozhodnosť. Tento chlap si nenechá skákať po hlave a čo je viac, ľudia sa ho musia báť. Určite má veľkú moc.

„Aby sme ju dostali do pasce ? To ani náhodou !" odsekla Cal.

„Môžeme byť viac ako užitoční. Čo dokáže s bandou deciek ako ste vy ? Potrebuje aj niekoho, kto sa vyzná v čarodejníckej politike," sebavedomo prehodila žena.

„Kto ste ?!" zasyčala som.

„A čo teba do toho, mladá žaba ?" vyprskla žena a ja som zavrčala.

„Hej, pokoj !" zastavil ju muž, ktorý sa s nami zhováral najviac.

„Niektorí z nás boli z Rady čarodejníkov, niektorí majú dokonca blízko k Strážkyniam. Iní, ako napríklad ja, sme bojovníci v ich službách, ale sú tu aj obyčajní čarodejníci, ktorí s princeznou súhlasia," povedal.

„Moje meno je Perseus Hale," predstavil sa. „Toto je radca Strážkyne vetra Jupiter Torres a sestra Strážkyne vody Venuša Bellová."

„Tak teraz vás už dupľom nevezmeme za Artemis ! Jedni z najvernejších Strážkyniam sa chcú pridať k nej ?! Prahnete po informáciách !" zasyčala Calypsó.

„Oháňate všetkých vašich spojencov ?" nadvihol obočie Jupiter.

Nepáčilo sa mi to, pretože som nevedela, ako ďalej. Čo ak klamú ? Ale na druhej strane, čo ak sú to skutočne spojenci a ja ich len odoženiem ? Ešte nevedia, že Artemis Tenebrisová som ja. Ale overiť si ich musím. Nejako musím.

„A kto si ty Perseus Hale ?" vyzvala som ho muž presunul svoje smaragdové oči priamo na mňa.

„Ako som spomínal, bojovník. Bojovník Strážkyne vody," odvetil.

„A prečo si sa vzdal takého vysokého postavenia ? Predsa len bojovníkom sa nikto len tak nestane. Muselo ťa to stáť veľa úsilia," pokračovala som a zvedavo si ho premeriavala.

Mal krátke dlhšie havranie vlasy, jemné strnisko, široké plecia a keďže mal čierne priliehavé tričko, spod ktorého sa hrdo ukazovali svaly, nemohol byť nik iný ako bojovník. A možno aj vysokého postavenia. Možno generál, dôstojník alebo dokonca osobný ochranca Eset Greenovej – Strážkyne vody.

„To áno, ale chcem mať možnosť voľby. Chcem stáť pri vládcovi, ktorí sa o svoju krajinu stará a to som v Eset nenašiel," odpovedal.

„Zavedieme vás k princeznej. Tá rozhodne. Ale bez opatrení, to nepôjde," zavrčala som a Perseus bez námietok prikývol, zatiaľ, čo Jupiter vyzeral, že má kopec slov, čo by dodal. Pokojne som vykročila, keď ma niekto prudko stiahol za lakeť. Otočila som sa a moje oči sa stretli s Herculesovými.

„Zbláznila si sa ?!" zasyčal.

„Treba aj nové posily. A navyše nerozhoduje o tom len jedna osoba. Treba vedieť názor ostatných," odvetila som potichu.

„Herc, Artemis má pravdu," pridala sa Calypsó a Hercules si povzdychol. Schoval dýku a pozrel na skupinu ľudí.

„Ak sa ju čo i len pokúsite zradiť, ukončím váš život, či kúzlami, alebo zbraňou," zaprskal a vykročil. Pozrela som na Calypsó, ktorá sa pousmiala.

A bolo po dobrej bezstarostnej nálade. Normálne ma to začalo unavovať. Skupina za nami kráčala a ja som sa otočila na Perseusa.

„Koľko vás je ?" opýtala som sa.

„Presne tridsaťštyri," odpovedal mi. Aj keď sa vzdal svojho miesta po boku Eset – prečo sa tá ježibaba volá ako moja kuchárka ?! – stále si udržiaval tvár bojovníka a jeho spôsoby. Navyše cítila som z neho úprimnosť a čestnosť. Bol to bojovník, rytier z kníh.

Na jeho odpoveď som len prikývla a ďalej sme kráčali mlčky. Všetci. Nerozumela som, ako môžu spolu kráčať tridsiati siedmi ľudia, respektíve, čarodejníci a nevydať ani hlásku. Vedela som, že sa blížime k môjmu čarovnému domčeku. Hercules to vedel tiež a pozrel na mňa. Prikývla som a on sa rozbehol. Ja s Calypsó sme ešte spomalili a držali sa so skupinou pozadu, aby Herc odomkol moje zaklínadlo a keď všetci prejdú, opäť ho zapečatí.

„Tak poďte," kývla som na skupinu, keď sme sa dostali k mostu, o ktorý sa opieral Hercules, pričom sa pohrával s dýkou a dravo sa uškŕňal. Pretočila som nad ním očami a nechala ostatných prejsť cez otvorenú bránu. Šla som ako posledná, zatiaľ čo Cal bola vpredu, a dala som Herculesovi pohlavok.

„Hej !" ublížene na mňa pozrel.

„Vyzeráš ako lovec !" šťuchla som ho do boka a on urobil grimasu.

Kráčali sme za veľkou skupinou a cvičiaci alebo poflakujúci sa spojenci sa nechápavo a ostražito obzerali. Hercules ale zavrtel hlavou.

„Počkajte ma v sieni," šepla som mu.

„Stavím sa o desať balíkov gumových medvedíkov, že nie všetci sú poctiví," zasyčal.

„Beriem stávku," uškrnula som sa a Hercules nadvihol obočie. 

Potľapkala som ho po pleci a nenápadne sa vykradla do svojej izby, kde som sa prezliekla z tielka a šortiek do fialových šiat po zem. Jupiter má vysoké postavenie a navyše chcem vidieť jeho šokovaný výraz, keď sa už s princeznou rozprával, len o tom nevedel. Neskutočne som na ten výraz zvedavá. Ale nedostane aj infarkt ? A Venuša ? Ak omdlie, asi to nevydržím a vybuchnem do smiechu !

„Okej, pokoj, Artemis ! Tu ide o vážnu vec !" dohovárala som si, no aj tak zo mňa vyšlo krátke zaprskanie smiechu. 

Predsa len, ak sa zavalitý muž Jupiter Torres, jeden z najbližších Strážkyne, ktorí sa určite bude vtierať, zvalí na zem bledý v tvári, možno aj červenej od hanby, na zem, tak to nedám. To jeho sebavedomie, keď sa rozprával s „deckami" bolo neskutočné a teraz ?

No, dobre, ale už dosť, lebo tam ani neprídem.

Vybehla som z izby a až na konci schodoch som spomalila, keďže som z nich takmer zletela a aj tak potom spadla z nôh, keď som schádzala z posledného schodu. Okamžite som sa postavila, no našťastie ma nikto nevidel. Uf ! Vkročila som do siene a na mňa sa uprelo toľko párov očí, až som takmer skolabovala. 

Nadýchla som sa a s ľadovým pokojom kráčala po bielom koberci s hlavou hrdo zdvihnutou a dívala sa pred seba na Herculesa a Calypsó. Keď ma priatelia videli, takmer vyprskli smiechom a Herc sa musel aj otočiť, aby zamaskoval úškrn. Kútikom oka som videla, ako Venuši spadla sánka, Jupiter na mňa šokovane civel a aj ostatní dospelí vyvaľovali oči. Potlačila som úškrn, hoci som jasne cítila, ako mi šklblo kútikmi úst. Dostala som sa pred trón a otočila sa k nechápavým pohľadom.

„Princezná, kto sú títo ľudia ?" ozvala sa ohnivá zástupkyňa Nyx.

„Naši noví spojenci. Cez môj štít sa nedostali, heslo nepoznajú a nebudú ho poznať, kým sa nepreukáže ich dôvera. Vždy ich niekto pustí," odvetila som.

„Ty si Princezná Ľadu ?!" vypískla Venuša a Jupiter ju šťuchol lakťom.

„Ospravedlňte jej drzosť, princezná. Sme len zaskočení. Nepoznali sme vás," uklonil sa Jupiter a ja som prevrátila očami.

„Vstaň !" zavrčala som a Jupiter sa okamžite postavil.

„Kto som vedia zatiaľ len čarodejníci z Glendelskej strednej školy čarodejníckej. Tornádo sme spolu," roztiahla som ruky a venovala úsmev svojim spojencom, „vyvolali bez toho, aby niekto iný spoznal našu identitu."

„Pracuješ v utajení a upozornili ste na seba celý svet ?" nadvihol Perseus obočie.Jupiter s Venušou a niektorí ďalší po ňom zazreli, no ja som mu venovala pobavený úsmev.

„Ľudia a čarodejníci moju tvár zatiaľ nepoznajú, iba skutky. Činy predsa povedia viac, no nie ?" odpovedala som.

„Prečo skrývaš tvár ?" pokračoval Perseus.

„Dodáva to istý typ tajomna a trošku nebezpečenstva. Tvár odhalím, pri poslednej fáze," povedala som a bojovník prikývol.

„A aké sú vaše zámery a plány, princezná ?" prehovoril Jupiter a ja som si povzdychla. Ja si na takúto úctu asi nikdy nezvyknem.

„Jupiter, pokojne mi tykanie. Predsa len som od vás o dosť mladšia a vy ste dospelý muž," uškrnula som sa a on sa uklonil. To snáď nie !

„A moje plány ? Rovnosť. Chcem, aby ľudia vedeli o čarodejníkoch, ktorí tajne preberajú kontrolu nad svetom. Chcem, aby o nás vedeli. Chcem im prejaviť, že sme rovnakí ako oni, len dokážeme ovládať elementy. Mohli by sme spolupracovať a otvorene s nimi rozprávať. Naše priateľstvá by viac neboli postavené na klamstvách. Človek by bol rovný čarodejníkovi," vysvetlila som svoj zámer a oni otvorili ústa. Všetci do jedného.

„Chcete nás odhaliť ľuďom ?" nadvihol obočie.

„Samozrejme."

„A ako chcete, princezná, nastoliť rovnosť ? To je, odpusťte môj výraz, šialené. Nie je to možné !" ozvala sa Venuša a ja som pretočila očami. Moja poznámka o tykaní bola odignorovaná.

„Šialené, ale nie nereálne. A ako ? Začnem tým, že sa zbavím Strážkyň," pokrčila som ramena. Koľkokrát to budem ešte vysvetľovať ?

„Chceš ich zavraždiť ?" ozval sa opäť Perseus.

„Dúfam, že to nebude nutné," zavrtela som hlavou a pozrela na skupinu, či má ďalšie otázky. Nikto nič, našťastie.

„A teraz sa vyjadrite vy, moji verní. Poznáte týchto ľudí ? Viete, čo sú zač ? Môžeme im veriť ? Nebojte sa hovoriť !" vyzvala som ostatných.

„Poznáš môj názor," ozval sa prvý Hercules a ja som ho prebodla pohľadom, no on len zdvihol ruky na obranu.

„Jupiter Torres je radca Strážkyne Vetra," ozval sa Iah, zástupca veterných.

„Bol to jej radca, čo ak hrá na dve strany ?"

„Tak pozor, chlapče !" zaprskal Jupiter a ja som muža prebodla pohľadom, ale on hľadel na Iaha, ktorý sa mračil.

„Jupiter, prestaňte ! Slovo majú moji verní ! Majú právo na názor !" zasyčala som a Jupiter zamrmlal ospravedlnenie.

„Súhlasí niekto s Iahom ?" opýtala som sa.

„Ale môžu mať rovnaký názor," pripustila naša skvelá kuchárka Eset.

„Spojencov potrebujeme, princezná. Tornádo, aj keď sme ho zvládli bolo silné. Mohli by nám pomôcť," ozvala sa vodná Juno.

„Bojovníci sa predsa len zídu a na ďalší plán určite," súhlasil sa Caesar, zástupca zemných.

„Ale čo ak nás zradia a skončí to zle ?" prehovorila Iris, zástupkyňa vodných.

„Ale predsa len si trochu udržíme odstup. Princezná aj medzi nami vtedy našla zradcov, aj teraz by ich vypátrala," štekla Nyx.

„Predsa len by sme to mali skúsiť. Spojenci sa zídu a môžu byť užitoční, keďže niektorí sa orientujú aj v čarodejníckej politike," pustil sa do debaty aj Iah.

„Čo povieš ty, Calypsó ?" otočila som sa na svoju kamarátku, ktorá si premeriavala nových ľudí.

„Vraví sa risk je zisk. Navrhujem, aby sme to skúsili, ale boli opatrní, aspoň zo začiatku," prehovorila po dlhšej odmlke a všetci ju zvedavo pozorovali.

„Súhlasíte ?" otočila som sa na ostatných, ktorí súhlasne mrmlali.

„Dobre teda. Vítam vás medzi nami," pozrela som na nových spojencov.

„Poprosím vás, aby ste sa rozdelili podľa elementov, s ktorými máte najväčšie spojenie u ich zástupcov. Ohnivých vedie Nyx, vodných Iris, zemných Caesar a veterných Iah. Pod nimi sa budete hlásiť. Hlavným generálom je Hercules Lewis," ukázala som na Herca, ktorý kývol hlavou na pozdrav „a moja pravá ruka je Calypsó Youngová."

„Ďakujeme, princezná," jemne sa uklonil Perseus.

„Len sa vám chcem všetkým ospravedlniť, ale nemám vás tu, kde ubytovať. Ak by ste si niečo našli tu v Glendale, bolo by to super," usmiala som sa.

„Samozrejme, princezná," prikývol Jupiter a uklonil sa.

„Dobre teda. Rozdeľte sa podľa elementov a stretneme sa na večeri," prikývla som.

„A ako myslíte na večeri ?" ozvala sa nejaká postaršia buclatá žena. Usmiala som sa.

„Varí nám naša Eset, skvelo čaruje s potravinami," kývla som na našu kuchárku, ktorá sa začervenela.

„Moje meno je Hestia a ak by to neprekážalo, mohla by som jej pomôcť a naučiť ju nové recepty a pomôcť jej v kuchyni," pokračovala žena a ja som nadvihla obočie. Pohľad som venovala Eset.

„Je to na nej. Ak bude súhlasiť, nemám námietky," usmiala som sa a Eset sa nadšene zasmiala.

„Aspoň sa večera bude podávať aj skôr," zasmiala sa a ja som neodolala a musela sa s ňou.

„Tak sa stretneme na večeri. Keby bol nejaký problém, zástupcovia elementov, informujte mňa alebo generála," kývla som im a pozrela na Herculesa a Calypsó.

„Potrebujem s vami niečo prebrať. Mohli by ste na moment ?" šepla som.

„Samozrejme," prikývla Cal.

„Ale žiadne cukríky ti už nedám," uškrnul sa Herc a ja som sa rozosmiala.