Kráčali sme bok po boku. Na čele som bola ja na Oriónovi a Calypsó s Herculesom na Siriusovi. Okolo nás lietal Hiroshi na svojom pegasovi. Popod dračie laby kráčali moji spojenci na čele s Nyx, Iahom, Perseusom a Nefertiti. Za nimi nasledovali Cala, Zack (Kyle s Angelou boli na hraniciach spolu s ostanými bytosťami, ktoré bránili, aby došli Strážkyniam posily), Dragos, Ruxandra, Namiko a Yuriko. Vyšli sme na slnečné lúče a naše oči sa upreli na nádhernú rezidenciu Strážkyň. Zdvihla som bradu a Orión podo mnou potriasol hlavou a zreval. Sirius sa k nemu pripojil.

Pred rezidenciou stálo mnoho čarodejníkov. Odhadom som mohla len hádať, že je nás približne rovnaký počet. Nás je možno o niečo viac vďaka Kylovi a Angele. Théseus stál úplne vpredu hľadel na nás. Čakali nás. Vedela som to, hoci mi Apolón nič nepovedal. Nemala som mu to za zlé.

Pozrela som sa na svojich spojencov, ktorí nervózne prestupovali z nohy na nohu a čakali, kedy to vypukne. Potom som sa otočila a zistila som, že aj Théseus čaká. Všetci čakajú, čo urobím. Uškrnula som sa.

Zdvihla som ruku s mečom do vzduchu a zrevala som. Moji spojenci spolu so mnou a vyrazili vpred. Draky sa odlepili od zeme a mali v pláne zničiť ich obranu zo vzduchu. Théseus bojovne zvrieskol a oproti nám sa vyvalili stovky čarodejníkov. Vedela som, že to nebude také jednoduché a istotne majú nejakú ochrannú bariéru. Veterní sa k nám totiž nerozbehli tak divoko, ako tí na zemi.

„Sirius! Orión! Zničte bariéru!" skríkla som na draky. Strmhlav sa vrhli na rezidenciu, avšak ako som čakala, ich mohutné nohy narazili na odpor. Sirius s mojimi priateľmi vzlietol a skočil na neviditeľnú ochranu. Zapraskala akoby bola z ľadu. Ja spolu s Oriónom sme sa k nim pridali a dokonca aj Hiroshiho pegas sa činil. Sirius skákal a vrhal na bariéru, zatiaľ čo Orión sa pokúšal chvostom a pazúrmi.

„Princezná! Ochrana praská!" skríkol po mne Hiroshi.

„Tak naposledy!" skríkla som a vyletela so zafírovým drakom do vzduchu. Sirius nás čakal spolu s pegasom. Vrhli sme sa spoločne na dol celé ich kúzlo zaprašťalo ako sklo. Začalo sa trieštiť na črepiny a tie padali po obvode územia, ktoré malo chrániť. Na chvíľu nastalo ticho, ale to rýchlo prasklo ako bublina.

Arogantne som sa uškrnula na Minervu, ktorá skríkla a veterní sa pustili s nami do boja. Draky vypľúvali oheň a niekoľkí popadali na zem. Hiroshi strieľal z konského chrbta šípy a jačal niečo v japončine. Ja som sa stretla v boji s neznámym čarodejníkom, zatiaľ čo Cal s Herculesom zaútočili na Minervu. Oheň proti vetru. Môj nepriateľ sa ma snažil zo sedla, ale mal to márne. Jeho útoky som odrážala a bránila aj Orióna, keď sa mu pokúšal vziať drahocenný kyslík. Draky revali, zhadzovali ľudí z oblohy ako padlých anjelov. Sem-tam im z papule vytryskla žeravá láva a zatienila výhľad. Sekala som mečom a útočila ľadom. Keby som Strážkyňu zeme dostala do vzduchu, ľahko by som ju porazila. Sem by totiž jej jediný element nedosiahol.

Boj trval niekoľko chvíľ, pričom som takmer z Orióna skutočne zletela, niekoľkým súperom som spôsobila rezné rany či ich omráčila a spadli ako kopa zemiakov na zem. Odrazila som útok súpera a zastavila jeho odporné veterné laso, ktoré ma chcelo pripraviť o dych. Orión zacvakal tesákmi a chvostom odrazil ďalšieho.

Vyleteli sme vyššie a odhrnula som si spotené pramene vlasov z čela. Pozrela som dole. Moji spojenci divoko bojovali, bok po boku, ako som im kázala. Nikto nebol sám, na Théseusove jednotky útočili skupinky, svorky. Nyx sa držala na Calinom chrbte a preháňala sa okolo súperov spolu s niekoľkými ďalšími bojovníkmi. Iah utekal popri Dragosovi a Ruxandre. Nefertiti sa spolu s ďalšími troma čarodejníkmi spolu s Namiko a Yuriko sa ukrývali medzi stromami a bravúrne sa maskovali, pričom napádali súperov s momentom prekvapenia. Avšak vyplašil ma Perseus. Bol sám. Sám a oproti nemu nejaká žena a zatláčala ho do kúta. Zbrane sa skrížili, bojovník bol zranený a jeho sily ho zrádzali.

„Perseus!" vykríkla som proti vetru, ale môj hlas zanikol v bojisku medzi ďalšími výkrikmi mien, či len jačania z hrdiel, ktoré pociťovali bolesť, či šok. Bol sám a to bola chyba. Vedela som, že môj rozkaz by nikdy neporušil. Čarodejnica ho musela od ostatných odtrhnúť a v zápale boja zostal stratený.

„Artemis!" zakričal na mňa Hercules a čupel na Siriusovom chrbte. Cal sedela za hlavou a získavala nám čas. Orión vypľul oheň a bránil sa ako vedel.

„Hercules! Treba pomôcť Perseusovi!"

Prikývol. Zahryzol si do pery, pokrčil čelo. Nikdy to nahlas nepovedal, ale tušila som, že nemá rád výšky, a teraz čupí na dračom chrbte a absolútne nemám šajn, o čo sa pokúša. Zavrel oči a jeho nohy sa vymrštili do vzduchu. Sánka mi spadla, keď letel smerom ku mne. Tisol viečka k sebe a ruky naťahoval dopredu. Akosi to neodhadol, padal nadol ako padlý anjel.

„Herc!" zjačala som a natiahla sa rukou. Orión obrátil zrak k nám, čím si vyslúžil ranu do papule. Zavrčal a pohodil hlavou. Natiahla som sa skrz dračie telo a schmatla Herculesa za mávajúcu ruku. Zistil, že padá a v jeho očiach bola čistá panika. Pevne mi zovrel pažu a ja som zasyčala. Ťahal ma dolu. Zaprela som sa o dračie telo.

„Nepúšťaj ma! Nepúšťaj ma! Prosím len ma nepúšťaj!" jačal a ja som zaťala zuby. Spomedzi pier mi ušiel sykot.

„Keby si použil vietor, celkom by nám to obom pomohlo," precedila som.

„Prosím drž ma!" stála jačal celý vydesený. Vtedy Orión opäť pocítil úder a zvrtol sa telo. Hercules sa mi vyšmykol a vydal zo seba neľudský krik. Okamžite som mávla prstami a vietor škriekajúceho milovníka gumených medvedíkov vyniesol na dračí chrbát.

„V pohode?" skríkla som a pomohla Oriónovi. Ľadový kryštál sa vrhol na jeho trýzniteľa, ktorý urobil vo vzduchu zopár kotrmelcov a na moment stratil moc nad elementom.

„Blázniš? Jasné, že nie!" odsekol, ale prisadol si ku mne.

„Bež sa Haleom! Ja to tu zvládnem!" zakričal mi do ucha. Pozrela som na neho ako na idiota a Hercules vrhol ohnivú guľu tesne popri mojom uchu na ďalšieho nepriateľa.

„Herc, ja viem, že," začala som, ale skočil mi do reči.

„Opováž sa to dokončiť!" zasyčal.

„Zvládnem to! Hale ťa potrebuje!" odvrkol a ja som mu pozrela do očí. Povzdychla som si, no nakoniec som prikývla.

Postavila som sa na dračí chrbát. Prekročila som rameno môjho priateľa a rozbehla. Toto by mohol byť ako záber do filmu: Utekám po dračom chrbte, za mnou zúrivý boj a kriky mojich ľudí aj nepriateľov. Nakoniec pridám efekt obrovských plameňov zo zafírovej dračej papule a môj veľkolepý skok do neznáma.

Avšak, skutočnosť bola taká, že som sa potkýňala, ledva som držala rovnováhu a do neznáma ma hodil skôr vietor od nejakého čarodejníka. Ale myslím, že ten prvý opis bol predsa len úžasnejší. Padala som dolu ako na skúške a neodpustila si úškrn. Presne, ako keď som mala získať element. Vietor mi šibal okolo tváre a nad zemou som mykla zápästím. Ako na šmykľavke som skĺzla na element, ktorý je protiváhou vzduchu a vetra.

Chvíľu som bežala, až som nakoniec zastala a vytiahla meč. Dupla som nohou a zem sa pod mojím gestom roztriasla. Perseus sa zviezol k zemi a čarodejnica sa na mňa otočila. Posmešne sa zaškerila a otočila sa kapitánovi vody chrbtom.

„Rada ťa konečne spoznávam Ľadová princezná," prehodila sladko.

„Škoda, že to isté nemôžem povedať aj ja vám," odsekla som a poťažkala meč. Sebavedomo som k nej vykročila a sledovala ju ako šelma. Nepoznala som ju, ale bolo mi to úprimne jedno. Záležalo mi len na tom, aby som pomohla Perseusovi. Nech je tá žena pre mňa za mňa aj Vyvoleného sestra.

„Skutočne? A vieš vôbec s kým máš tú česť?" zapriadla.

„Nie, ale ubližujete môjmu bojovníkovi a kapitánovi vodných čarodejníkov, tak som prišla na nečakané zoznámenie," odvrkla som jej. Žena sa rozosmiala a zavrtela pobavene hlavou.

„Všetci vravia, že si nesmierne mocná, ale stále si len decko. Moja milá, keďže nás môj bývalý bojovník nemôže predstaviť, chopím sa toho ja. Som Bellona, Strážkyňa vody."

Pokrčila som nosom. Tak preto oddelila Perseusa od skupina. Išla hneď po ňom. Oddelila práve jeho od skupiny. Chcela pomstu, za to, že ju zradil.

„Keďže je bývalý mal na to, evidentne dôvod," uškrnula som sa.

„Aká arogantná. To už nikto z mladých nemá v sebe ani štipku slušnosti? Všetci ste rovnakí. Protivní, arogantní a odporne sebavedomí," odfrkla si.

„Viete, som protivná na namyslené, prachaté, lenivé zadky ako ste vy a celé to vaše hlúpe spoločenstvo zvané Strážkyne," sladko som sa usmiala ako ona na začiatku.

„Hlupaňa!" oborila sa na mňa Bellona.

„Dosť bolo rečí! Vypadnite od Perseusa," zasyčala som.

„Som Strážkyňa, bude mi cťou ťa zabiť," odsekla.

„Iba cez moju mŕtvolu," postavil sa mokrý zakrvavený Perseus a zdvihol svoj meč. Usmiala som sa naňho. Namierila som na Strážkyňu Herculesom a vyzývavo nadvihla obočie.

„Sme predsa čarodejníci," zapriadla.

„Tak sa predveďte," usmiala som sa.

Vedela som, že bude čarovať a možno si aj ona uvedomovala svoju chybu, ale nepriznala to. Strážkyne sa totiž pred svojím titulom musia zbaviť rituálom, ktorý som ja chcela použiť na zbavenie sa môjho chaosu. Avšak oni sa v jeden rituál musia zbaviť zvyšných troch elementov, ktoré majú od narodenia čarodejníci moc ovládať. Zostane im len jeden. Zväčša ten, s ktorým sú najväčšmi spojený. Takže Bellona je síce Strážkyňa vody, ale žiaden iný element ovládať nedokáže. S vodou dokáže veľkolepé kúzla, zázraky. Má s ňou neskutočné spojenie, je jej súčasťou ako vlna v oceáne. Avšak ja dokážem ovládať päť elementov a jej najväčšou hrozbou môže byť ľad. Ako je dobre známe, ľad je pevné skupenstvo vody a len veľmi ťažko by ho mohla ovládnuť. Jej kúzla by som s dostatočnou mocou mohla zmraziť.

Pozrela na mňa a ohnala sa rukou. Okolo nej sa rozvírila voda. Perseus napriahol dlane a snažil sa jej vodné dielo narušiť. Ja som sa len uškrnula a fúkla si zľahka do dlaní. Poslala som jej len menšiu ochutnávku. Tá stará ropucha musela predsa vedieť, že ma len tak ľahko nepremôže. Nie, Strážkyňa ma nemôže poraziť. Obrovská moc s jedným elementov je ako silný osamelý vlk. Svorka je predsa silnejšia.

Ľad ju vyviedol z rovnováhy, avšak voda ho pohltila ako topiacu sa kryhu na Antarktíde. Zasmiala som sa a kývla Perseusovi, aby ustúpil. Zamračil sa, ale poslúchol ma. Strážkyňa si t všimla a s divokým úškľabkom vypustila dva ohromné prúdy do strán. Jednu na mňa, druhú na Perseusa. Uskočila som, zvalila sa do trávy a s obrovskou silou som zo seba vypustila ľad. Pevný ako v najvyšších horách, tvrdý ako skala. Obalil úpony a postupoval do divokého vodného víru. Strážkyňa s ním bojovala. Už zistila, že urobila hlúposť, obalila sa vodou. Ľad sa tvoril a odmietal sa poddať prúdu. Nakoniec predsa len vyhral a sladkú Strážkyňu vody Bellonu uväznil v jej vlastnej sile. Chvíľu potrvá, kým sa odtiaľ dostane. Zúrila a jačala ako šialená, ale ja som ju ignorovala. Podišla som k Perseusovi a skúmavo si ho premerala.

„Som v poriadku, princezná," uklonil sa mi.

„Ďakujem, som vaším dlžníkom." Skôr, ako som mohla vôbec niečo zo seba dostať, našiel nejakú skupinu a pridal sa k nej, aby bojoval. Dívala som sa za jeho krívajúcou nohou, keď som kútikom oka zazrela známu postavu. V momente som zabudla na Strážkyňu a Perseusa. Zastrčila som meč za opasok a z tigrím vrčaním sa rozbehla.

Hnala som sa skrz bojujúci dav a vrčala. Sácala som do bojovníkov, uhýbala sa zaklínadlám a hromženiu. Thesova armáda po sebe pokrikovala, že som na bojisku. Kašlem na nich. Mojím cieľom je niekto úplne iný. Cítil, že som mu za chrbtom a snažil sa mi stratiť v dave. Hlupák. Vytrvalo som za ním utekala a keď som ho mala na dosah, skočila som. Zvalili sme sa na zem. Odskočila som a dupla nohou. Zem sa roztriasla. Zhodila ho z trasúcich sa nôh. Milostivo som mu dovolila, aby sa postavil, ale nepekne som sa s ním zahrala pomocou vetra, ktorý mu vrazil do chrbta a spadol rovno na ten svoj prašivý nos. Ani sa nebránil a to ma iritovalo.

„Tak kde si nechal silu?" zrúkla som, pričom ho skopla na zem. Otočil sa čelom k oblohe a zakašľal. Z úst mu tiekla krv a tvár mal špinavú. Sviniar.

„Myslel si si, že ti to len tak prejde?!" prinútila som korene stromov, aby sa mu oblepili okolo rúk. Vytiahla som meč. Vydýchol a uvoľnil sa pomocou svojho elementu z mojich pút. Zasmiala som sa. Konečne sa hráme. S ľahkosťou som mu čepeľou sekla do ramena. Skríkol, ale mne to nestačilo. Bude trpieť. Ten bastard bude trpieť! Vrah. Vrah, ktorý zavraždil môjho najlepšieho priateľa. Moju rodinu, kúsok zo mňa! Bude trpieť. Teraz ho už nik nevykúpi.

„Bojuj!" zrevala som s tigrími tesákmi.

„Artemis, boli sme priatelia," zaskučal a cúval predo mnou. Desila som ho. Strach ho tak pohltil, že zabudol, kým je a akú má moc.

„Presne, boli sme priatelia a čo si urobil ty?!" vyprskla som a zaťala mu meč do stehna. Zjačal, ale nedokázal sa ani len pohnúť. Mäso som prebodla skrz naskrz. Z očí sa mu vyvalili slzy.

„Mrzí ma to," zavýjal.

„Ja som nevedel."

„Čo si nevedel?!" vytiahla som meč z jeho stehna a on bolestne vykríkol. Bolo mi to jedno. Žiadna bolesť mu nebude dostatočným trestom, ale to neznamená, že ja tak rýchlo prestanem. Omyl. Vidí ma ako zlú? Nech sa páči. Keď ide o moju rodinu alebo priateľov, som zlá. A Nate znamenal pre mňa všetko. Pripravil ma o to najcennejšie v mojom živote.

„Netušil si, že to bol môj najlepší priateľ?! Moja rodina?! Moje všetko?!" kričala som sekla mu po krku. Žiaľ, zostal mu tam len malý škrabanec.

„Niečo ti poviem," zapriadla som a odsekla zúfalý koreň, ktorým ma chcel šľahnúť do tváre. Vyčarovala som oheň a hodila do jeho hrude. Zjačal akoby som ho z kože drala. Oheň spálil látku trička na jeho hrudi a na koži vytvoril nepeknú šarlátovo uhlíkovú škvrnu s pľuzgiermi. Zatackal sa, čo som využila a sotila ho na zem. Nadvihol sa na lakťoch, ale ja som už bola pri jeho tvári. Oči mu blčali strachom a skučal od bolesti ale aj hrôzy.

„Je mi to jedno," zašepkala som a so zrakom stále upretým do jeho očí som mu strieborný meč zabodla do chrbta ruky. Zjačal a ozvalo sa zaprašťanie kostí. Zlomyseľne som sa uškrnula. Meč som nevytiahla, naopak trhla som ním do strany. Trpel. Vrah môjho priateľa trpel a ja som nemala zľutovanie. Necítila som pri ňom žiaden súcit.

„Artemis, prosím," skučal s tečúcimi slzami.

„Nie, Odyseus," vypľula som jeho meno.

„Ešte som na teba nežná," zašepkala som.

Postavila som sa a bez váhania ho kopla do spálenej hrude. Zadúšal sa vzlykmi, jeho telo bolo doráňané. Pri páde si asi rozbil hlavu, pretože na zemi pod jeho hlavou sa vytvorila menšia kaluž krvi. Trasúc sa posadil a ruku držal pred sebou v opatrnom uhle. Môj meč bol označený jeho odpornou krvou a uložila som si do pamäti, že Herculesa budem musieť poriadne vydezinfikovať.

„Zhniješ v mukách, v pekle!" odpľula som si k jeho nohám.

„Tak ma už zabi!" vykríkol a ja som sa zasmiala.

„Nie som taká milosrdná," zasmiala som sa a opäť sa zahnala mečom. Vyhol sa zbrani, ale len prvýkrát. Druhý úder bol naňho prirýchly a zasiahol cieľ. Ťahala som meč po jeho celom ramene a nakoniec ho vytiahla. Zreval bolesťou. Chcela som sa opäť zahnať, avšak niečo do mňa vrazilo a odhodilo ma o niekoľko metrov.

Zdvihla som hlavu a zavrčala. Čierny vlk. Cvakal tesákmi a nútil ma cúvať. Nechcela som Zackovi ublížiť. Snažila som sa nájsť východisko. Cerila som tigrie tesáky a uskakovala, hľadela priamo do modrých očí. Vlk bol vytrvalý a viedol ma preč.

„Prestaň!" zavrčala som a skočila priamo pred neho. V momente predo mnou stál chlapec a chytil ma do svojej náruče. Pevne ma objal, ale ja som sa vzpierala. Jačala som a búchala ho do hrude.

„Artemis, nie! Čo to robíš, pre šialeného Lykaóna?!"

„To on zabil Nata! Môjho najlepšieho priateľa!" vyprskla som.

„Ale vrahova bolesť ti Nata nevráti," prehovoril Zack a ja som sa prestala metať. Vedela som, že má pravdu, ale ja som to nemohla nechať len tak. Zack ma chytil za ramená a ukryli sme sa do tieňov. Okolo nás sa prehnala skupinka, v ktorej bol aj Apolón. Všimla som si, že ma zachytil kútikom oka, ale nikomu nič nepovedal. Bežal s ostatnými ďalej.

„Nejde tu o pomstu, ale o rovnosť. Nezabúdaj, labka," pohladil ma Zack po tvári a ja som sklonila tvár ako neposlušné kárané dievčatko. Prikývla som.

„Už si sa pomstila dosť. Teraz bojuj za svoje slová," usmial sa. Zdvihla som zrak. Pozrela som mu do očí, pričom som nadvihla kútik úst.

„Poďme zvrhnúť Strážkyne!"

Boj sme začali vyhrávať a súpera sme tlačili do úzadia. Théseusovi bojovníci sa museli stiahnuť a stále väčšmi sa blížili k rezidencii, ktorej okolie horelo dračím ohňom. Vyhrávali sme. Pokiaľ viem, bojovala len jediná Strážkyňa, takže ostatné budú ukryté v rezidencii. Čochvíľa aj tú dobijeme a donútime Strážkyne sa vzdať alebo ich rovno pošleme do náručia smrti. Darilo sa nám. Bojovala som spolu s ostatnými a držala sa so Zackom. Boli sme divokí a presekávali sme si cestu medzi nepriateľmi. Théseusa som vždy len na okamih zahliadla. Bojoval, za čo mal u mňa plus. Neskrýval sa ako zbabelé Strážkyne. Nečakala som to, ale to neznamená, že som na neho odrazu zmenila názor. Potom sa ale niečo pokazilo.

Začalo to Siriusom. Zahliadla som to neskoro a už som len počula Herculesov zúfalý výkrik mena jeho lásky a mojej najlepšej priateľky. Calypsó sa rútila dolu a zvierala si hrdlo, akoby ju bolo niečo škrtilo. Sirius na chvíľu zostal dezorientovaný a musel cúvnuť. Vrážali mu do krídiel aj do dračej tváre. Orión sa snažil pomôcť svojmu kamarátovi, zatiaľ čo Hercules sa nebezpečne nakláňal, aby schmatol Calypsó. Vykríkla som. Cal nedokázala ovládnuť vietor a niečo jej zvieralo hrdlo ako had. Našťastie, ako blesk sa k nej vrhla hnedá šmuha a spolu dopadli na zem. Kašľala som na boj, spolu so Zackom som sa predierala ku Calypsó. Draky boli nútené pristáť. Ručali a oháňali sa chvostom. Hercules zoskočil z Orióna a hnal sa k svojmu dievčaťu.

Dobehla som k nádhernému okrídlenému žrebcovi a jeho jazdec zoskočil s dievčaťom v náručí. Cal sa konečne vyslobodila a prudko nadýchla. Vďačne som pozrela na Hiroshiho.

„U Kirké!" vykríkol Hercules.

„Som v pohode. Som v pohode," opakovala Calypsó a hladkala ho po chrbte. Chrčala a jej hlas bol ostrý a suchý ako starého fajčiara. Kameň mi spadol zo srdca.

„Hercules, bež s ňou do tábora!" prikázala som.

„Artemis, som v poriadku," opäť zachrčala, keď ju Hercules postavil na nohy a objal okolo pása tesne k jeho boku.

„Počuješ sa?" oplatila som jej to, na čo prevrátila očami.

„Ani ty nemáš v sebe práve X factor!"

„Súhlasím s Artemis," pridal sa na moju stranu Hercules a rýchlo ťahal Calypsó preč. Tá sa mu vymanila a krákala, že ak ju odvedie, tak uškrtí aj jeho a nech si dobre rozmyslí, čo urobí, inak to bude ešte horšie! Aj mňa, slušne povedané, poslala dočerta. Vytiahla spoza opaska svoju jedinú dýku a stratila sa nám v dave. Hercules v hneve a nadávkach bežal za ňou. Calypsó sa z pádu rýchlo spamätala a odmietala sa vzdať.

Živo som si ju vedela predstaviť, keď sa pokúšala vytrhnúť spod nadvlády Jupitera. Ona bola tou, ktorá mala vtedy hlavné slovo. Tichá voda brehy myje.

„Nemôžeme tu postávať!" prehovoril Hiroshi. Prikývla som.

Bez drakov sa veterní vrátili na zem a bojovali na nej. Orión so Siriusom boli možno ešte nebezpečnejší. Ale padlo mnoho čarodejníkov. Z jednej aj druhej strany. Nemohla som každému pomôcť. Kvôli prinútenému pádu na zem, sme stratili výhodu vo vzduchu. Museli sme sa prebojovať na zemi, čo bol Théseusov hlavný element. Snažili sme sa, ako sme len vládali. Bojovali sme zo všetkých síl, ale už sme skôr bojovali o životy. Nedarilo sa nám prekonať hranicu rezidencie.

Na chvíľu som sa zastavila, keď som odrazila útok jedného zo súperov. Zem bola nasiaknutá krvou, slinami a potom. Videla som svojich ľudí vraždiť, no rovnako aj ich pády. Trhalo mi srdce zakaždým, keď som medzi obeťou spoznala svojho čarodejníka alebo čarodejnicu. Patrony lietali po celom území, úplne zvrátene od Matky prírody. Okolo nás hltali prírodu plamene a hoci by mal byť chladný večer, my sme si pripadali ako v pekle. Ani len chladná voda nepomáha, ktorá sa sem tam prevalila skrz bojovníkov. Ničili sme nádherný národný park, avšak už bolo niekoľko čarodejníckych vojen a medzi našou rasou sú veľkí aktivisti, ktorý jej pomôžu. Navyše prírodu pomáhajú obnovovať aj niektorí výnimoční ľudia. Draky ručali, šibali chvostmi a nemilosrdne cvakali tesákmi. Obloha sa nad nami stiahla a nevyzeralo to na pokojnú noc. Možno to má ale na svedomí Théseus Michaelson.

Sekla som po jednom čarodejníkovi, ktorý sa na mňa vrhol ako pomätený, ale potom keď sa stretol s mojím striebrom, spadol so skučaním na zem. Zahľadela som sa na svojich priateľov, ktorých som zachytila a stiahlo mi žalúdok. Ruxandra pomáhala mokrej Nyx. Podala si ju ako Strážkyňa vody. Odstrihla ju od skupiny ako predtým Perseusa. Ruxandra sa s prekvapenou a dezorientovanou Strážkyňou nemazala a kryla moju ohnivú kapitánku.

Skrčila som sa a nado mnou preletela ohnivá guľa. Daného čarodejníka som po pás zmrazila a pomocou vetra ho odhodila preč. Zdvihla som zrak a zbadala Calypsó, ktorá doslova veterným lasom uškrtila Odysea a tým nechala vyhasnúť život z jeho už zmrzačeného tela. Krátko na to sa ale na ňu vrhol panter a moja kamarátka spadla z nôh. Hercules s Yuriko už boli pri nej a obaja doslova vrčali ako zvery.

Iah s Namiko a Zackom stáli proti Théseusovi a Afrodite. Teraz sa mi skutočne chcelo vracať. Vedela som, že obe strany sú vyčerpané, ale ani jedna nedostala rozkaz stiahnuť sa. Odhodila som od seba ďalšieho trúfalca a skotúľala sa niekoľko metrov od svojho miesta. Krátko na to, neďaleko mňa preletela dobre známa postava.

Blonďavý chlapec zalapal po dychu a zviezol sa po kôre na zem. Zasyčal od bolesti a oprel si zátylok o kmeň stromu, na ktorý dopadol. Vyzeral otrasne. Hebké zlaté vlasy mal zlepené krvou a špinavé od prachu. Nos aj ústa mal rozbité, na kútiku pier mu už zaschla krv. Z ramena sa valil potôčik krvi, pravdepodobne ho zasiahol Hiroshi šípom. Jeho nádherné jantárové oči ma našli a unavene sa usmial. Slzy sa mi nahnali do očí. Ukázal mi palec hore, že je v poriadku a potom na mňa kývol. Pýtal sa na mňa. Len som zavrtela hlavou.

Čoskoro ma obklopili moji priatelia. Zranení. Hercules, ktorí zvieral ruku Calypsó a ona sa oňho navyše opierala, pričom nedošliapala na ľavú nohu. Mokrú trasúcu Nyx, ktorá sa zúfalo tisla ku Cale, ktorá ju ochranársky držala okolo pliec. Hiroshi s Iahom a Nefertiti sa nervózne obzerali a obkľúčili ma. Dragos a Perseus v rukách zvierali mačety a predierali sa k nám. Yuriko a Namiko so Zackom sa objavili spoza stromov. Všetci boli ranení a nikto na tom nebol dobre. Ledva sa držali na nohách.

„Princezná! Nemali by ste byť takto sama. Ste ľahkým terčom," precedil Dragos skrz zaťaté tesáky. Usmiala som sa.

„Bežte preč," zavrtela som hlavou a oni na mňa čudne pozreli.

Elfovia nás ťahali do úkrytu medzi stromami, aby sme na chvíľu zmizli z očí nepriateľa. Bolo mi jedno, že stromy môžu mať uši. Musela som niečo urobiť. Už sa nedokážem pozerať na bolesť mojich ľudí. Nevytrpeli toho s Jupiterom už dosť?!

Otvárala som ústa, že im poviem svoje myšlienky, ale Vyvolený ma predbehol. Bojiskom sa rozľahol jeho hlas a zápas na chvíľu prestal, akoby zostúpil z neba anjel. Zavrčala som.

„Artemis!" skríkol a ja som natrčila uši. Moji najbližší tiež.

„Nemôžem sa viac dívať, ako po sebe títo čarodejníci útočia! Dobre vieš, že to bolo vždy o nás! Tak to poďme my dvaja skončiť, čo povieš? Len ty a ja. Čarodejnícky duel s piatym elementom. Nikto viac!"

Sánka mi klesla. To si zo mňa ten chalan robí dobrý deň?!

„Stiahneme sa, pokiaľ budeš rešpektovať túto malú pauzu. Artemis, čarodejníci sú ranení! Niektorí smrteľne! Zatiahli sme ich do toho my! Nik iný! Prikáž svojim prívržencom, aby sa stiahli, my urobíme to isté. Bude to len medzi tebou a mnou!"

Videla som ako sa Hercules s Calypsó napli a chcú okamžite protestovať, ale ja som sa vymanila spoza kruhu a vstúpila na bojisko, kde ručali cez Théseusov hlas draky. Moji ľudia syčali a vrčali a chceli opäť útočiť, ale keď ma zbadali, uvoľnili mi cestu a zastali. Draky nie.

„Sirius! Orión!" skríkla som a dračie tváre sa za mnou spýtavo obzreli.

„Súhlasím s prestávkou, Michaelson. Hodina," skríkla som a zvrtla som sa na odchod, pričom som kývla na draky. Zmenšili sa a utekali za mnou.

Čarodejníci protestne vykrikovali z jednej aj druhej strany, ale nemali na výber. Niektorí sa tackali, iní krívali, či ich museli dokonca niesť. Kráčali sme k táborisku. Hnevala som sa na Théseusa, ale predsa len mal v niečom pravdu. Ani ja som sa nemohla dívať na to, čo som spôsobila. Ja som začala vojnu. Draky sa mi motali pomedzi nohy a nechápavo vrčali. Chúďatká moje odvážne. Ani oni neboli bez zranení, čo ma neskutočne mrzelo. Čupla som si a oba plazy vzala do náručia. Niesla som ich ako deti do tábora.

Dovolila som si otočiť sa, aby som skontrolovala situáciu. Všetci cúvli, ale nie na dlho. Je to chvíľa. Zrak mi spadol na blonďavého zničeného chlapca. Niekto mu podal ruku a pomohol mu na nohy, pričom ho podopieral.

V tábore bolo hotové šialenstvo. Tí, čo tu zostali ako naša lekárska pomoc, mali plné ruky práce a utekali od čarodejníka k čarodejníkovi. Obväzovali, mrmlali zaklínadlá, dorábali liečivé elixíry, čistili rany. Jeden zdravotník sa vrhol aj ku mne, ale ja som mu strčila draky do rúk a zavrtela hlavou. Odháňala som ich od seba ľudí, čo mi chceli pomôcť a posielala ich za inými. Niektoré rany boli ohavné a drsné. Naveky po nich zostanú minimálne jazvy. Zahryzla som si do pery a vošla do hlavného stanu. Zvalila som sa na stoličku a pomocou vody začala čistiť meč. Niesol na sebe mnoho krvi a mňa napínalo. Nezabíjam po prvýkrát, ale ten pach je jednoducho odporný.

Takto ma našli moji priatelia.

„Artemis Tenebrisová!" zachrčala po mne Cal a tackala sa ako tučniak.

„Zbláznila si sa?! Ty súhlasíš s tým idiotom?!"

„Princezná, kládli ste nám na srdce, aby sme sa držali spolu a vy sama chcete rozpútať duel proti Vyvolenému? Je to šialenstvo!" rozhodil Perseus rukami.

„Ar, je to choré!" pridal sa Hercules.

„Princezná, nemôžete len tak," začala Nyx, ale ja som ich všetkým umlčala zdvihnutím ruky a šibalským úškrnom.

„Dobre viem, čo som vám povedala. Navyše, pokiaľ viem, pristúpila som na prestávku."

Vydýchli si, ale ja som pokračovala.

„To neznamená, že sa nezúčastním duelu!"

„Čože?!" vyprskol Zack.

„Pozrite, je to skvelá stratégia. Zamestnám Théseusa, jeho armáda sa stiahne. Ako náhle ho porazím, nastane na chvíľu obrovský chaos. Bojuje len jediná Strážkyňa, ostatné sa strasú vo vnútri. Rezidencia je strážená. Avšak, slávny Théseus Michaelson bude porazený a vtedy to vypukne. Naša šanca. Dostanete sa s niekoľkými jednotkami do rezidencia a zvrhneme Strážkyne. Ak bude treba, zabite ich. Každopádne, dnes prídu o svoju moc v čarodejníckom svete," uškrnula som sa a oni na mňa hľadeli so spadnutými sánkami. Povzdychla som si.

„Hej, vojna nezávisí odo mňa ani od Théseusa. Sme síce na čele, ale nie sme ani vyvolení, ani hrdinovia... Od nás nezávisí výsledok. Ak porazím Théseusa, neznamená, že sme vyhrali. Záleží to od vás. Vy ste hrdinovia. Každý jeden čarodejník a čarodejnica, čo so mnou a Michaelsonom bojujete. Vy ste tí hrdinovia, ja som len obyčajná rečníčka, ktorá sa teraz zahrá na šaša, aby zabavila Vyvoleného. Takže žiadne odhováračky. Zvládnete to! Ale najskôr naberte dych a nechajte si, dočerta, ošetriť rany! Videli ste sa?!" nadvihla som obočie. Na moje prekvapenie sa stanom ozval úprimný smiech. Pobavene som zavrtela hlavou.

Celý čas som sa snažila byť čo najviac užitočná a behala som ku každému, aby som sa uistila, či je v poriadku. Tých, čo trúchlili nad svojimi priateľmi som objala a zašepkala, že ma to úprimne mrzí. Stratili sme mnoho čarodejníkov. Po tom všetkom, si všetkých do jedného uctíme.

***

Odišla som z tábora a moji ľudia sa zakrádali za mnou. Kryli sa v tieňoch a noc nám skvelo pomáhala. Bola na našej strane. Len ja som kráčala po voľnom priestranstve. Z druhej strany sa blížil Théseus. Vymenili sme si pohľady a začal duel.

Dupli sme pravou nohou pre symbol zeme. Naše ľavé ruky sme zdvihli do výšky a s jemným vlnením opäť nechali klesnúť k boku. Pravé ruky s dlaňami k oblohe sme prudko zdvihli a nakoniec sme na znak ohňa prekrížili ruky a nechali klesnúť k hrudiam. Na záver, na znak odvahy a cti sme si položili pravú päsť na srdce a uklonili sa. Kúzlo sme spečatili trhnutím ruky v smere hodinových ručičiek a okolo nás sa ovinul kruh. Pri Thesovi žiaril sýtomodrou farbou a čím sa bližšie bola čiara ku mne tým bledla na nádhernú jemnunkú modrú.

Pozreli sme sa seba a zdvihli brady. Obaja krvaví, vyčerpaní, špinaví. Krúžili sme okolo seba ako zvery a vrčali. Čakali sme na prvý úder od toho druhého. Nakoniec som to bola ja, kto prvý zasiahol. Vystrela som pred seba ruky a z vystrčených dlaní vytryskol k Vyvolenému ľad. Uskočil a nad hlavami nám zahromžilo. V ruke sa mu zjavil blesk ako mytologickému gréckemu bohovi Diovi a vrhol ho po mne ako oštep. S mačacou ladnosťou som sa vyhla úderu.

„Uvedomuješ si, čo robíš?! Ako s tebou tie strigy manipulujú?!" zavrčala som a vyhla sa ďalšiemu blesku. Vyčarila som pred seba ľadovú bariéru a včas uskočila, keď nastal výbuch.

„So mnou nikto nemanipuluje! Bojujem za to, čo je správne!" odsekol.

„Klamstvá sú podľa teba správne?!"

Vrhla som po ňom dokonalý ľadový šíp, ktorý on cestou k nemu roztopil obrovským plameňom ako z dračej papule. Vrhol po mne oheň, čo ma pobavilo. Hlupák, však moje najväčšie spojenie, okrem ľadu, je s ohňom. Môj patron je ohnivý. Ten skutočne v tej hlave nič nemá.

„Ty si ani neuvedomuješ, čo spôsobíš naším odhalením!" odsekol.

„Si slepý, Michaelson! Tak slepý! Nevidíš tých vlkolakov, upírov a elfov? Sú rovnako z magického sveta a v minulosti sme ich takmer vyhladili!" kričala som skrz vietor, ktorý sa odrazu zdvihol.

„Bohvie, čo si im natárala a ako si ich podplatila!" odvrkol.

Opäť po mne hodil blesk/oštep, ktorý sa zabodol neďaleko a po ňom zostala v zemi jama. Chcela som ho do pol pása zmraziť, ale žiaľ mi unikol. Je húževnatejší, ako si pamätám. Nebojovali sme len piatymi elementmi. Zem sa triasla pod mojimi nohami a začala praskať. Vzduch okolo neho redol a musel lapať po vzácnom kyslíku, ktorý som mu vzala. Ohnivé hady mu chceli oblapiť pokožku, avšak vodné úhory ich zahasili. Vôkol nás lietali iskry. Nad hlavami sa nám zatiahlo a blýskalo. Po peknej hviezdnatej noci nebolo ani stopy. Zničili sme ju my.

Podarilo sa mi dostať Théseusa na kolená, ale keď som k nemu pristupovala, zdvihol zrak a zahnal sa kopijou. Nečakala som to a odnieslo si to moje koleno. Zjačala som a nenávistne po ňom zazrela. Uškrnul sa. Vytiahla som meč a zbrane sa skrížili. Tlačili sme proti sebe a vrčali ako lev s tigrom. Odskočila som od neho až sa zatackal. Mávla som rukou a oheň sa k nemu nebezpečne blížil. Uskočil mu, avšak chytil jeho nohavicu. Spod zeme vybehli korene a snažili sa ma schmatnúť. Uskakovala som a sekala po nich.

„Théseus, no tak! Tu nejde ani o teba ani o mňa! Pomôž mi, zmeniť tento poondiaty čarodejnícky systém. Ani len Strážkyne vám neprišli pomôcť," zavrtela som hlavou.

„Nebudem riskovať medzisvetovú vojnu!" odsekol a vrhol po mne blesk.

„Tie bytosti sú stále prenasledované a chcú ich vyvraždiť. Nie je čudné, že sme o nich nikdy nepočuli?" provokovala som a on naklonil hlavu. Zvažoval to. Uškrnula som sa a ľad sa valil k jeho nohám. Vyskočil a keď padal, vystrel ruku a ľad roztopil.

Opäť blesk, uskočenie. Zastavenie. Skrížené zbrane. Kopija a meč. Rany na tele od oboch zbraní. Krv. Odpľutie. Vycerené tesáky. Vrčanie a syčanie. Ľad. Blesk. Výbuch. Hrom. Zdvihnutý vietor. Prichádzajúca búrka. Nevraživosť. Tiger. Lev. Pazúry a tesáky. Podzemné hady a divoké plamene.

„Théseus mysli!" zvrieskla som.

„Urobia ťa Strážcom!"

„Nie! Ja nikdy nebudem Strážca!" zjačal.

Vrhol ku mne blesk a v ten moment sa všetko pokazilo. Vrhol ho ako oštep. Urobil to už mnohokrát predtým. Bola som pripravená odskočiť a v skoku mu zmraziť končatiny, ale osud mal iné plány. Prekvapila ma obrovská vlna. Bolo to neskutočný šok a vedela som, že je zle. Voda ma skryla a zatienila mi výhľad. Doslova ma pohltila. Vyvalila som oči a ešte som pocítila ako mi mokré vlasy oblapili krk. Blesk prekonával posledné centimetre. Dotkol sa vody a telom mi prebehla ostrá bolesť. Voda utekala za bleskom. Padala som. Nestačila som vykríknuť. Srdce mi prebodol šíp a ja som zavrela oči. Potom nastala biela tma.

ΩΩΩ

Keď zbadal blesk rútiaci sa spolu s obrovskou vlnou na Artemis vedel, že je zle. Zjačal a utekal k duelu. Potkýňal sa o svoje ubolené nohy, ale bolo mu to jedno. Dych sa mu zadrhával v krku. Spadol na zem, ale kašľal na všetko. Nad sebou počul rev a ženský krik. Rev zmizol. Stratil sa. Chlapec s jantárovými očami sa doplazil k čiernovlasému dievčaťu. Mokré šatstvo aj vlasy sa jej lepili na telo. Tvár bola bledá a pery strácali svoju jahodovú farbu. Viečka skrývali jej nádherné zafírovo nočné oči. Líce opierala o chladnú zem. Apolón zaskučal a dotkol sa jej ruky.

„Artemis," vzlykol. Čakal na jej reakciu, ale tá neprichádza. Naivne dúfal, že otvorí svoje oči a venuje mu prešibaný úsmev. Odpoveď však neprichádzala.

„Artemis!" volal na ňu naliehavejšie a chytil jej tvár do svojich dlaní. Princezná sa neozvala, ani sa len nepousmiala. Oči spali. Jantár sa zaleskol a vypadla z neho krištáľová perla. Pery sa roztriasli.

„Nie," zaskučal.

Okolo neho sa začali zbiehať čarodejníci, ale on si ich nevšímal. Chcel len, aby jeho princezná reagovala. Pohladil ju po mokrých vlasoch a sklonil tvár.

„Artemis, por favor! No, no!" vzlykal po španielsky. Prosil všetkých svätých, aby mu ju nebrali. Nesmie byť mŕtva, ona nie!

„Artemis, por favor, si silná. Počuješ? Už raz smrť prekonala! Poď, chica! Viem, že to dokážeš! Por favor, novia!" miešal angličtinu so španielčinou.

Okolo neho sa ozvalo niekoľko vzlykov a niekto sa úplne zosypal. K chlapcovi sa prihnala blonďavá hriva mladšej Tenebrisovej. Držal ju v náručí a slzy mu máčali tvár. Padali jej do vlasov ako kvapky rosy. Prosil, skučal, zavýjal. Srdce mu niekto nemilosrdne trhal na franforce. Dýchalo sa mu ťažko a telo mal ťažké. Kričal, aby bojovala, prosil ju, aby sa aspoň plytko nadýchla. Niekto mu položil ruku na rameno.

„Aj draky zmizli. Princezná vydýchla," šepol ženský hlas s lámavou angličtinou. Otočil k dievčaťu tvár. Nad ním stála malá elfka, ktorej sa slzy tiež kotúľali po tvári. Zavrtel hlavou, akoby sa snažil odplašiť jej rozsudok.

„Nie! Ona už raz prekonala smrť!" kričal. Pozrel na princeznú, ale jej telo chladlo. Nevyžarovalo žiadnu energiu ani moc. Strácala svoju žiaru. Apolón klial, nadával a plakal.

„Ty bastard! Vrah!" rozkričal sa niekto a Apolón zdvihol prudko hlavu.

Hercules Lewis na chvíľu opustil svoje dievča, ktoré kričalo cez slzy na priateľku. Bojovník strčil do úplne vykoľajeného Théseusa a vrčal. Čerpal na neho slová z neslušného slovníka vďaka čomu si mohol podať ruky s Apolónom. Vytiahol dýku a skočil na Vyvoleného. Jačal ako šialený a čepeľou mieril na jeho hrdlo. Apolón sa nepostavil, aby pomohol najlepšiemu priateľovi. Ak teda môže toho čarodejníka ešte niekedy tak pomenovať. Ovládla ho nenávisť voči Théseusovi, ale bol priveľmi ranený, aby sa dokázal postaviť od Artemis. Len na Herculesa hľadel. Nemienil pomôcť Vyvolenému. Skôr ako sa Lovec mohol pomstiť za smrť svoje najlepšej priateľky ho odtiahol vlkolak a upír, ktorých Apolón nepoznal, ale bojoval s nimi. Boli to Artemisini priatelia.

„Nie, Lovec!" skríkol neznámy hlas a chlapec vyvalene hľadel na dvojicu zvláštnych ľudí. Pripomínali mu bohatých podnikateľov.

These spadol na zem a chytil si krk na ktorom svietila malá rezná rana. Postavila sa k nemu jeho spojenci a dopredu sa predrala Bellona, Strážkyňa vody, ktorá si na lakeť prikladala kus látky, ktorá bola celá od krvi. V boji ju niekto pripravil o ruku. Pravdepodobne Orión, ale mohol to byť aj Sirius. Alebo že by to bol nejaký patron? Herculessa naštvane vymanil zo zovretie a k Théseusovým nohám hodil dýku,ktorou ho chcel prebodnúť.

„Myslím, že boj bol skončený! Gratulujem," sucho poznamenal muž smerom k Vyvolenému, ktorý lapal po dychu a neveriacky zízal na Artemis.

„Možno nateraz, ale títo vojaci budú potrestaní!" zasyčala Bellona.

„Sklapni!" vycerila očné zuby žena a Strážkyňa vyvalila oči.

„Ak niekoho z nich napadnete, pozabíjame všetkých, čo bojovali tu na tomto mieste proti Ľadovej princeznej! Aj my máme svoju armádu," zaprskala žena a zlomyseľne pozrela na ruku Strážkyne.

„Kto si myslíte, že ste?" vyskočila pobúrene Bellona.

„Och, samozrejme. Hlúpi čarodejníci. Som Isaac Dracula a toto je moja sestra Elisabeta," uškrnul sa s vycerenými upírimi zubami.

„Porozprávame sa neskôr, teraz odvedieme týchto statočných hrdinov domov," pozrela Elisabeta na Apolóna, ktorý v náručí zvieral mŕtve telo Artemis. Smutne sa usmiala a sklonila tvár. K dvojici upírov sa priblížili piati od Ľadovej princeznej a zdvihli ruky. Okolo nich sa ovinula čierna hmla a keď spojili sily, vytvorili priechod.

„Hrdinovia! Choďte domov! Prejdite cez tieň a postarajte sa o ranených, uctite mŕtvych. Sme priatelia Artemis Tenebrisovej! Bojovali ste za rovnosť, aj za nás! Pre nás ste hrdinovia! Všetci!" vykríkol muž do davu a nikto mu neprotirečil. Všetci boli zo smrti princeznej zdrvení. Mali ju radi, bola pre nich vzor a nádej. A teraz im ju vzali.

„Poď s nami, Apolón," dotkol sa Iah Apolónovho pleca.

„Aj ty Afrodita."

Chlapec prikývol a vstal s princeznou v náručí. Nohy sa mu však podlomili, ale vlčí chalan ho zachytil a súcitne naňho pozrel. Vzal si od neho dievča a Apolón sa vliekol za nimi do tieňa. Srdce sa mu roztrieštilo na milióny kúskov. Cítil sa zradený a ranený väčšmi, ako keď ho doriadil Orión či upír. Nechal slzy aj naďalej tiecť.

„Apolón! Afrodita!" skríkol tak známy hlas. Chlapec prudko zastal, ale neotočil sa. Nedokázal sa mu pozrieť do očí.

„Ja som nechcel," koktal.

„Sľúbil si mi, že ju nezabiješ!" precedil skrz zaťaté zuby Apolón.

„Vrah!"