Takmer ho šľak trafil, keď to zistil. V prvom momente, keď čarodejnícku školu v Glendale poctila svojou prítomnosťou snehová prikrývka, takmer omdlel. Bielučký sneh na začiatku septembra a celkovo v Arizone bol čosi skutočne nezvyčajné. Znamenalo to jediné. Ľadová princezná žije. Ona skutočne žije. Apolón tomu veril a Čarodejnícka rada začala byť nesvoja. Théseus vrčal, že to celý čas tušil, ale nikto mu neveril. Nikto nerozumel tomu, čo sa tu odohrávalo. V čarodejníckom svete začala rásť panika.

Informácie o Ľadovej princeznej sa šírili ako požiar a už dávno o nej vedeli všetky kontinenty. Väčšina čarodejníkov si vydýchla, keď vyšla správa, že Artemis Tenebrisová tragicky zahynula pri požiari. Po toľkom čase sa všetci upokojili a pokračovali vo svojich bežných životoch. Len hŕstka čarodejníkov sa obávala jej spojencov a snažili sa bojovať v studenej vojne. Ich výsledky ale boli úbohé. Nepriniesli nič nové, nič, čím by mohli nejako pomôcť svojej strane. No, i tak sa nevzdávali. Najmä Apolón, Théseus a Minerva. Títo traja sa snažili zo všetkých najviac. Ale ani oni nepriniesli žiaden úspech. Pomaly to aj tí najvytrvalejší začali vzdávať až nezostala jediná skupina, ktorá by špehovala skryté kráľovstvo Ľadovej princeznej.

Ale teraz všetkých šokovalo zistenie, že stále žije. Plamienok nádeje v Apolónovi vzbĺkol a podarilo sa mu zohnať pár ľudí, aby opäť preskúmali les. Síce to trvalo niekoľko dní, kým sa mu ich podarilo presvedčiť, ale výsledok sa dostavil.

Opäť prechádzali známym lesom, za čo si vyslúžil podráždené a nedôverčivé frflanie, ale on odhodlane kráčal ďalej. Tí traja čarodejníci ho nasledovali, aj keď cítil ich nedôveru a podráždenosť. Netušil, prečo teda šli s ním, keď tomu nedávajú veľkú nádej, ale zas im rozumel. Dva roky pátrali zbytočne. Len jeden jediný raz sa ocitol tak blízko, aby mohol niečo zistiť. Bol dokonca v jej paláci, a predsa to ničomu nepomohlo. Nečudoval sa, že tomu dávajú tak chabú šancu. Sám vedel, že výprava môže skončiť neúspechov ako toľkokrát. Ale veril. 

Veril, že predsa len je iskra nádeje. Keď Artemis žije, všetko je možné. To dievča bolo šialené, prešibané a zlé. A predsa dokázalo vyvolať taký nepokoj, hoci je veľmi mladá. Však tento rok by bol posledný na jej škole a ona dokázala už toľko vecí. Vždy ho fascinovala. Preto dúfal. Dúfal, že sa k nej dostane. Že ju uvidí. Má toľko otázok. Tak šialene ho mätie a on s z toho musí vymotať.

Obrovské prekvapenie nastalo, keď narazili na obrovský plot tvorený koreňmi, hrubými konármi, ktoré boli krkolomne skrútené ako hrubé dlhé hady.

„Toto tu predtým nebolo," vydýchla jedna čarodejnica. Apolón urobil krok vpred k tomu plotu, ktorý niečo skrýval. Vedel, že to tu predtým nebolo. Dotkol sa jedného úponu a pod dlaňou mu zavibrovala mágia. Prekvapene ju stiahol, keď pocítil ako jeho ohnivá krv stretla vodnú mágiu vo vnútri toho úponu. Cúvol a zdvihol tvár k oblohe. Plot bol obrovský a niečo chránil. Bola v ňom mágia. Poznal jedinú osobu, ktorá by bola schopná niečoho takého. Artemis. Ak toto vytvorila ona, potom za tým musí niečo byť. Niečo jej. Tušil, čo by to mohlo byť. 

Jeho nohy sa prinútili k pohybu a kráčal popri magickom plote. Kroky sa predlžovali až prešli do klusu a z neho do behu. Jeho traja komplici ho nasledovali. Aj ich sa zmocnilo vzrušenie. On sa tam potreboval dostať. Jeho jantárové oči iskrili dosiahnutým menším víťazstvom. Tento objav ho poháňal vpred. Konečne našiel vchod. Takmer mu unikol, ale predsa len prudko zabrzdil, keď ho zbadal. Niekto do neho vrazil, ale ohnivý čarodejník bol priveľmi rozrušený, aby venoval dotyčnému aspoň pohľad. Brečtan pokrýval niekoľko častí plotu, ale toto bolo iné. Urobil pár krokov k rastline, ktorá ako záclona na okne. Jeho ruka hravo prekĺzla a on sa pre seba uškrnul.

„Tu je to," vydýchol a pozrel na svojich nasledovníkov. Neveriacky sa rozosmiali a Apolón obrátil nadšene tvár k brečtanu. Urobil prvý a potom aj druhý krok. Prekĺzol cezeň úplne poľahky. Pred sebou mal most. Vykročil po ňom a traja čarodejníci ho nasledovali.

„Páni moji," vydýchol a šokovane zastal, keď mu pohľad spadol na zámok pred sebou. Obrovský kryštálový zámok vo farbe plameňov. Vyzeral tak veľkolepo a majestátne. Ako mohli takýto skvost toľko mesiacov prehliadať. Spadla mu sánka a len matne počul zalapanie po dychu. 

Pred ním sa rozprestierala nádherná lesklá lúka, na ktorej stál zámok, niekoľko stromov a čierny žrebec sa pokojne pásol. Pred zámkom stálo niekoľko fontán a v každej z nich miesto pitnej vody tiekla mágia. Tie fontány si ešte ako tak hmlovito pamätal, ale tento zámok nie. Keby v ňom bol, vedel by to. Toto musí byť jedna z Artemisiných noviniek. Nikto nebol vonku, ale nečudoval sa. Slnko už zachádzalo za obzor. Musel jej nechať, že ako princezná má skvelý domov. Zrazu ho na zátylku pošteklil teplý dych. Zamračil sa a donútil sa odtrhnú oči od tej nádhery. Otočil sa a sánka mu klesla asi až ku kolenám. Svoj jazyk mohol v tej chvíli rolovať naspäť.

Díval sa do obrovských žltých očí s čiernymi zrenicami. Priamo do šupinatej ako nočný závoj modrej jašteričej tváre. Obrovskej tváre, ktorá zavrčala a vycerila biele špicaté tesáky vo veľkosti poriadnych dýk. Ohnivý čarodejník nepochyboval, že sú ostré ako britva. Telo obrovského draka sa držalo koreňového porastu, ktorým sem prišli. Krídla mal zložené po bokoch.

„Opatrne urobte niekoľko krokov vzdal. Pomaly," precedil skrz zaťaté zuby a sám pomaly konal, čo povedal. Drak ich všetkých sledoval. Čarodejníkovi sa zdalo, že sa plaz dobre baví. Pomaly a opatrne cúval až sa dostal k mostu. Zrazu sa most roztriasol a ohnivý čarodejník prudko mykol hlavou. Za ním práve pristál biely drak, ktorý sklápal svoje krídla k bokom. Zavrčal a čarodejník preglgol. Odkiaľ Artemis vzala draky ?!   

„M-myslím, že by sme mali vypadnúť," precedil skrz zaťaté zuby jeden zo skupiny.

„S-s-súhlasím," koktala čarodejnica.

Draky ich sledovali z jednej aj z druhej strany. Vonku nebol nik, kto by ich odvolal a ohnivý čarodejník veľmi pochyboval, že by vôbec niekoho poslúchli. Okrem samotnej Ľadovej princeznej. A kto vie, či by ich odvolala, ale ich ešte povzbudila. Nie, to by neurobila. Apolón veril, že by ich stiahla. Ale kto vie, čo by sa stalo potom. Najskôr nechcela, aby jej kráľovstvo niekto videl a teraz je úplne na očiach. Možno by ich už tak ľahko nepustila. 

Chlapec vedel, že by mali vypadnúť a to čo najrýchlejšie. Nemal by pokúšať draky ani Ľadovú princeznú. Nesmie riskovať život. Nehybne stál a hľadel do očí bieleho draka. O jeho chrbát sa opierala čarodejnica s plavými vlasmi. Nie, nemôže ujsť. Musí niečo podniknúť, keď je tak blízko. Potrebuje nejaké odpovede. Musí nakŕmiť svoju zvedavosť. A ak Artemis skutočne žije, prečo prikázala zabíjať ?! Musí niečo urobiť. Musí.

„BEŽTE !" zjačal a jeho trom čarodejníkom nemusel hovoriť dvakrát. Rozbehli sa a ozlomkrky kľučkovali pomedzi dračiu papuľu, ktorá vychrlila plamene. Apolón sa rozbehol na opačnú stranu a šmykol sa popod biele dračie laby. Utekal ako najrýchlejšie vedel a nadskočil, keď sa okolo neho prevrhli dračie plamene. Dovolil si pohľad ponad rameno, až keď prebehol na druhú stranu mostu. Videl, ako posledný jeho kamarát mizne za brečtanom a uľavilo sa mu. Podarilo sa im prebehnúť skrz tmavomodrého draka. Ale horšia správa bola preňho. 

Tmavomodrý drak sa hnal k nemu. Bieleho nevidel, ale počul jeho krídla. Letel za ním. Čarodejník pridal na tempe a utekal do zámku. Biely drak ho zhodil z nôh chvostom a pristál neďaleko neho. Zaručal a k nemu sa pridal modrý. Chlapcovo srdce začalo skackať hore dole ako tenisová loptička a dych sa mu zadrhával v krku. Vyplašene sa obzeral okolo seba a snažil sa nájsť únikovú cestu. Draky ručali a mykali hlavami. Chvost im šibal z jednej strany na druhú a blokovali čarodejníkovi cestu. Modrý drak bol útočnejší a niekoľkokrát sa zahnal aj pazúrmi alebo krídlom. Takmer odtrhol čarodejníkovi hlavu, no v poslednej chvíli sa blonďavá hlava prudko mykla. Tak blízko zámku bol. Mal ho na dosah. Keby sa mu podarilo prekĺznuť skrz draky... Možno je aj brána otvorená. Uskakoval a snažil sa preliezť dračie chvosty a telá, ale tie mu vždy odrezali cestu.

„Hej !" skríkol ktosi a biely drak zdvihol tvár. Čarodejník s vrhol k nemu a preskočil jeho biely chvost. Modrý drak za jeho chrbtom cvakol naprázdno tesákmi a zvalil sa na bieleho kamaráta. Oba draky zaručali a spadli jeden na druhého. Čarodejník vbehol do paláca a prefrčal aj okolo prekvapeného Iaha.

„STOJ !" zrúkol po ňom, ale blonďavý čarodejník sa nemienil nechať chytiť.

„Chyťte ho niekto !" jačal Iah a hnal sa za ním. Niekoľkí čarodejníci sa prekvapene otočili, keď vychádzali z jednej miestnosti. Apolón sa otočil a takmer skončil v Iahovej náruči, no prehnal sa okolo neho ako žrebec a strčil do veterného čarodejníka, ktorý narazil do steny.

„Chyťte ho !" kričal zúfalo veterný. 

Ozvalo sa ručanie a ohnivý čarodejník sa obzrel. Za ním sa hnal vo veľkosti jazvečíka tmavomodrý drak. Ten má ale výdrž, napadlo Apolónovi. Vedel, že drak sa pokojne môže zmeniť z jazvečíka na Kerberosa, a preto nezastavoval. 

Keď sa otočil naspäť, neskoro zaregistroval hnedovlasého chlapca a spolu s padli na zem, pričom sa im podarilo spraviť niekoľko kotrmelcov. Čarodejník zaskučal, keď dopadol na chrbát a ten hnedovlasý sa ocitol nad ním. Nadvihol sa na lakťoch a šokovane hľadel na Apolóna. Ten ho od seba rýchlo odstrčil a začal sa stavať na nohy, no niekto ho schmatol pod krk. Černoška mu zvierala hrdlo a on mohol vidieť jej škodoradostný úškrn. Trhol sebou a schmatol jej zápästia. Podarilo sa mu vyšklbnúť sa jej a začal utekať, no niekto mu podkopol nohy a v ten moment naňho skočila aj nejaká váha.

„Dobrá práca, Calypsó," zasmiala sa černoška na jeho tele a vykrútila mu ruku za chrbát.

„Ale ty aká skokanka, Nyx," zasmiala sa Calypsó.

„Čo sa to tu deje ?!" skríkol dievčenský hlas a všetci uvoľnili cestu čiernovlasej krásavici, ktorú čarodejník na zemi zbadal až keď zastala priamo pred ním. Zamračene naňho hľadela a on sa arogantne uškrnul. No, jeho úškrn sa zmenil na bolestnú grimasu, keď sa mu nejaké tesáky zahryzli do ramena. Zasyčal od bolesti a chcel sa draka zbaviť, ale sedela na ňom Nyx.

„Asi tu máš návštevu, princezná," položil hnedovlasý chlapec ruku na Artemisino rameno. Ona sa krivo uškrnula a keď zbadala svojho draka, potlačila smiech.

„Orión," zahriakla odvážneho draka a ten ju okamžite poslúchol. Naposledy zavrčal do čarodejníkovej tváre a ponáhľal sa k Artemisiným nohám, odkiaľ vrčal ako podráždený kocúr.

„Odveďte ho do Trónnej siene," pozrela sa Artemis na Calypsó a Nyx. Schmatli Apolóna do železného zovretia a vliekli ho, kam prikázala ich princezná.

„Vážení, pokojne si choďte po svojom. Nič tu nie je k videniu," mával hnedovlasý chlapec, vďaka ktorému ohnivého čarodejníka chytili, rukami a Artemis sa nad ním zasmiala, pričom pobavene zavrtela hlavou. Čarodejník sa nevzpieral. Musel dostať odpovede. Keď ich dostane, potom príde možno myšlienka na útek. Nemusí mať dvakrát také šťastie.

Artemis energicky kráčala vpredu s ľavou rukou na rukoväti a drak sa držal po jej boku. Z druhej strany ju nasledoval ten hnedovlasý chalan. Čarodejník tušil, že okrem Nyx a Calypsó sú za ním ešte iní jej prívrženci. Boja sa snáď, že ublíži ich princeznej ? Jeho prúd myšlienok sa zastavil v momente, keď mu pohľad svojvoľne spadol na Artemisin zadok. Jemne hýbala bokmi a kráčala ladne ako mačka. Havranie vlasy za ňou mávali ako závoj. Niekto ho šťuchol lakťom a on sa otočil na svoju pravú stranu, kde ho zvierala Calypsó Youngová. Veľavýznamne naňho pozrela a on odvrátil zrak.

Vošli do Trónnej siene, ktorú si pamätal, keď sa tu ocitol po prvýkrát. V deň, kedy sa nechal zmlátiť, len aby sa sem dostal. V deň, keď pobozkal Artemis Tenebrisovú. Zavrtel hlavou a skutočne bol vďačný, keď ho podkopli, aby si kľakol. Zastavil sa tak v prúde spomienok na spomínaný deň a vrátil sa do reality. Po jeho boku zastal Iah, Hercules – ktorého si všimol až teraz – a Lišiak. Matne si spomínal, že jedna žena ho oslovila Perseus. Nyx bola neďaleko a rovnako aj ďalšia čarodejnica s čínskymi črtami, ktorej meno nepoznal. Calypsó spolu s hnedovlasým kamarátom Artemis sa postavili vedľa ľadového trónu a čarodejnica, ktorej patron je papagáj, veternou mágiou zaplesla dvere. Drak Orión sa zahniezdil na operadle trónu a prebodával Apolóna pohľadom.

Až keď sa Artemis k nemu otočila čelom, všimol, že je iná. Na hlave jej žiarila nádherná koruna, na krku visel náhrdelník s príveskom polmesiaca a jej postoj bol iný. Bola silná, sebavedomá a chladná. Jej oči iskrili prešibanosťou a brada bola hrdo vztýčená. Za opaskom na boku sa jej pohojdával meč a nebol si istý, či chce niekedy vidieť, ako sa ním oháňa. Alebo je len na okrasu ? Nevedel zistiť, či je to tá istá Artemis Tenebrisová, akú poznal. Čo ak jej telo nezomrelo ale niečo v nej áno ? Skutočne bola iná a Apolón si nebol istý, či sa mu to páči alebo nie.

„Tak vrav ! Čo tu robíš ? A prečo si podráždil moje draky ?" skríkla a on prekvapene vyvalil oči. Toto nie je ako po prvýkrát, keď sa pred ňou ocitol v jej zámku. Toto vyzeralo na ostrý rozhovor. Už nepochyboval, že meč je zbraň.

„Tvojim drakom som nič neurobil," ozval sa.

„Ako si sa cez ne dostal ?!" skríkla ďalšiu otázku.

„Mal som šťastie," odvrkol podráždene.

„Čo tu robíš ?!"

„To by som sa mohol pýtať aj ja teba !"

Princezná sa sucho zasmiala.

„Si prekvapený, že žijem ? Môj element ma nemohol zabiť."

„Takže celý rok si toto vlastne plánovala alebo až posledné mesiace pred svojou narafičenou smrťou ?!" zavrčal aj on.

Keď si spomenul na tých nevinných ľudí, ktorí bohvieprečo prišli o život proti čarodejníckym vrahom. Vstúpil doňho hnev a ostatné upadlo do plameňa.

„O čom to rozprávaš ?!" zasyčala a teraz sa on sucho zasmial.

„Chceš čísla svojich obetí ?" zrúkol a videl ako zbledla. Trafil do čierneho.

„Alebo radšej ich mená ? Koľkých si už zabila ? Je jedno, že za teba špinavú robotu urobil Hercules, aby si si nezašpinila svoje nechty ! Celý čas sa prezentuješ ako revolucionárka a pritom si rovnaká ako Atlas ! Len vraždíš a navádzaš na to aj všetkých navôkol !" kričal už aj Apolón. Artemis ho sledovala so šokovaným pohľadom a on potlačil chuť odpľuť si k jej nohám. Miatla ho, dokonca ho fascinovala a nenávidel seba za to, že ju nedokáže nenávidieť tak ako by mal. Srdce mu tĺklo ako zvon ako vždy, keď sa s niekým hádal a vedel, že je to za správnu vec.

„Teraz sa odhalil tvoj skutočný zámer ! Vraždíš nevinných ľudí, za ktorých údajne vraj bojuješ ! Klameš ! Si odporná klamárka !"

„Zadrž, kopytník ! Nikoho som nezabil a to ti odprisahám !" ohradil sa automaticky Hercules Lewis.

„Ako je teda možné, že ťa videli ?!" zavrčala princezná.

„Artemis nie ! Hercules nikoho nezabil !" bránila vlka Calypsó.

„Nie ? Tak prečo utekal z miesta činu ?! Videli ho !" tvrdil svoje Apolón.

„KTO ma videl ?!" vyštekol Hercules a venoval chytenému čarodejníkovi krutý pohľad.

„Théseus a Cheops !" odsekol.

„Tí sviniari ?! Tí, ktorí ma nechali hniť v cele a vďaka nim mám niekoľko jaziev ?! Tí bastardi, ktorí mi nepomohli, keď som skučal o pomoc ?!"

„Čo sa to deje ?!" ozvala sa Artemis.

„Ako jedinému sa mi podarilo dostať sa až do mesta a chcel som zohnať pomoc. Utekal som v tele vlka a keď som videl Vyvoleného, myslel som, že nám pomôže a zbaví nás toho diktátora. Ale on neurobil nič. Len ma sledoval a milovaný riaditeľ školy ma ešte odhodil vetrom niekoľko metrov nabok priamo do náruče nepriateľovi !" prskal rozčúlene Hercules a gestikuloval ako o život. Ľadová princezná naňho nedôverčivo zazerala.

„Je to pravda !" ohradil sa zúfalo.

„Bola to tá najhoršia vec, ktorú som videla, Artemis. Nútili ho vybrať si medzi mnou alebo útekom. A on si vybral mňa," prehovorila do ticha Calypsó.

„Tak kto vraždí ľudí ?!" zavrčala Artemis.

„To neviem. Jupiter mi nepovedal nič," zavrtel Perseus hlavou.

„Takže pošpinil moje meno ešte väčšmi," zamrmlala Ľadová princezná.

„Č-čože ?" nechápal ohnivý čarodejník.

„Tie vraždy nie sú na tvoj príkaz ?"

Artemis sa prudko otočila a v jej očiach sa zračila bolesť. Apolón tomu skutočne prestával rozumieť. Strácal sa v celej tejto poondiatej situácií. Nevedel, kde je pravda. Kto je ten zlý. Kto všetko toto spôsobil. Mal chuť kričať.

„Nikdy by som neprikázala niečo takéto," zasyčala.

Na je tvári sa odzrkadlilo toľko emócií, že sa mu z toho zatočila hlava. Smútok, bolesť, sklamanie, hnev. Nerozumel tomu. Nerozumel jej. Takže ona nie je za tým ? Tak potom sa skutočne po Glendale premáva sériový vrah ? Ľudský, ktorý nemá nič spoločné s magickým svetom ? Ako je toto možné ? Kde je, dočerta, pravda ? Prečo sú všade okolo neho len tajomstvá a lži ?!

„Bež, Apolón. Ďakujem, že si ma oboznámil s touto informáciou, evidentne nikto od nás nemal o tomto poňatia. Môžeš Théseusovi Michaelsonovi pokojne povedať, že to nie je moja zásluha," prehovorila s ľadovým pokojom v hlase.

„A že to napravím !"

S tým sa zvrtla a utekala niekam preč. Hnedovlasý chlapec a drak za ňou. Ostatní tam zmätene zostali stáť, ale rozhodli sa ísť za svojou princeznou až na Nyx, ktorá sa postavila k Apolónovi. Hercules sa k nim priblížil a zastal tesne pred Apolónom.

„Ja ho odvediem," kývol Nyx a tá pochopila. Calypsó sa ale od nich ani nehla a všetci traja vykročili preč.

„Ako vyzerali tie telá ?" šepol Hercules takmer nečujne.

„Príšerne. Videl som len jedno, ale aj to bolo viac ako by som si želal. Doriadené hrdlá a zlámané končatiny. Hrôza v očiach," odvetil rovnako ticho. Hercules odporne zanadával.

„Kde sa našlo posledné telo ?" opýtal sa.

„Posledné našiel Hermes. Na opačnej strane lesa. Úplne na okraji. Ale niekoľko ich bolo aj v tmavých uličkách, v parkoch. Vrah nemá vyhradené miesto," odpovedal blonďavý čarodejník.

„Kráčaj," zasyčal len Hercules a kráčal za ním. Spomalila aj Calypsó a Apolón nastražil uši, aby mu nič neuniklo. Musí získať aspoň nejakú odpoveď. Dvojica za ním hovorila takmer nečujne, ale podarilo sa mu ich matne započuť.

„Vieš, kto to urobil, však ?" šepla Calypsó.

„Artemis mi neuverí," odvetil jej Hercules.

„Uverí."

„Cal, ver, že nie. Musím to urobiť sám. Nájdem ho a tentoraz nezaváham. Nikdy by som neodpustil, keby vám ublížil."

„Ako to môžeš vedieť ?"

„Pretože ich poznám tak ako Artemis nie."

„Pôjdem s tebou."

„Nedovolím ti to. Musíš zostať s Ar. Aspoň ty mi ver."

„Milujem ťa."

„Aj ja teba, Cal."

Takže Hercules vie, kto je vrahom. No, nevyzerá to tak, že je jeho priateľom. Chystá sa odísť a Apolón to len tak nenechá. Ak vrahom nie je Artemis ani jej kráľovstvo, tak musí sa nájsť skutočný vrah. Žeby ho Hercules poznal ? Možno. Apolón musí na to prísť.