Ja a moji traja priatelia sme kráčali do čarovnej knižnice. Nikto sem nechodí, okrem nás. Keď Eset potrebuje nejaké kuchárske knihy alebo zástupcovia elementov nejaké knihy na učenie, dám im knihy do rúk ja. Oni do tejto knižnice nevkročil a ani som nikoho sem nevolala. Knižnica sa stala pre mňa a mojich priateľov miestom, kde sa nerušene môžeme zhovárať.

„Čo si o nich myslíte ?" pozrela som na svojich priateľov. Oprela som sa o jednu z políc na knihy a prekrížila si ruky na prsiach.

„Konkrétne ?" nadvihla Calypsó obočie.

„Dá sa im veriť ? Predsa len niektorí sa vzdali vysokých postavení. Jupiter je zrejme vodca celej tejto skupiny, ktorá sa chce pridať k nám. Musel túto skupinu niekto organizovať a Jupiter pripadá ako najvhodnejší kandidát," prehodila som a pohodila hlavou.

„Môj názor poznáš," mykol Hercules plecami a prestúpil z nohy na nohu.

„Jupiter niečo proti Strážkyniam má, inak by sa k tebe nepridal. Ako špeh nevyzerá a veľmi pochybujem, že ho podceňujem. A ostatní ? Idú za ním ako ovce," poklepkala si Cal ukazovákom po perách.

„A čo Perseus Hale ?" ozval sa Herc a ja s Cal sme mu venovali pohľad.

„Je to bojovník," zavrtela som hlavou.

„Bojovník Strážkyne vody, nie ?" zavrčal.

„Ten je ten najmenej pravdepodobný špeh," prevrátila Calypsó očami. „Menej pravdepodobný ako Jupiter Torres."

„Je to bojovník. Mohol byť vyslaný na misiu, aby skontroloval situáciu," ohradil sa Hercules a Calypsó sa zasmiala.

„Ale prosím ťa. On na to fakt nevyzerá, hoci je bojovník," uzemnila ho.

„Nemám z neho dobrý pocit," zavrčal.

„Prečo ?" vmiešala som sa do toho.

„Ja..." pozrel na mňa a potom na Cal. Otváral a zatváral ústa.

„Proste neviem. Ale niečo ma na ňom irituje. Neviem, či by si ho mala púšťať tak blízko, Ar," vydýchol.

„Však budeme opatrní. Nikomu poriadne neveríme, ale nesmieme odháňať spojencov !" rozhodila Cal rukami.

„Ale Perseus niečo skrýva. Tuším to," bránil sa.

„A čo takého ? Hercules Lewis, ak niečo tušíš, tak to vyklop !" prskala moja kamarátka.

„Snažím sa nás chrániť ! Toto priateľstvo medzi nami je pre mňa nesmierne cenné," zasyčal a rukami ukázal na mňa a Cal.

„Prečo by to malo ohroziť naše priateľstvo ?!" nechápala. „Moment, ty sa bojíš, že ťa Perseus nahradí ?!"

Vyvalila som oči. Nechala som ich a nechcela im do toho zasahovať, inak by sa to ešte zhoršilo. A tak som len sledovala, ako medzi sebou hrajú slovný pingpong. Sama som bola zvedavá, čo Herculesovi na Perseusovi prekáža. Vie o ňom niečo viac ? Ak áno, prečo to nepovie ? Ak nie, čo ho k tomu vedie ?

„Čože ?! Nie !" rázne zavrtel hlavou.

„Tak čo..." začala Cal, ale nemala šancu to dokončiť.

Neviem, kto z nás bol vtedy šokovanejší. Calypsó, ja alebo dokonca Hercules. Nemo som civela na dvojicu mojich priateľov, ktorí sa pred chvíľou hašterili na ostrie noža až som sa bála, že po sebe skočia. Očakávala som, že Hercules nechá niečo podpáliť alebo Calypsó použije moc vetra a niečo alebo teda niekto sa preletí po miestnosti, ale nič z toho sa nestalo. 

Namiesto toho sa Hercules ku Calypsó sklonil a umlčal ju svojimi perami. Pobozkal ju ! On ju fakt pobozkal. Cal tam stála celá meravá s vytreštenými očami a nevedela, ako má reagovať. 

Asi mi normálne klesla sánka a keby som bola animovaná postavička ako Tom&Jerry, asi by moje oči opustili svoje miesto a sánka bola skutočne až kdesi na podlahe s vyplazeným jazykom ako červený koberec pre celebritu. Bozk netrval dlho a Hercules sa po chvíli od zmätenej Calypsó odtiahol, no stále bol pri nej neuveriteľne blízko.

„Čo-?" začala šokovane, no prerušil ju.

„Si hrozne ukecaná," zaškeril sa a vzpriamil sa.

„Tak to uzavrieme s tým, že budeme opatrní a dáme si pozor."

S tým sa otočil a odkráčal z miestnosti, akoby sa nič nestalo. Asi minútu sme za ním hľadeli aj potom, čo opustil knižnicu a zmizol nám z dohľadu. Prekvapene som zažmurkala a aj Cal sa prebrala z tranzu.

„Uhm...stalo sa medzi vami niečo po tom, však vieš ?" vytisla som zo seba.

„Nie. Nič sa nestalo," vydýchla a jej líca zružoveli.

„Ten pako to urobil, aby som bola ticho ! Vedel, že ma to vykoľají. Nech si ma ten idiot neželá !" zasyčala, no líca mala ružové od niečoho iného ako od hnevu.

Vzpriamila som sa a pobavene hľadela na svoju kamarátku, ktorá mala líce ružové ako petúnia a oči blčiace ako môj element. Nahnevane špúlila pery a pohodila škoricovými vlasmi. Musela som sa zasmiať. Šibla po mne ohnivým pohľadom a ja som na znak kapitulácie zdvihla ruky, no uškŕňala som sa.

„Nesmej sa, Artemis Tenebrisová !" zasyčala.

„A to som vám chcela povedať aj niečo iné, ale zjavne to necháme na neskôr," pobavene som zavrtela hlavou.

„Čo také ?" bola zvedavá.

„Nechám si to na neskôr," sľúbila som jej a kráčala preč z knižnice. Calypsó si povzdychla, no prikývla a kráčala za mnou.

„Ale Herculesa aj tak zaškrtím," zavrčala a ja som vyprskla do smiechu.

Sama som bola zvedavá, prečo to urobil. Len tak, aby Cal skutočne umlčal, alebo ho priťahuje a jednoducho sa neovládol ? Žeby sa do nej zamiloval ? Alebo sa hral len na frajera ? Som veľmi zvedavá na odpoveď, no neviem, kedy a ako ju dostanem. Musela som sa uškrnúť. Tí dvaja sa sú neskutoční.

***

„Mali by ste hliadky postaviť sem, presne tu a tá prvá skupina by od pobrežia mala byť vzdialená väčšmi, inak by ich to mohlo dobehnúť..."

Sedela som na ľadovom tróne a rukou si podopierala bradu. Oči sa mi zatvárali a nebola som jediná. Calypsó sedela vedľa mňa a Hercules sa premenil na vlka, ktorí mi ležal pri nohách. Teda už asi aj spal. Nyx sa hrala s vlasmi, Iah prešľapoval z nohy na nohu, Caesar podupkával nohou a obzeral sa po trónnej sieni a Iris sa hrala s nechtami. My „mladí" ako mojich spojencov, čo niekedy zahŕňalo aj mňa, volal Jupiter sme sa proste už nudili. Jupiter nás tu totiž držal, ako šialený učiteľ.

Ten teraz behal ako tiger v klietke pred trónom a stále dookola, dookola a dookola preberal môj plán. Teda druhý bod programu – vlnu. S hurikánom som to vysvetlila zástupcom elementov raz a vec bola vybavená. Všetci vedia o tej vlne všetko a mňa už bolí z toho opakovania hlava. A to je môj plán ! Jupiter spolu s niekoľkými dospelými mali tendenciu všetko neustále preberať do mikrodetailov. Snažil sa ma opraviť, hľadal v celom programe hocijakú malinkú chybičku, no vždy sa opálil a vrátili sme sa k môjmu originálu bez zásahov. Už dve hodiny tu takto behá. Pripomína mi trošku škrečka, až na to, že noc ešte nie je. Prestala som ho počúvať asi pri siedmom pokuse nájsť chybu.

Všetko bolo pripravené, dokonalé. O pol piatej na večer Jupiter vybavil autobus do Yumy, mesta blízko známej veľkej rieky Colorado. Trochu vody si od nej požičiame a nerobíme rozruch. Venuša dokonca zaobstarala odvoz pre Hamleta, čo ma prekvapilo. Cesta trvá okolo troch hodín, takže do pol ôsmej by sme mali byť v meste. Teda autobus s autami nedôjdu priamo do mesta a ja ešte narobím rozruch s Hamletom. Yuma nie je taká veľká ani známa ako Phoenix, ale cunami narobí rozruch, nech je kdekoľvek. A Colorado obrovskými vlnami práve neplní novinové články. Všetko je pripravené, všetci sú rozdelení a každý vie, čo má robiť. Len Jupiter je stále nervózny...

„Artemis, prosím !" šepla mi trpiteľsky Calypsó do ucha.

„Skúšala som ho zastaviť už pred hodinou," zaskučala som jej ticho naspäť a Calypsó si povzdychla.

„Princezná," karhavo sa na mňa oboril Jupiter a ja som nadvihla obočie.

„Áno ?"

„Môžete mi, prosím vás, venovať svoju pozornosť ? Veličenstvo, snažím sa len všetko dokonale pripraviť," urazene zamrmlal Jupiter a ja som sa vystrela.

„Jupiter, všetko je dokonalé. Všetko !" zamumlala som s jemným úsmevom.

„Všetko bolo dokonalé už včera, dnes sme si to mali len naposledy prejsť," zavrčala Nyx a Venuša ju spražila pohľadom.

„Detaily sú veľmi dôležité. Pre jeden jediný detail môže celý plán padnúť," zasyčala Venuša.

„Prestaňte !" postavila som sa a hnedý vlk zdvihol hlavu.

„Vodných vedie Iris. Ste všetci pripravení ?" otočila som sa na zástupkyňu vody.

„Samozrejme, princezná. Perseus Hale nám poskytol mnoho užitočných rád," uklonila sa Iris a vlk pri mojich nohách zavrčal. Perseus len kývol hlavou s jemným úsmevom.

„Sú to dobrí učni," povedal a ja som sa usmiala.

„Dobre. A čo ostatní ? Zvládnu svoju úlohu aj ostatní ?" pozrela som na Iaha, Caesara a Nyx. Všetci prikývli a ja som s úsmevom pozrela na Jupitera.

„Nemajte strach, Jupiter. Všetci sú pripravení," ubezpečila som ho a on sa mi uklonil.

„Jupiter ?" oslovil ho Hercules. Ani som si nevšimla, kedy sa premenil.

„Áno ?" nadvihol muž obočie.

„Len pristúpte bližšie," uškrnul sa Hercules ako dravec a Jupiter sa pozrel na Venušu, ktorá len pokrčila plecami. Otočil pohľad ku mne a ja som prikývla. 

Jupiter pristúpil bližšie, ale po schodíkoch k trónu sa neopovážil. Hercules ich pokojne zišiel a ja som napriamila sluch, aby mi neuniklo ani slovo. Všimla som si, že Calypsó tiež načúva. Nevidela som herculesov výraz, ale určite sa uškŕňal ako dravec na korisť. Niekedy bol skutočne desivý.

„Ak nás podrazíte alebo sabotujete Artemisin plán, postarám sa osobne o to, aby ste už nikdy nikoho nepodrazili a ani sa mu nezaliečali. Varuje vás. Možno som mladý, ale nedovolím, aby im niekto ublížil," zasyčal Hercules a ja som pobavene nadvihla obočie. 

Jupiter prikývol. Na jeho tvári sa nezračili žiadne emócie. Mal ju tvrdú ako skala. Hercules sa otočil k Perseusovi. Bojovník sa pousmial.

„Dobre. A teraz všetci do postelí !" zavelila som a Iah nahlas vydýchol.  Jupiter naňho škaredo zazrel, no ja som sa neudržala a úprimne sa rozosmiala. Iahovi očerveneli uši, krátko sa uklonil a pakoval sa preč.Ostatní s ním.

„Si si istá, že vezmeme aj ich ? Hurikán sme predsa zvládli samy," pozrel na mňa Hercules, keď sme tu zostali samy.

„Vlna bude tak pod väčšou kontrolou. Zahrávame si s katastrofou a nemuselo by to dobre dopadnúť," usmiala som sa.

„Nikdy to nemusí dobre dopadnúť," povzdychla si Cal. „Čo ak to bolo len šťastie a teraz nás tá vlna zničí ?"

„To nedovolím, Cal. Len mi verte," zúfalo som pozrela na svojich priateľov.

„Veríme ti, Ar, ale nebudem ti klamať, že necítim strach. Voda je element a hoci elementy ovládam, mám pred nimi rešpekt," priznal Hercules.

„Aj ja," prikývla som a nahlas vydýchla.

„A asi by som vám mala povedať aj o našom ďalšom spojencovi , ktorí nám už raz pomohol," pousmiala som sa a obaja moji priatelia nadvihli obočie.

„Ako to myslíš, Artemis ?" nadvihla Cal obočie.

„Dokonca ste ho už raz stretli, len pod iným menom, no neviem, či si to pamätáte," zahryzla som si do pery, aby som sa nerozosmiala, keď mi do hlavy vplávala myšlienka na Calypsó a Herculesa, ktorí sa o seba museli podopierať, čo boli v nálade.

„Počkaj, to je ten z párty minulý rok ? Ako sa to volal ? Octavius ?" pomasíroval si Herc spánky.

„Predstavila som vám ho vtedy ako Spartakusa, myslím. No, to nie je jeho pravé meno," vydýchla som a Cal s Hercom nadvihli obočie.

„Nie ? A kto je to potom ?" zamračila sa Calypsó. „A prečo si nám nepovedala jeho pravé meno. Čo je Batman ?"

„Volá sa Nathaniel Morales," pozrela som jej do očí a jej klesla sánka.

„Chceš mi povedať, že si do čarodejníckeho internátu doviedla človeka ?! Zbláznila si sa ?!" rozhodila rukami a ja som cúvla.

„Stretla som ho v meste, keď som sa vyparila z baru. Dlho som sa mu neozvala a medzičasom sa veľa stalo. Potreboval ma a ja som mu pomohla. Nate pre mňa strašne veľa znamená," pozrela som na nich.

„Ale je to človek !" zažmurkal Hercules.

„Ide mi predsa i rovnosť. O čo sa tu asi snažím ?!" vyprskla som a rozhodila rozčúlene rukami.

„Nate mi veľmi pomohol a chcel sa ku mne pridať. Namietala som, ale on zostal neoblomný. Chce mi pomáhať, chce pri mne stáť. Poznáme sa o detstva. To on zavolal do rádia a upozornil na naše tornádo. Dnes dal vedieť aj do Yumy."

„Artemis, o to nejde. Vieš, čomu si ho vystavila ?! Ani len Gaia by mu tak neublížila, ako čarodejníci. Dobre vieš, aké tresty sú za odhalenie čarodejníckeho sveta. Nie len pre čarodejníka, ale aj pre uvedomelého človeka ! Vieš, čo sa mu mohlo stať ?!" rozčúlene vykríkla Calypsó.

„Dopekla, ja to viem ! VIEM TO ! Chránila som ho pokiaľ sa dalo. Nikdy by som nedovolila, aby mu ublížili. Vie to od vtedy, ako som nastúpila do školy. Sme spolu v kontakte dosť často a chránim ho. Žiadny čarodejník o ňom, okrem mňa a teraz aj vás, nevie !" vybuchla som.

To vážne Calypsó nechápe, že som do toho Nata zatiahla omylom ?! Nechcela som, aby sa vmontoval do čarodejníckeho sveta až takto. Pred odchodom do školy v Glendale pre čarodejníkov, som mu to povedala, lebo som to tak cítila. Nechcela som, aby medzi nami boli tajomstvá a klamstvá. Chcela som z jeho života zmiznúť a nechať ho ísť, aby na mňa zabudol. 

Ale v tú noc, som ho nemohla nechať tak. Bol to môj priateľ, neskutočne blízky priateľ. A keď sa rozhodol pridať ku mne... Žiadal ma o možnosť voľby, akú som poskytla všetkým čarodejníkom. Viem, že nebyť mňa mohol žiť v sladkej nevedomosti, zatiaľ. No, raz by sa pravdu dozvedel, najmä po tom, ako som sa rozhodla. Nedovolím, aby niekto Natovi ublížil.

Okolo mňa sa rozvibrovala mágia. Bola som rozčúlená a zúfala. Moje pocity ovládli ľadovú mágiu a studený vietor mi pohladil pokožku. Zaťala som päste a svoj šialený tlkot srdca sa snažila upokojiť. Zavrela som oči a prudko vydýchla. Opäť som získala kontrolu a otvorila oči. Calypsó s Herculesom cúvli a mračili sa.

„Artemis, upokoj sa !" chlácholivo sa ozvala Cal a ja som nadvihla obočie.

„Som pokojná !" namietla som.

„Dobre," vydýchla a opatrne sa ku mne priblížila.

„Zajtra to zvládneme. Tak ako aj hurikán, tak aj vodná katastrofa sa podarí. Bežte spať, zajtra vás budem potrebovať," jemne som sa usmiala.

„Aj ty by si mala. Ty v prvom rade," dotkla sa môjho ramena a ja vystrúhala grimasu.

„Bežím mama, len ešte chvíľu potrebujem pre seba. Vy bežte, ale každý do svojej," šťuchla som ju lakťom a Cal ma spražila pohľadom, no Hercules sa rozosmial a spolu opustili trónnu miestnosť.

Počkala som kým ich kroky doznejú a obišla som trón z ľadu. Ticho som kráčala k masívnym závesom a jeden som jemne odhrnula, aby som vyzrela na zapadajúce slnko. Trhane som sa nadýchla a oprela si čelo o sklo. Hľadela som do diaľky lesa akoby sa tam skrývala odpoveď. Všetci sme usilovne pracovali na sebe, na našich zaklínadlách, na našom ovládaní elementu, na našom boji. Musí to vyjsť. 

Dozvie sa aj teraz Théseus , čo zamýšľam a príde mi to prekaziť ? Ak áno, budem pripravená. Nemôže sa stať to, čo dnes pri rozprávaní o Natovi. Nesmiem stratiť kontrolu. Ja sa učím sama a on má určite mentorov, aby sa popasoval so svojimi elementmi. Ale ako môže ovládať až šesť živlov ? Je to priveľká moc a zodpovednosť na pleciach jedného mladého chalana. Zmenil sa aj jeho patron ? Čo ak nie je lev ale iné zviera ? Postaví sa mi opäť ? Zničí môj plán ? Nad tou poslednou vetou som sa musela pousmiať. Samozrejme, že nezničí.