Ako som tak posedávala na mieste a dívala sa von oknom, nemálo by ma potešila aspoň nejaká tá správa. Theo dnes v škole nebol, lebo musel vziať šteniatka na očkovanie k veterinárovi a vravel, že potom už ani nepríde. Čiže som tu zostala takpovediac sama, no čo sa dá robiť, že? Dúfala som, že mi aspoň napíše, alebo niečo, no on nič. Ani slovo. Teda presnejšie písmeno.

„Ty čo si tu dnes tak osamote posedávaš? Kde máš pána úžasného?"

„Chceš, aby sme sa zas hádali Caleb?" opýtala som sa bez toho, aby som čo i len odtrhla zrak od okna. V hlave som ešte stále mala spomienky na piatkový večer a ako sme si tam vylihovali až do druhej do noci. A musím uznať, že sme videli naozaj kopu padajúcich hviezd. Theo mi pri každej samozrejme pripomenul, aby som si niečo želala, ale akosi to nebolo ani za potreby. Mám predsa absolútne všetko, čo potrebujem, tak načo si želať ešte niečo iné?

„Prečo by sme mali? Ja som ti prišiel hlavne robiť spoločníka a nie hádať sa."

„Tak prosím bez hlúpych a hlavne zbytočných poznámok," odpovedala som a konečne sa prinútila pozrieť na neho. On si už jedna radosť posedával vedľa mňa, s takým tým pohľadom na aký som bola už zvyknutá. On ešte stále dúfa, že si to po tak dlhom čase rozmyslím a dám mu šancu. To sa však nestane. Mám Thea a aj keby nie, nič by to nemenilo. Ja o neho skrátka nemám záujem, len by to už mohol konečne aj pochopiť.

„S tebou sa v poslednej dobe nedá ani hovoriť. Stále si mrzutá."

„Tak prepáč, že sa mi stalo niečo, čo ma donútilo znenávidieť ľudí ešte viac, než dovtedy." pohľadom som pri týchto slovách prebodla Paulu, ktorá sa z nejakého dôvodu práve pozerala našim smerom. Akože snažila som sa jej vyhýbať ako to len šlo, ale nie vždy sa mi to podarilo. Premýšľala som aj nad tým, či by sme si to nemali nejako normálne vysvetliť, ale akosi som sa nedokázala prinútiť k tomu, aby som ju oslovila a začala debatu.

„Ja chápem, že to nebolo určite nič moc, ale nebola si jediná, ktorá trpela. Už som ti predsa povedal, že som sa o teba celý čas bál." hej, sotva som sa znova ukázala v škole, sa mi hodil okolo krku a objímal ma aj dobrých päť minút. Niežeby mi to padlo akosi extra dobre, ale strpela som to. Paula to až tak dramaticky nebrala, ale tak na ňu som svoj názor vyjadrila, ešte keď tu boli Nathan a Daniel. Bože...ako mi občas tí dvaja strašne chýbajú. Bodaj by len žili tu niekde nablízku. Síce si voláme dosť často, ale tak to je predsa niečo iné.

„To si síce vážim Caleb, ale ja potrebujem, aby si pochopil jednu vec. My dvaja, nebudeme nikdy nič viac, ako kamaráti. Ak by som to myslela inak, už dávno by sa bolo niečo stalo. Ale ja na teba proste v inom svetle ako na kamaráta hľadieť neviem."

„Na to máš Thea, čo?"

„Áno. Na to mám Thea," prisvedčila som a na chvíľu si zložila okuliare. Akosi ma dnes od rána boleli oči a na druhej strane som nemala ani moc náladu sa na neho pozerať. Už aby som bola doma, zalezená v posteli s Theom a psami. Nikdy som si nemyslela, že sa nás tam toľko naraz vojde, ale tak život ma o tom chcel silou mocou presvedčiť. Už len keď tam ležíme my dvaja, plus Elza je málo miesta a nieto ešte dve, poprípade tri šteniatka. Ale nesťažovala som sa. Milovala som také chvíle, keď sme boli všetci pekne pokope.

„Ja vážne neviem, čo na tom chalanovi vidíš. Čo má on a ja nie?" a ja viem? Napríklad rozum?

„Láska nemá byť o tom, čo na druhom vidíš, ale čo cítiš Caleb. Výzor a osobnosť sú dve úplne odlišné veci, len škoda...škoda, že to si dnes uvedomuje málokto." jasné, že mňa Theo upútal na prvý pohľad, ale také tie skutočné city prišli, až keď sme sa začali baviť. Už len ten spôsob, akým sa vyjadroval ma úplne dostal. Jeho dokonalý vzhľad bol len taký príjemný bonus.

„Ja si to samozrejme uvedomujem. Nemysli si, že ťa chcem len pre to, ako vyzeráš."

„Ja si v tomto smere nemyslím radšej nič." ako som si tak znova nasadila okuliare, naskytol sa mi cez okno zaujímavý pohľad. Nejaký traja muži, čo postávali pri dosť draho vyzerajúcom BMW sa bavili s pánom Davinom. Moc mi nesedelo, že prečo mali všetci traja na hlavách kapucne, ale tak ako myslia. Dnes sú ľudia naozaj nemálo divní, čiže by som sa nemala asi diviť všetkému.

Na moje šťastie sa následne dotrepala do triedy učiteľka, takže som mala konečne pokoj. Caleb síce ostal sedieť vedľa mňa, ale po zvyšok dňa som ho akosi ignorovala. Radšej som si na začiatku každej prestávky pustila hudbu, hlavu zložila na lavicu a bolo. Ešte hodnú chvíľu som sledovala pána Davina a tých mužov, ale to mi nič moc neprinieslo. Oni sa rozišli, akoby nič, takže asi nešlo o nič vážne. Možno nejaký starí priatelia, alebo tak.

Správy od Thea som sa akosi nedočkala, takže som sa po skončení vyučovania radšej nikde nemotala. Zbalila som sa a čo najskôr plánovala nechať za sebou toto všetko. Škoda len, že sa musím zajtra zas vrátiť. Niežeby sme už mali tie sprosté jarné prázdniny. Ale vraj až začiatkom apríla. To je však ešte týždeň a pol, čiže nesmierne dlhý čas.

Dosť ma však potešilo to, čo som našla pred školou. Theo sa tam s tým jeho nádherným úsmevom opieral o fontánu, zatiaľ čo Elza mu poslušne sedela pri ľavej nohe, moja krásna Ava ležala pri nej a Gus s Lexi sa naháňali okolo fontány. Síce som sa divila, prečo sa mi celý deň neozval, po tomto mi to už ani tak moc nechýbalo.

„Čo ste netrafili domov a končili tu?"

„Ale nie. Strýko vravel, aby som mu sem Lexi doniesol a tak som prišiel až teraz, keď končíš. Ako taká malá odmena za zvládnutý ťažký deň." vykročil mi naproti, ale najkrajší momente bol určite ten, kedy mi nežne vzal tvár do dlaní a pobozkal ma. Ja som v momente tuho privrela oči a nechala sa jeho prítomnosťou doslova uniesť. On je skrátka to, čo ma robí v živote šťastnou. Človek, na ktorého som tak dlho čakala.

„Milujem ťa myška," zašepkal, ale ja som sa na odpoveď akosi nezmohla. Len som ho objala a hlavu si oprela o jeho ľavé rameno. Postrehla som, že Ava si už moju pozornosť jasne žiadala, ale tak nech si chvíľku počká. To, že sa mi prednými labkami zapierala do nohy bolo síce milé, ale keďže mala labky určite od blata, budú moje nohavice vyzerať naozaj krásne. Lebo však prečo by aj celý víkend nepršalo?

„Zverolekára ste vybavili v pohode?"

„Celkom. Gus síce trocha protestoval, ale rozhodne to bolo lepšie, než minule." tak minule to bol pomaly extrém, musím priznať. Bola som vtedy s nimi aj ja, ale to, aký cirkus tam Gus urobil som ešte nikdy v živote nevidela. Veterinára sa snažil pohrýzť čo len vládal, snažil sa zavíjať akoby sa dialo neviem čo a keď už mal konečne po očkovaní, ešte aj trucoval. Odmietal odísť po svojich, takže ho Theo musel nakoniec brať na rukách celú cestu. Patrične si užíval, že bol jediný chalan a tým sme ho trocha rozmaznávali už odmalička.

„Od toho by už asi ani horšie byť nemohlo. Aj vtedy som sa dosť hanbil, že si nevime vychovať psa."

„Ale tak podľa mňa čím bude starší, tým to bude znášať lepšie."

„Možno hej." keď som sa od neho napokon vzdialila a zvítala sa s Avou, to bol akoby signál aj pre ostatných, že nech sa postavia do radu na objatie a pusu. Jasné, že som sa aj s nimi s radosťou zvítala, ale mala som na mysli ešte jednu vec, ktorú som chcela prebrať.

„Dnes boli za tvojim strýkom nejaký traja chlapi."

„Hej? Ako vyzerali?"

„Neviem, lebo mali kapucne na hlavách. No postávali pri dosť draho vyzerajúcom čiernom BMW, takže asi nešlo len tak o nejakých obyčajných mužov." ako som tak zodvihla hlavu od šteniat k nemu, neprišlo mi, že by sa tváril ohľad toho nejako nadšene. Chcela som mu to povedať už len tak, že čo ak ich náhodou pozná.

„Vieš o koho šlo?"

„Čo...uhm...nie. Asi nejaký jeho kamoši," odpovedal dosť pod stresom povedala by som a nahodil úsmev. Ale ani ten mi neprišiel práve moc úprimný.

„Máme na poobedie nejaké plány?"

„Hej...zvaliť sa do postele a nevstať odtiaľ do rána." jeho odpoveď sa mi naozaj pozdávala. To by bolo asi aj najlepšie. A ešte nejaké to dobré jedlo k tomu. Behať môžeme ísť aj zajtra. Tak sme si povedali, že budeme chodiť aspoň dvakrát do týždňa, takže...na to máme ešte čas. Neurčili sme si presné dni, takže nám to môže byť úprimne jedno.

Tááááák a posledná tohtoročná kapitola je za nami :) Chcela by som sa naozaj velmi pekne každému poďakovať za podporu a lásku v tomto roku a snáď sa to nezmení ani v tom ďalšom :) Ja vám do nového roka želám samozrejme len a len to najlepšie, vela šťastia, úspechov a hlavne lásky :)