„A to ste mi kedy chceli povedať? Či len tak bolo v pláne zbaliť sa a odísť?" opýtal sa Theo troška rozhorčene, zatiaľ čo ja som na neho však škaredo zazrela. Už asi hodinu sa mu snažím na sadru nejako normálne nakresliť Elzu a šteniatka. Dnes sa konečne vrátili domov aj Greg, Oscar a jeho strýko z chaty, ale...dosť nás šokovali svojimi správami. Vraj o pár dní balia kufre a idú na cestu okolo sveta. Len tak nám to oznámili, akoby to ani nič nebolo. Theo bol v šoku hlavne kvôli strýkovi, no tomu som vlastne aj plne rozumela.

„Theo pozri, hovoríme ti to teraz, aby si ešte mal pár dní na spracovanie, kým naozaj odídeme."

„A to som si stále myslel, že otec bol z vás dvoch ten väčší blázon. Ale ako vidím, na staré kolená to budeš ty," povedal a pozrel na strýka. Zas pritom trocha mykol rukou, čo ma už pomaly nútilo kričať. Ale zas...stačilo, keď som sa obzrela čo všetko na tej sadre už bolo. Po večeri sme si vlastne všetci posadali do obývačky a každý mu na ňu niečím prispel.

Diego začal nejakou púšťou s kaktusmi, ktoré dopoly zaplavovala láva z neďalekej sopky a pridal ešte pár meteoritov. Mama to zas domyslela fajne, lebo do toho mora lávy sa jej podarilo na surfovaciu dosku nakresliť sloníča s chobotom dohora, ktoré malo na chrbte položenú tácku s trojposchodovou tortou. Greg to chcel ešte troška oživiť, takže dokreslil dúhu a Pegasa. Ružového Pegasa podotýkam. Oscar prispel krásnym Fénixom, ktorý sa vlastne tiahol cez celú akoby kvázi oblohu, ktorú sme aj napriek dúhe namaľovali do poriadne apokalyptických farieb, a Theov strýko tam prikreslil lietajúce taniere s jedným mimozemšťanom ktorý držal v ruke akúsi zbraň. Takže keď som prišla na rad ja, pekne krásne som si tam nakreslila Saturn, s dosť vydareným prstencom a práve naň som potom kreslila našich drahých chlpatých spoločníkov. Všetci sme sa mu tam ešte aj podpísali, takže keď mu ju budú v nemocnici dávať dolu, určite sa nasmejú.

„Nebude to naveky. Časom sa vrátime a navyše...si už dospelý a nepotrebuješ, aby som na teba dával pozor, ako predtým. Máš tu Bernadet, Beatrice a Diego tu navyše tiež ostane."

„Necháp ma zle. Ja ani tebe, ani nikomu nezakazujem, aby niekam išiel. Len mi príde nanič, že mi to hovoríte pár dní pred odchodom." ja, mama a Diego sme radšej k celej veci ani nič nehovorili. Netýka sa nás to, takže toľko k tomu. Diegovi vlastne aj hovorili, aby šiel s nimi, ale ten len s odmietavým krútením hlavy objal mamu okolo ramien. To bola vlastne podľa mňa dostačujúca odpoveď a dôvod v jednom.

„Ak by sme nemali ešte nejakú prácičku s otcom toho drahého Caleba, vyrazili by sme skôr, ale musíme si ešte čo-to zariadiť. Tebe som to hovoriť, nechcel Theo, ale ten chlap už zašiel priďaleko. Pozemky za mestom, ktoré tvoj otec v závete prenechal tebe a tvojmu strýkovi sa pokúsil špinavými podvodmi dostať do svojej moci. Preto sme vlastne aj prišli, aby sme mu pekne vysvetlili, kde sú hranice."

„No počkaj Greg, spomaľ trocha!"

„Je to tak ako hovorím. Ak by som tomu notárovi neposlal falošný papier, ktorý bol akože vydaný súdom, pozemky by ste už nikdy v živote nevideli. No takto sa mi to podarilo stopnúť na dosť dlhý čas, aby som stihol zakročiť aj osobne," vysvetlil, no ja som od sadry ani nezodvihla hlavu. Neprekvapovalo ma, že by bol jeho otec toho schopný. Je to rovnaký blázon, ako ten môj. Ak si niečo vezme do hlavy, nič ho nezastaví.

„Predpokladám, že už si bol za ním a preto po nás minule v nemocnici tak škaredo pozeral," ozvala som sa po chvíľke, zatiaľ čo po sebe každý asi len mlčky zazeral. Logiku by to dávalo. Ostal na chate, aby sme ho nemali na očiach a nevedeli čo robí a on si zatiaľ všetko pekne vybavil. Bol za ním, jemu sa to samozrejme nepáčilo a preto sme si vyslúžili aj tie pohľady a krik, ktorý počula asi polovica nemocnice.

„Tak nejako sme sa stretli a nevyšlo to podľa mojich predstáv. Samozrejme, že ma obvinil z podvodu a falšovania toho papiera, ale stačilo, že som mu ukázal spisy podpísané ešte samotným Alfredom Davinom a v momente sa stiahol. Nerozišli sme sa však v dobrom a on mi prisahal, že o ňom ešte budem počuť."

„Načo by mu ale boli v podstate moje pozemky? Čo s nimi chce?"

„To neviem, ale určite nič dobré, alebo mestu prospešné. Ten chlap je síce uznávaný podnikateľ, ale na druhej strane sa ho bojí pomerne veľa šéfov menších firiem. Taký malý diktátor." aspoň už teda viem, po kom to všetko Caleb má. Ďalej som už moc ani nepočúvala, lebo ma to akosi nebavilo. Nikdy som takéto biznis reči nemusela a počúvať, ako Greg behal od jedného notára k druhému a podobne, nebolo nič záživné. Theo vyzeral vlastne tiež znudene, ale on musel aspoň predstierať záujem. Predsa len boli tie pozemky napísané vraj zväčša na jeho meno.

„Ani som nevedela, že si vlastne takýto bohatý," podotkla som hneď, ako za sebou zavrel dvere na kúpeľni a zhasol svetlo. Svietiť zostali len lampičky na nočných stolíkoch, no aj tak tu robili dostatok svetla. Ja som si už vylihovala v posteli, Lexi bola pritúlená ku mne a takto sme na neho vlastne čakali.

„Nikdy som to tak nebral. Viem, koľko majetku mi otec odkázal, rovnako poznám aj sumu, ktorú mám na tajnom účte v banke, ale čo z toho? Nič z tých vecí mi nezaručí spokojný a šťastný život," odpovedal dosť zničene povedala by som. Jasné, že som to nehovorila preto, žeby som sa nejako posmievala, alebo niečo, no...bol to vlastne taký menší šok. Keď som ho spoznala pôsobil tak obyčajne, ako bežný chalan a teraz? Zistím, že má vlastnú obrovskú chatu, kopu peňazí a vlastní nejaké pozemky? Čo príde ako ďalšie? Súkromný ostrov, alebo nedajbože lietadlo?

„Je zvláštne, ak sa ešte v dnešnom svete nájde niekto, kto zmýšľa ako ty." sotva si ku mne ľahol, som nechala Lexi tak a radšej som sa k nemu spokojne pritúlila. Hlavu som si vyložila na jeho pravé rameno, zatiaľ čo aj ona sa zobrala, preliezla ho a uvelebila sa mu pri ľavom boku.

„Nikdy som nemal za potrebu si k sebe niekoho pútať pomocou peňazí. Preto som sa tebe o ničom ani nezmienil. Už od začiatku som videl, že nie si na takéto veci, takže som to nechcel do nášho vzťahu ani zbytočne zaťahovať. Časom by som s pravdou samozrejme vyšiel von, ale doteraz...neviem, nemal som potrebu to urobiť."

„Vieš, podľa mňa si aj zvolil dobrú metódu. Aspoň mám stále nejaké tie prekvapenia," povedala som so smiechom a vtisla mu pusu na líce. Bolo mi ho vlastne dosť ľúto kvôli tej ruke, ale podľa mňa si už aj zvykol, že ho to nejako obmedzuje a ešte istý čas aj bude.

„Ešte aspoň rok sa tých peňazí ani nedotknem a potom, keď skončí školu by sme ich možno mohli začať spolu míňať. Spomínala si predsa, že by si išla na vysokú, takže sa budeme musieť asi sťahovať, nie?"

„Tak rada by som išla, ale neviem čo bude ešte dovtedy. Musím si najprv vôbec nájsť niečo, čo by som potom dokázala robiť celý zvyšok života." boli momenty, kedy som bola ohľadne vysokej dosť negatívna. Nie som a ani som nikdy nebola práve ukážkový študent a neviem, či by sa mi to potom vyplatilo. Stojí to nemalé peniaze a ak by som z toho nič nemala mať, načo by som to aj začínala?

„Niečo sa určite nájde. Pozri, nikto predsa nehovoril, že musíme zostať v Írsku. Je tu Anglicko, Škótsko, alebo ak myslíš pokojne aj celý svet. Ja si prácu nájdem, nech by sme šli kamkoľvek."

„Takže by ti nevadilo, ak by som chcela ísť do Sydney?" opýtala som sa provokatívne, nad čím sa aj parádne zasmial. Do Austrálie by som sa išla pozrieť samozrejme veľmi rada, ale študovať by som tam asi nešla. Je to moc ďaleko a ak by aj mama a Diego fakt zostali spolu, nechcela by som ísť od nej na takú diaľku.

„S tebou by som šiel aj na kraj sveta a späť koľkokrát by si len chcela myška. Vďačím ti naozaj za veľa," zašepkal zrazu, čím ma aj troška prekvapil. Nečakala som, že by sme len tak odbočili na takúto tému, ale padlo dobre počuť to. Samozrejme, že aj ja by som s ním išla hocikam by si len zmyslel. Kým sme spolu, je všetko v poriadku.

„Mohla by som ešte otázku?"

„Pokojne sa pýtaj." ako mi tak vtisol pusu na čelo, na chvíľu som nemala v sebe ani silu sa niečo pýtať. Radšej som len privrela oči, zatiaľ čo som sa zhlboka nadýchla tej jeho krásnej vône, na ktorú som bola tak zvyknutá. Ja si už ani nepamätám, aké je to vlastne zaspávať bez neho. Tak veľmi som si zvykla, že je stále tu, objíma ma a pred spaním dostanem od neho pusu, až mi je divné, ak niekedy musím zaspávať sama.

„Nezapletieš sa priamo do tej veci, však?"

„Nemám to v pláne. Ja sa ešte poriadne v takýchto veciach nevyznám, takže by som podľa mňa len všetko zhoršil a možno o pozemky aj prišiel. Čo samozrejme neplánujem."

„Som rada. Niečo o jeho otcovi viem a podľa mňa by sme boli len v zbytočných problémoch, ak by si išiel proti nemu." obaja podľa mňa najviac túžime po pokoji a nie, aby sme museli zas niečo riešiť. Ak si to tak vezmeme, od zimy sa s nami stále tiahnu nejaké problémy, akoby sme ich k sebe doslova volali.

„Nemám o neho záujem. Konečne chcem trocha relaxovať a nie stále sa naháňať za niečím."

„Už aby bolo leto," povedala som pomerne ospalo a napokon zavrela oči. Pri ňom sa mi stále zaspáva viac ako dokonale.