Matteo

Nevedel som, že môj otec mal rakovinu. Nevedel som, že umiera... nevedel som, že sa s ním mám rozlúčiť.

No a teraz som na dne. O tri dni je pohreb a moje vnútro sa každú sekundu viac a viac sťahuje.

Luna
Matteo vnímaš ma?

Matteo
Prepáč...

Nedokázal som sa sústrediť na nič iné, ako na svoje myšlienky. Je to pre mňa veľmi ťažké...

Utápam sa v slzách, ktoré sa nedajú zastaviť. Ten žiaľ v mojom srdci sa nedá opísať. Odišla totiž osoba, ktorá bola pre mňa najviac. On ma vychoval.

Luna
Myslím si, že by si nemal
korčuľovať na tej súťaži.
Nechcem, aby si si ublížil.

Matteo
Luna ja to musím zvládnuť.

Znovu to mám pred očami. Dnešné ráno, keď mi Gastón doniesol túto obálku. Otvoril som ju a začal som čítať:

,,S veľkým žiaľom vám oznamujeme, že Váš otec Jeorge Balsano, narodený 30.8.1960 zomrel. Pohreb sa bude konať v Montevideu...''

Ten žiaľ. Tá neistota, ktorá naplnila moje vnútro. Tá diera, ktorá touto unformáciou vznikla. Už nikdy ho neuvidím. Už nikdy mu nebudem môcť povedať, ako veľmi ho mám rád... už mu nikdy nebudem môcť poďakovať za to všetko, čo pre mňa urobil. Poďakovať mu za moju výchovu a za to, že bol stále pri mne.

Slzy sa mi stále valili von. No najviac som sa bál, že nik nebude vedieť pochopiť, ako sa cítim.

Luna
Matteo nech už rozmýšľaš o
čomkoľvek, som vždy pri
tebe a podržím ťa.

Matteo
Ďakujem ti Luna, ale myslím,
že potrebujem byť sám.

Luna odišla a ja som si sadol na lavičku. Nik mi teraz nevie povedať, čo bude ďalej.

Jediné, čo môžem teraz robiť, je ísť na tréning. A preto idem na tréning do Rolleru.

Luna
Si si istý, že to zvládneš?

Matteo
O 3 dni je súťaž. Musíme
trénovať.

Tamara
Matteo myslím si, že by si
dnes nemal trénovať.

Nakoniec som zistil, že Tamara to vie. Snažil som sa upokojiť, ale nedokázal som to...

S Lunou sme začali znovu skúšať ten skok. Raz... druhý raz... tretí raz... znovu sa nám to nedarilo.

Tamara
No tak Luna! Odraz sa
lepšie... máme naozaj
málo času.

Luna
Tamara ale veď ja sa
snažím...

Karhala ju. A pritom som za to mohol ja. To ja som ju nevládal držať hore. Ja som na to nemal silu...

No a kým sa Luna s Tamarou hádali na ploche, ja som sa utápal vo svojich myšlienkach. Stále som sa nezmieril s faktom, že už medzi nami nie je.

Znovu som si spomýnal na všetky naše chvíle. Keď odišla maminka, keď som išiel do školy a hlavne... keď som prvý krát odchádzal z domu na môj koncert.

Vtedy mi otec povedal vetu, ktorú si pamätám dodnes: Som na teba pyšný a maminka je na teba určite pyšná tiež. Určite sa tam z hora na teba pozerá a drží ti palce. Sé valiente y brillante (Buď statočný a žiar)...

Bola to chvíľa, na ktorú nezabudnem. Otec vtedy nemohol ísť a osud celého môjho života bol prvý krát len na mne. A ja som to zvládol.

Pomohol mi prekonať všetku tú bolesť z odchodu maminky. Bol tam každý deň pre mňa. No teraz už tu nie je. Tá rana ma bolí...

Luna
Matteo chceš sa
porozprávať?

S Lunou sme sa presunuli do úplného rohu kaviarne a Simón nám doniesol dva marakujové dzúsy.

Matteo
Je to ťažké... uvedomiť si,
že už tu nie je. Že už mu
nikdy nemôžem povedať,
ako veľmi mal v niektorých
veciach pravdu. Už nikdy sa
na mňa neusmeje... už nikdy
sa s ním nebudem môcť
porozprávať... už ma nemá
kto ochrániť.

No a potom som pocítil slzy, ktoré sa mi začali kotúľať po tvári. Slzy, ktoré sa nedali zastaviť...

Luna
Matteo viem, že je to pre
teba teraz veľmi ťažké.
Sama viem, aké to je
stratiť oboch rodičov.

Matteo
Zostal som sám.

Luna
Matteo ale ty nie si sám.
Máš kamarátov a máš mňa.

To čo teraz povedala Luna ma tak nejak zahrialo pri srdci. To, že stále nie som sám.

Je ťažké zistiť, že váš otec práve umrel. Ale aj toto je život a raz to prísť muselo. Stále si hovorím, že na to nie som pripravení, no na smrť najbližších sa pripraviť nedá...

Matteo
Luna ideme trénovať?

Luna
Si si istý, že to zvládneš?

Moja odpoveď bola jednoznačná. Zobral som Lunu na plochu a začali sme korčuľovať.

Najskôr len tak zľahka. Potom sme začali skúšať ten výskok a napokon sa nám to podarilo.

Ten Lunin pocit šťastia sa nedal opísať. No a vtedy som si uvedomil, že keď je Luna šťastná, tak som skutočne šťastný aj ja. Je to kúzelný pocit.

Večer som prišiel ku Gastónovi domov, zobral som do ruky gitaru a začal som spievať:

Y al fin comprendí (A nakoniec som pochopil)
Quién soy en verdad (Kdo naozaj som)

...

Nada ni nadie (Nič a nikto)
Podrá detenerme (ma nezastaví)
No existe nada que cambie mi suerte (Neexistuje nič, čo zmení moje šťastie)
Nada ni nadie (Nič a nikto)
Nadie (nikto)
Nadie, nadie, nadie es mejor que yo
(Nikto, nikto, nikto nie je lepší ako ja)

Nada ni nadie podrán detenerme (Nič a nikto ma nemôže zastaviť)
Después de todo me siento más fuerte (Konieckoncov cítim sa silnejší)
Nada ni nadie, nadie, nadie (Nič a nikto, nikto, nikto)
Es mejor que yooo (Je to lepšie, ako ja)

Slzy som nechal stekať po tvári a presunul som sa na balkón. Potrebujem vzduch.

Sadol som si do rohu a zapozeral som sa tam hore na hviezdy. Tam niekde hore sú aj moji rodičia... a sú tam šťastní. A určite chcú, aby som bol šťastný aj ja...

Matteo
Aj keď ste... už obaja...
tam hore... chcem aby...
ste vedeli, že... tu na vás
nikdy nezabudnem.

Gastón
Matteo mal by si už ísť spať.
Zajtra nás čaká náročný deň.

Matteo
Už idem...

Naposledy som sa pozrel na hviezdne nebo a dúfal som, že niekde medzi tými hviezdami sú aj moji rodičia.

Ľahol som si do postele a zatvoril som oči. Dúfam, že sa mi dnes podarí zaspať...

Gastón
Dobrú noc Matteo.

Matteo
Dobrú noc Gastón...

Tak a dnes tu je ďalšia a zároveň predposledná kapitola. Mala som trochu problémy dostať sa do role a preto to trvalo tak dlho.😢 A môj blok mi pomohla prekonať len pieseň Yes I do... hore v médiách.

Dnes sa dozvedáme o Matteovych pocitoch zo smrti jeho otca. Čo hovoríte na to, že Matteo prišiel už o oboch rodičov?