Matteo

Luna
Matteo...

Matteo
Luna...?

Nemôžem veriť vlasným očiam. Luna je naozaj posledná korčuliarka s týmu Rolleru. Na privítanie ju hneď objal Ramiro.

Ramiro
Ako sa má naša hviezda?

Luna
Prečo práve Matteo?

Ramiro
Luna si v pohode?

Luna sa otočila a odkorčuľovala niekam preč. Ja som sa rozhodol ísť hneď za ňou.

Nevedel som kam išla, no potom som ju uvidel na druhej strane skate parku. Sedela hore na rampe a plakala... kôli mne.

Rýchlo som k nej dokorčuľoval a potichu som si k nej sadol. Ešte tichšie som jej chytil ruku a preplietol naše prsty.

Matteo
A keď sa naše pohľady
znovu stretli, pochopil
som, že nás nič nerozdelí.

Luna
Matteo... prečo mi musíš
do života vtrhnúť vždy tak
nečakane a obrátiť ho
hore nohami?

Matteo
Pretože to inak nedokážem.

Po tomto sa na mňa konečne prvý krát pozrela. Jej oči sú plné sĺz, no na tvári sa jej pohráva jemný úsmev.

Dal som jej vreckovku a ona si slzy utrela. Potom sa na mňa ešte raz usmiala a vrátili sme sa do Rolleru.

Ramiro
No konečne hrdličky.

Luna
Môžme začať.

Po dosť náročnom tréningu som sa chcel ešte porozprávať s Lunou. Chytil som ju za ruku.

Matteo
Luna musíme sa
porozprávať.

Luna
A o čom?

Matteo
Napríklad o nás...

Luna
Vieš Matteo... tvoj album
Alas de Amor mal
byť skvelý...

Matteo
Ako vieš o tom albume?

Luna
Pretože ja som s ním
súhlasila. Mala som
síce určité podmienky
ale tvojmu manažérovi
to vôbec nevadilo... ale
ty si to všetko zničil.

Matteo
To som nevedel...

Luna
Ako by si aj mohol.
Nestaráš sa o nikoho
iného ako si ty sám.

Matteo
Luna...

Luna
Dosť Matteo! Už ťa viac
nechcem počúvať. Nechcem
počúvať klamstvá o tom, že
ma miluješ. A aby si vedel,
to ja som anonymne napísapa,
že náš vsťah bol iba hraný.
Ľudia si zaslúžia vedieť
pravdu. Aspoň jeden z nás
sa jej totiž nebojí...

Potom sa pozrela do zeme a pomaly odišla preč. Ja som tam len nehybne sedel a premýšľal nad všetkými tými slovami, ktoré pred chvíľou vypusti z úst osoba, ktorú z celého srdca milujem.

Gastón
Matteo si v pohode?

Matteo
Nie...

Gastón
Znovu si s ňou hovoril?

Matteo
Má pravdu... naozaj vo
všetkom. Aj v tom že sa
starám len sám o seba a
nezaujíma ma okolie.

Gastón
Matteo...

Matteo
Ale keď som s ňou, zrazu
je všetko jasnejšie. Viem
kto som, viem čo cítim a
viem čo chcem dosiahnuť.
Od toho koncertu si pripadám
nejaký prázdny... no dnes mi
stačilo vidieť jej úsmev a moje
srdce sa do nej ešte viac
zamilovalo. Lenže ona
ma nemiluje.

Gastón
A si si tým naozaj istý?

Nevedel som, čo mu mám na to povedať. Neviem, čo cíti. To spojenie, ktoré som celý ten čas budoval sa zničilo v momente keď po vystúpení odletela.

No a teraz, keď som sa k nej konečne znovu dostal, nechce so mnou prehovoriť ani slovo.

Hneď ráno som od Gastóna vyrazil k jej domu. Kúpil som kyticu ruží a zazvonil som na ich zvonček.

Keď mi Luna otvorila dvere, najskôr sa na mňa len tak pozerala a potom ma pozvala dnu.

Luna
Dáš si niečo?

Matteo
Vodu... ďakujem.

Luna
Tak a teraz mi povedz,
čo tu robíš...

Dal som jej do ruky tú kyticu. Najskôr len tak sedela, no potom si ju zobrala. A ja som sa potom rozhodol prehovoriť.

Matteo
Luna... neviem čo sa
vtedy medzi nami stalo...
neviem, prečo si odletela...
nechápem, prečo si sa
chcela brániť citom...
a stále pred nimi utekala...

Luna
Matteo to by si nikdy
nepochopil.

Matteo
Možno áno a možno nie.
Ak to ale neskúsiš, tak
to nikdy nezistíš.

Luna
Dobre...

Po tomto slove vo mne svitla nádej. Nádej, že sa konečne dozviem odpovede na moje otázky.

Luna
Pravda je taká, že... áno.
Priznávam, že som pred
citmi chcela utiecť. Kariéra,
spev, novinári, fanúšikovia a
k tomu ešte aj láska? To by
som už proste nezvládla.
No a práve preto som si ťa
chcela držať od tela. Bála
som sa do teba zamilovať.
Nechcela som ťa totiž zraniť
keď budem musieť odísť.
Pretože obaja sme si veľmi
dobre uvedomovali, že
nastane čas, kedy sa mi
dvaja musíme rozlúčiť.

Matteo
Luna...

Už som to naozaj dlhšie nevydržal. Najskôr som sa je pozeral priamo do očí. Potom som svoj zrak presunul k jej perám.

Hneď som si spomenul na všetky tie bosky. Na ten oslave to bolo neopísateľné...

Spojil som naše pery a v mojom vnútri nastala akási čudná a neopísateľná explózia. Milujem ju, ale že až takto veľmi... to som zistil až dnes.

Luna
Matteo toto nie je správne.
Toto nemôžeme...

Matteo
Luna no tak... už sa konečne
prestaň brániť svojim citom.
Otvor srdce a poslúchaj ho.

Luna
Fajn... ty si to chcel.

Najskôj som sa na ňu zmätene pozeral a potom ONA spojila naše pery. Bolo to niečo neskutočné.

Keď sme sa od seba oddelili, na tvári sa jej pohrával veľmi milý úsmev. A ja som sa usmial tiež...

Matteo
Aké to bolo?

Luna
Mal si pravdu. Už nikdy
sa nechcem vzdávať svojich
citom, už nikdy ich nechcem
potláčať a hlavne... hlavne
pred nimi už NIKDY, naozaj
nikdy nechcem utekať.

Bol som rád, že to povedala. Konečne môžeme byť spolu sami, neprenasledovaní novinármi.

Matteo
Čo keby sme zobrali korčule
a išli sme korčuľovať
niekam preč?

Luna
Dobre, ale...

Matteo
Ale?

Luna
Kam pôjdeme vyberiem ja.

Matteo
Ok...

Som neskutočne šťastný, že chce ísť so mnou von. Obuli sme si korčule a ja som ju nasledoval. Išli sme dosť dlho a potom sme sa zrazu ocitli na tom mieste. Bolo to to miesto, kde som bol, keď som od nej ušiel, protože som ju počul spievať so Simónom.

Najskôr som v hlave počul text piesne Princesa. Potom sa mi pred očami začali premierať obrazce z toho momentu. Tak strašne to bolí.

Môj tep sa začína zvyšovať. V ušiach mi začína nepríjemne pískať a praskať...

Zamrkal som očami, no to som robiť naozaj nemal. Keď som oči otvoril, všetko sa neskutočne točilo. Začínalo mi byť strašne špatne.

Čo si myslíte, že sa stane? A čo si myslíte, je dobre, že sa nám naše Lutteo znovu vrátilo?