Matteo
Dnes Fernanda odchádza. Možno je to aj dobre, pretože si konečne budem môcť utriediť myšlienky a city.

Naposledy sa so mnou prišla rozlúčiť pred tým, než odíde. Keď som jej otvoril dvere, zľakol som sa. Mala vyplakané očí, nos červený ako klaun... vyzerala proste príšerne.

Matteo
Fer... si v pohode??

Neodpovedala. Len súhlasne pokývala hlavou. Potom ma objala a s úplne stiahnutým hlasom povedala:

Fernanda
Ahoj...

Zavrela dvere. Ja som sa za ňou hneď rozbehol. Síce neviem čo sa stalo, ale dúfam, že to čoskoro zistím.

Bežal som za ňou cez skoro celý park. Chytil som ju za ruku a ona sa ku mne otočila.

Matteo
Ublížil som ti?

Fernanda
Nie...

Matteo
Tak prečo vyzeráš takto?

Fernanda
Matteo myslíš si, že je pre
mňa ľahké odísť? Poznám
ťa a viem, že kým to nie
je nutné, domov neprídeš.

Matteo
Ale veď prídem...

Fernanda
Matteo ja tento rok končím
školu. Je to teda posledný
polrok, čo budem v Uruguaji.
Dostala som totiž skvelú
ponuku v Európe.

Matteo
Takže toto môže byť naše
posledné stretnutie?

Fernanda
Matteo toto je naše posledné stretnuie. A preto vyzerám
takto. Pochop to... stále
ťa milujem.

Zapozeral som sa do jej očí a Fernanda spojila naše pery. Nebránil som sa.

Užíval som si každú sekundu. Každú chvíľu, ktorú som mohol tráviť s ňou. Najlepšou kamarátkou na svete.

Do reality ma ale dostal tichý plač. Ešte viac som precitol, keď som si uvedomil, že ten plač nepatrí Fernande.

Odtiahol som sa a pohľadom som zablúdil od jej očí až k miestu, odkiaľ ten plač vychádzal. No a vtedy som ju tam uvidel.

Ani nedokážem opísať ten moment. Ako by ma prepaľovala pohľadom a zároveň mi naznačovala, že to chápe.

Slzy, ktoré jej stekali po tvári jej už dávno rozmazali špirálu a zmáčali jej tričko. Toto sa nemalo stať.

Naposledy sa na mňa pozrela a utiekla preč. Chcel som sa za ňou rozbehnúť, no Fer ma chytila za ruku.

Fernanda
Prepáč... všetko je to moja
vina. Mala som sa ovládať.

Potom pustila moju ruku a pomalým krokom sa vydala na letisko. Kým ešte nebola ďaleko tak som na ňu naposledy zakričal:

Matteo
Ahoj Fer... a neboj sa, mňa
sa tak ľahko nezbavíš...

No a teraz to musím urovnať s Lunou. Napozajtra nás čaká koncert a zajtra odlietame do Disneylandu.

Vošiel som do domu a namieril som si to rovno do izby, kde mala byť Luna. No keď som otvoril dvere a nadýchol som sa, že jej to všetko vysvetlím, zistil som, že izba je prázdna.

Vošiel som do obývačky a tam som našiel môj pobalený kufor. Ničomu som nechápal až kým z poza rohu nevyšla Luna. Neplakala, z očí jej sršal neutíšiteľný hnev.

Luna
Tak na čo čakáš? Zober
si už ten sprostý kufor a
vypadni čo najďalej! Už ťa tu
nechcem nikdy vidieť!!!

Matteo
Luna ja ti to všetko
vysvetlím. Len...

Luna
Ty si ma nepočul?!! Alebo čo
nechápeš na vete: Zober si
ten sprostý kufor a vypadni
čo najďalej?!!

Matteo
Ty ma vážne vyhadzuješ?

Luna
Je to môj dom. Takže!!!

Matteo
Luna prosím. Aspoň ma
vypočuj.

Luna
Aby si mi znovu klamal
do očí? No tak to v
žiadnom prípade!

Matteo
Nikdy som ti neklamal
a už vôbec nie do očí...

Luna
Fajn... dám ti teda šancu.
Ale rozmysli si čo povieš.

Matteo
Ďakujem...

Zavrel som oči, zhlboka som sa nadýchol aby som si urovnal myšlienky a potom som oči znovu otvoril. Luna sa na mňa stále vražebne pozerala a prepaľovala ma pohľadom. No a ja som už o trochu pokojnejším hlasom začal hovoriť:

Matteo
Ten deň... keď som ťa prvý
krát uvidel na tej súťaži.
Už vtedy medzi nami niečo
vzniklo. Hneď ako si otvorila
ústa a vydala z nich prvé slová
piesne... vedel som, že o teba
budem chceť zabojovať.

A ako som čakal, zabralo to. Lunin pohľad bol už o čosi jemnejší a začínal som v ňom vidieť prekvapenie. No a práve to mi dodalo odvahu na to, aby som pokračoval v rozprávaní:

Matteo
Potom si podala odhlášku,
následne na to si podpísala
zmluvu na spoluprácu so
mnou. Vtedy sme sa začali
zbližovať. Moje city k tebe
stále silneli a deň čo deň
mali nado mnou väčšiu a
väčšiu moc.

Luna
Ale ako toto všetko
súvisí s Fernandou??!

Matteo
Ten deň keď som prvý krát
odišiel. Ty si mala koncert
s Roller bandom a ja som
letel do Montevidea. Tam
som sa znovu stretol s
Fernandou. Poznáme sa už
asi od prvej triedy. No ten
čas, ktorý som s ňou strávil
bol iný ako tie pred tým.
Videl som v nej také veci,
ktoré som si pred tým nikdy
nevšimol. Proste to aj medzi
mnou a Fer zaiskrilo.

Luna
Tak prečo si potom namotal
aj mňa?!! Vedel si, že ju miluješ.
Tak prečo si to urobil?!!

Matteo
Fernandu som mal rád
ale len ako kamarátku.
Proste tomu vsťahu chýbal
ten moment. No a potom
prišiel deň pred tvojou narodeninovou párty. Ten
deň, keď sme sa skoro poboskali.
Keď som ťa chytil za ruku,
niečo vo mne sa zlomilo. Moje
srdce opustil všetok smútok.
Vniesla si mi do života svetlo a
ja som pochopil akú veľkú silu
majú slová Milujem ťa.

Luna
Matteo zahrával si sa s
našimi citmi. A to sa nerobí!
Ako dlho si nás miloval obe?

Matteo
To že vás milujem obe som
zistil, keď som sa prvý krát
boskával s Fernandou.

Luna
Takže až dnes?

V jej hlase sa objavila nádej a ja som sa bál ešte viac jej reakcie. A aj keď ma potom isto vyhodí, zaslúži si vedieť pravdu.

Matteo
No... nie. Prvý krát som
ju poboskal ešte pred tvojou
oslavou. Prosím Luna...

Luna
Ako si mohol?!! Si obyčajný
úbožiak! Okamžite mi zmyzni
z očí. A ver, že napozajtra sa
vidíme naposledy!

Nemalo to zmysel. Lunu som ešte nikdy nevidel tak rozhodenú. Z očí jej sršal hnev ale zároveň jej padali obrovské slzy, ktoré som spôsobil ja. Prečo som to nechal zájsť tak ďaleko?

Zobral som si kufor a naposledy som sa pozrej Lune do očí. Aj cez to, že sršali hnevom boli nádherné.

Matteo
Ahoj...

Tak znovu je tu menší problém. Myslíte, že to medzi Lunou a Matteom skončilo?

A rozhodne sa Luna na poslednú chvíľu vycúvať zo zmluvy?

Chcem sa ospravedlniť, že časť vyšla tak neskoro, ale som chorá a doteraz som spala... ďakujem za pochopenie.